Vdova po Dušanovi Pašekovi odpovedala na otázky redakcie Šport24. Dnes je tomu presne 25 rokov, čo váš manžel tragicky zahynul. Dá sa s niečím takým zmieriť?
Na jednej strane mi to príde, akoby sa to stalo len nedávno, no na druhej, keď sa pozriem na nášho syna Dominika, ktorý mal v čase tej strašnej tragédie necelé dva roky, vidím, ako ten čas rýchlo letí. Napriek tomu, že prešlo už štvrťstoročie, stále to veľmi bolí a nikdy sa s tým nezmierim.
Pozrime sa teraz na začiatky vášho vzťahu s Dušanom. Ako ste sa spoznali?
Registrovala som ho ako jedného z najlepších slovenských hokejistov, no ak mám byť úprimná, o hokej som sa v tom čase absolútne nezaujímala. S Dušanom som však prišla párkrát do kontaktu, poznal ma ako modelku, ale prvá iskra medzi nami preletela až v jeden večer v Prahe, kde sa mi prihovoril. Ja som tam bola nakrúcať seriál a on pre zmenu s reprezentáciou na nejakom turnaji.
Bola to láska na prvý pohľad?
Áno. Nechala som sa však dobýjať dlhšie a najmä som mu povedala, že pokiaľ nebude mať s prvou manželkou, s ktorou už nežil, veci úplne vyriešené, tak s ním nechcem nič mať. Tým pádom to začalo medzi nami intenzívnejšie iskriť až po nejakom čase.
Doteraz nezverejnené FOTO Dušana nájdete v galérii
Ako si spomínate na chvíle pred osudným dňom, keď ho v nedeľu 15. marca našli v kancelárii hokejového zväzu, ktorému šéfoval, s prestrelenou hlavou?
V sobotu ráno som odchádzala prvá z domu, pričom som brala so sebou syna Dominika, ktorého som išla dať varovať kamarátke a následne som sa chcela pripraviť na večer. Poobede sme mali totiž s Dušanom vyraziť do Trenčína na Ples podnikateľov, kam sme sa rozhodli ísť aj napriek tomu, že sa zdravotne necítil najlepšie, bol trochu prechladnutý. Keď som odchádzala, ešte bol v posteli, no povedal mi, že skočí na chvíľu do práce, kde mal pripravené podklady pre daňovníčku, ktorá si mala po ne prísť. Dokonca v ten deň aj spolu telefonovali. Okolo 15.00 sme mali vyraziť, pričom zhruba dve hodinky predtým mi ešte volal, že sa nemusím trápiť s obedom, naje sa v práci. Do telefónu mi povedal, že ma miluje, čo však bolo uňho bežné, takže nič špecifické som na jeho správaní nebadala.
