Boli to slová na rozlúčku? Mrazivé spomienky vdovy po Dušanovi Pašekovi na posledný telefonát

Vdova po Pašekovi (†37) aj po 25 rokoch odmieta verziu o samovražde: Zvláštne listy na rozlúčku

Vdova po Dušanovi Pašekovi (†37) prehovorila po 25 rokoch: Bolestivé spomienky z osudného dňa

mkrs

Vdova po Dušanovi Pašekovi odpovedala na otázky redakcie <a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/hokej/slovensko/mrazive-detaily-osudneho-dna-exkluzivny-rozhovor-vdovou-pasekovi-25-rokov-jeho-smrti">Šport24</a>. Dnes je tomu presne 25 rokov, čo váš manžel tragicky zahynul. Dá sa s niečím takým zmieriť?

Na jednej strane mi to príde, akoby sa to stalo len nedávno, no na druhej, keď sa pozriem na nášho syna Dominika, ktorý mal v čase tej strašnej tragédie necelé dva roky, vidím, ako ten čas rýchlo letí. Napriek tomu, že prešlo už štvrťstoročie, stále to veľmi bolí a nikdy sa s tým nezmierim.

Pozrime sa teraz na začiatky vášho vzťahu s Dušanom. Ako ste sa spoznali?

Registrovala som ho ako jedného z najlepších slovenských hokejistov, no ak mám byť úprimná, o hokej som sa v tom čase absolútne nezaujímala. S Dušanom som však prišla párkrát do kontaktu, poznal ma ako modelku, ale prvá iskra medzi nami preletela až v jeden večer v Prahe, kde sa mi prihovoril. Ja som tam bola nakrúcať seriál a on pre zmenu s reprezentáciou na nejakom turnaji.

Bola to láska na prvý pohľad?

Áno. Nechala som sa však dobýjať dlhšie a najmä som mu povedala, že pokiaľ nebude mať s prvou manželkou, s ktorou už nežil, veci úplne vyriešené, tak s ním nechcem nič mať. Tým pádom to začalo medzi nami intenzívnejšie iskriť až po nejakom čase.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/boli-to-slova-rozlucku-mrazive-spomienky-vdovy-dusanovi-pasekovi-posledny-telefonat">Doteraz nezverejnené FOTO Dušana nájdete v galérii</a>

Ako si spomínate na chvíle pred osudným dňom, keď ho v nedeľu 15. marca našli v kancelárii hokejového zväzu, ktorému šéfoval, s prestrelenou hlavou?

V sobotu ráno som odchádzala prvá z domu, pričom som brala so sebou syna Dominika, ktorého som išla dať varovať kamarátke a následne som sa chcela pripraviť na večer. Poobede sme mali totiž s Dušanom vyraziť do Trenčína na Ples podnikateľov, kam sme sa rozhodli ísť aj napriek tomu, že sa zdravotne necítil najlepšie, bol trochu prechladnutý. Keď som odchádzala, ešte bol v posteli, no povedal mi, že skočí na chvíľu do práce, kde mal pripravené podklady pre daňovníčku, ktorá si mala po ne prísť. Dokonca v ten deň aj spolu telefonovali. Okolo 15.00 sme mali vyraziť, pričom zhruba dve hodinky predtým mi ešte volal, že sa nemusím trápiť s obedom, naje sa v práci. Do telefónu mi povedal, že ma miluje, čo však bolo uňho bežné, takže nič špecifické som na jeho správaní nebadala.

Čo si myslí o listoch na rozlúčku? ›››

Vtedy ste ho počuli naposledy?

Áno. Keď totiž meškal, čo bolo uňho nezvyčajné, volala som mu do práce i na mobil, no už sa neozýval. Telefonovala som aj na recepciu hotela, v ktorom mal kanceláriu. Povedali mi, že tam nemá auto. Doteraz ľutujem, že som ho tam nešla hľadať osobne, pretože ako sa neskôr ukázalo, Dušan tam bol na inom aute ako zvyčajne, a to tam odparkované bolo. V rámci pátrania po ňom som kontaktovala aj jeho priateľov, no nikto o ňom nič nevedel.

Mali ste tušenie, že sa stalo niečo zlé?

S pribúdajúcim časom, čo sa neozýval, to bolo horšie a horšie. V noci som oko nezažmúrila, bola som ako zmyslov zbavená. Aj preto som syna Dominika nechala ešte u kamarátky. Na druhý deň hneď ráno som zavolala Vladimírovi Paštinskému, ktorý mal kľúče od Dušanovej kancelárie, že sa po ňom zľahla zem. Potom sa mi dlhší čas nikto neozýval, no keď som o pár hodín u mňa pred oknami zbadala jedného Dušanovho veľmi dobrého kamaráta, pána doktora Fischera a Vlada Paštinského, razom som vedela, že je zle. Keď mi potom oznámili, čo sa stalo, nechcela som tomu veriť, zložila som sa. Bol to ako zlý sen. Dlho som sa z toho dávala dokopy, pravidelne som navštevovala psychológa. Nad vodou ma držal syn Dominik.

