Vyrastala v Brezovej pod Bradlom. Po gymnáziu odtiaľ na rok odišla do Bratislavy, kde študovala angličtinu. Po ďalších troch rokoch v&nbsp;Holandsku, kde ukončila európske štúdia, sa presunula do Kostariky, kde si spravila magisterské štúdium z&nbsp;udržateľného rozvoja. Dnes pracuje ako grafička. V&nbsp;lete sa teší na festivaly, dovolenku pri mori,&nbsp; jazdenie na motorke, vzpieranie a&nbsp;tréningy bojového systému sebaobrany, Krav Maga. Bianka Urbanovská vedie pestrý život, predovšetkým je však prvá Slovenka, ktorá vedie kurzy povzbudzujúcej sebaobrany pre ženy!

„Na Kostarike na mňa, tak ako na vari každú ženu, pískali a&nbsp;pokrikovali muži postávajúci na ulici. Mali obscénne poznámky a&nbsp;keď išli autom stlačili klaksón, čo ma vždy vyľakalo. V&nbsp;podstate mi to zostalo doteraz. Keď počujem trúbenie, strasie ma a&nbsp;cítim, že mi to nie je príjemné,“ prezradí Bianka Urbanovská (27). V momente, keď pri nej v&nbsp;Kostarike zastavil chlap na malej dodávke a snažil sa Slovenku prehovoriť, aby k&nbsp;nemu nastúpila, nastal zlom. Bianka si povedala, že sa musí naučiť brániť sa.&nbsp;

„Na kurz povzbudzujúcej sebaobrany som išla plná hnevu, zúfalstva a bezmocnosti. Sukne vystriedali dlhé nohavice a nevýrazný výber oblečenia – bez úspechu. Pískanie a trúbenie pokračovalo, no chodiť bočnými ulicami mi neprišlo ako najlepšia voľba. Cítila som nechuť vyjsť von. Neskôr sa ukázalo, že podobnú situáciu rieši veľa žien a&nbsp;dievčat,“ hovorí Bianka. Chcela sa naučiť biť, aby v&nbsp;nutnom prípade vedela niekomu rozbiť nos. No prekvapilo ju, že veľkú časť kurzu tvorila komunikácia, hranice a spracovanie hnevu.&nbsp;

„Až neskôr som pochopila, že prvou zásadou sebaobrany je myslenie a priestorové vnímanie,“ prezradí Bianka. Ak opitý muž ženu obťažuje na ulici, nemusí sa nechať zatiahnuť do konverzácie. Ak sa cíti ohrozená, môže sa presunúť, alebo nastúpiť do autobusu. „V prípade, že &nbsp;muž nie je agresívny, žena mu môže povedať: „Prestaňte, toto sa mi nepáči/Toto si nedovoľujte,“ a odísť preč,“ naznačuje Bianka. Ak už by prišlo ku konfrontácii, pomáha robiť hluk a&nbsp;kričať: „Tento pán ma obťažuje, zavolajte políciu!“

Ak je chlap agresívny, nemá sa s&nbsp;ním konfrontovať. Má sa rozhliadnuť, či v&nbsp;okolí nie je obchod, klub, zmrzlináreň. Treba tam ísť a&nbsp;požiadať o&nbsp;pomoc. Ruky o&nbsp;s&nbsp;otvorenými dlaňami by si žena mala držať pred sebou.&nbsp; „Určite v takejto situácii neodporúčam telefonovať. Dámy môžu mať pocit falošného bezpečia, keď zavolajú kamarátke, ale v skutočnosti to nepomôže. Priateľka na telefóne aj tak neurobí nič, obťažovaná bude mať jednu ruku zaneprázdnenú a&nbsp;navyše stratí pozornosť,“ tvrdí inštruktorka. Čo robiť v&nbsp;prípade, ak sa žene zdá, že ju na ulici &nbsp;niekto prenasleduje?

„Pomôže, keď sa zastaví a&nbsp;otočí sa na daného človeka – trebárs &nbsp;ho aj pozdraví. &nbsp;Tým na svoju stranu získa výhodu. V kurzoch sebaobrany učíme, že k&nbsp;potencionálnemu agresorovi sa nemáme približovať, bezpečná vzdialenosť sú najmenej dva metre! Určite sa dotyčného netreba pýtať, prečo nás sleduje. Môžeme sa mýliť a ten človek kráča za nami iba náhodou. Aj mne sa to už stalo,“ priznáva sa Bianka Urbanovská. Kontakt s&nbsp;prenasledovateľom môže žena nadviazať aj preto, aby neskôr prípadne vedela popísať, ako vyzeral.

Leto je časom dovoleniek, všade vládne uvoľnenejšia atmosféra. Muži so ženami flirtujú. Kde je hranica medzi nevinným vtipom a obťažovaním? „V prvom rade, ak muž vie, že má na jazyku nemiestnu poznámku, mal by si ju nechať pre seba. Skúsenosť a štatistiky hovoria, že väčšine žien sa sexualizované komentáre na ich výzor &nbsp;nepáčia,“ hovorí Bianka. Pokiaľ sa to udeje v kolektíve, kde vedia, že podobné poznámky ženám nevadia, nie je s&nbsp;tým problém.&nbsp; Inde áno.

„Ak dotyčná povie, že sa jej spôsoby kolegu nepáčia, na mieste je ospravedlnenie – nie zosmiešňovanie. Presne s takým správaním sa stretávame, keď sa ozveme: „Veď je to len vtip, čo si frigidná?“ To nie je v&nbsp;poriadku,“ tvrdí Bianka. Hovorí, že šanca, aby ženu fyzicky na ulici napadol niekto cudzí, je veľmi malá. Oveľa pravdepodobnejšie je, že to bude niekto, koho pozná.&nbsp; „Pokiaľ ide vyslovene o násilie, v&nbsp;drvivej väčšine &nbsp;prípadov je agresorom bývalý partner, rodinný príslušník, kolega, či šéf,“ uzatvára Bianka.