Dušan zanechal niekoľko listov na rozlúčku. Ako to bolo s nimi?

Veľmi zvláštne je, že k tomu, ktorý bol pre mňa a Dominika, som sa dostala až po piatich dňoch. Ďalší bol určený pre deti z prvého manželstva a tretí bol všeobecný, kde spomínal rodičov, prvú manželku či kamarátov. Čo sa týka písma, bolo jeho a taktiež to bolo písané na papieri, ktorý sme mali doma. Na druhej strane bolo vidieť, že tie listy písal pod nátlakom. Celé to bolo napísané chaoticky, veľmi veľa vecí bolo prečiarknutých a najmä tam boli frázy, ktoré by nikdy nepovedal. Napríklad, že sa všetci stretneme v nebi, pričom Dušan bol ateista.

A čo zbraň, s ktorou sa údajne zastrelil. Bola jeho?

Áno, mal ju v legálnej držbe. Chodieval s jedným človekom na strelnicu a aj viem, kto ho na tento druh zábavy nahovoril. Keď mi ju prvýkrát doma ukázal, dala som mu jasne najavo, že sa mi to nepáči.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/boli-to-slova-rozlucku-mrazive-spomienky-vdovy-dusanovi-pasekovi-posledny-telefonat">FOTO z archívu Ľubice nájdete v galérii</a>

Verí, že išlo o samovraždu? ›››

Prípad uzavreli ako samovraždu, čomu ani 25 rokov po jeho smrti neveríte, je to tak?

Určite nie! Čakala som, že po takom dlhom čase vypláva pravda na povrch a niekto predsa len prehovorí, no bohužiaľ doteraz sa tak nestalo.

Bezprostredne po smrti vášho manžela sa začalo v hokejových kuloároch aj na verejnosti hovoriť, že Dušan prehajdákal v kasíne zväzové peniaze, kvôli čomu si siahol na život…

To sú totálne nezmysly, nemal žiadne finančné problémy. A že chodil do kasína? Občas si chodieval zahrať, niekedy som šla s ním aj ja. Keby sa to dialo častejšie, musela by som to vedieť, pretože sme takmer nonstop boli spolu. Bývalé vydavateľstvo dlhé roky najčítanejšieho denníka na Slovensku o ňom v jednom zo svojich začínajúcich titulov dokonca napísalo, že spreneveril päť miliónov korún, a tak som sa s ním v záujme očistenia Dušanovho mena a v záujme ochrany mojej i synovej osobnosti viac než dve desaťročia súdila. Napokon mi dal až v roku 2020 za pravdu Najvyšší súd s tým, že žiadne peniaze zo zväzovej pokladnice nezmizli. Tým pádom ani niečo také nemohlo byť dôvodom na jeho samovraždu.

Mali ste s Dušanom aj nejaké plány do budúcna?

Áno a najmä z toho dôvodu verzii o samovražde vonkoncom neverím. Prežívali sme lásku svojich životov, mali sme krásneho syna a ak poviem, že sme žili ako v rozprávke, nebudem ďaleko od pravdy. Mali sme už takmer hotový dom vo Svätom Jure, kam sme sa postupne sťahovali, a taktiež sme snívali o ďalšom dieťati. Zlyhanie hokejistov na olympiáde v Nagane neprežíval ako prezident zväzu tak strašne, ako si mnohí mysleli. Veď bol vo funkcii len pár mesiacov a za ten čas nemohol nič ovplyvniť.

Svojho času ste sa pravidelne stretávali aj s deťmi z jeho prvého manželstva – synom Dušanom a dcérou Alexandrou, ale i mamou Irmou. Kedy nastal v tomto smere zlom?

Bezprostredne po Dušanovej smrti. Kým žil, vychádzala som s jeho rodičmi dobre, pravidelne k nám chodili, Dušanova mama sa tvárila, aká je šťastná, že sme spolu, no jemu pritom hovorila pravý opak. Preto nechcel, aby bola na našej svadbe, ktorú mi pripravil ako prekvapenie na moje narodeniny. Prečo sa prestala zaujímať o svojho vnuka a prečo pretrhla kontakt medzi súrodencami, sa už nedozvieme. Som veľmi rada, že si Dušan mladší s Dominikom našli po čase k sebe cestu, aj keď bola, bohužiaľ, tak krátka.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/boli-to-slova-rozlucku-mrazive-spomienky-vdovy-dusanovi-pasekovi-posledny-telefonat">FOTO Dušana Pašeka so ženou nájdete v galérii</a>