Život v Kaliští

Rodina spomína, ako partizánom pomáhala aj ďalšia Vyšného dcéra Gizka. Dokonca mala za muža partizána, Františka Stančoka z Moštenice. „Gizka robila spolu s otcom Jozefom v Harmanci na výstavbe železnice medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami. Robilo sa tam aj na kopaní tunelov. Nebola dlho doma, lebo si potrebovala zarobiť na výbavu, mama by jej nemala z čoho na ňu dať. Boli chudobní a ona sa nechcela vydávať chudobná, a tak si tam zarábala. Peniažky dávala krstnej materi schovať,“ spomína Gizkina kamarátka Jana.

„A ona potom po čase prišla do dediny, nebola hádam aj zo pol roka na Kališti, už ju všelijako ohovárali, že nemôže prísť, lebo tají tehotenstvo. Ale ona prišla krásna, vyobliekaná pekne na zábavu. A tam prišiel aj Fero Stančok a z Moštenice chlapi a tam sa poznali. A keď sa potom brali, už bola vojna a nebolo ničoho, nemali z čoho svadbu spraviť, nebolo jedlo, tak potom otec Vyšný voľakde kúpili predsa len celú údenú nohu, tú uvarili a z tej jednej nohy urobili svadbu. Gizka už bola v druhom stave,“ hovorí Jana.

Gizka, dcéra Jozefa Vyšného, tiež pomáhala partizánom.
Gizka, dcéra Jozefa Vyšného, tiež pomáhala partizánom.
Zdroj: archív

Mladá dievčina ani vtedy neprestávala pomáhať a zásobovať partizánov. Bola v druhom stave s prvou dcérou Martuškou, a keď jej mama napiekla potajomky chleba, tak ho niesla partizánom do lesa. „Aj slaninky pribalila a tí ju už na Kyslej (územie, pozn. red.) hladní ďalekohľadom vyzerali, kedy pôjde Gizka s batohom. Ona sama hovorievala, že ´kúkerom´ ma pozerali, ako ďalekohľadu hovorila,“ spomína jej syn Juraj. Keď sa jej narodila maličká, tak žili u svokrovcov v Moštenici.

Manžel Fero bol väčšinou medzi partizánmi. „Stará mať jeden večer dievčatko kúpali vo vaničke a v tom prišli Nemci. Bola ukrutná zima, nechali otvorené dvere a dieťa bolo celý čas vo vaničke, nedovolili ich zatvoriť. Martuška dostala zápal mozgových blán a zomrela,“ tvrdí Jana. Gizka potom mala ešte syna Fera, a keď prišli na ňu ukrutné bolesti, nemali doktora na blízku, tak ju manžel posadil na bicykel a z Moštenice do Zvolene na rúre ju zaviezol. Dva roky po vojne ovdovela, lebo manžel dostal tak ako veľa ľudí tuberkulózu. Gizkina mama ju mala tiež, ale na rozdiel od zaťa sa z choroby pľúc vyliečila.

Kalište pred vypálením.
Kalište pred vypálením.
Zdroj: archív

Bojovníkom proti nacistom pomáhal aj ďalší člen rodiny Vyšných – Gizkin brat Miňo. Ten ich prevádzal horami a keďže vtedy bola strašná zima a veľa snehu, tak na to chudák doplatil. „Skončil v Brezne, mal omrznuté nohy, takmer mu ich odrezali. Nikto o ňom nevedel, až po vojne prišiel, pretože nebol dlho pri vedomí. Dokonca ani nevedel, ako sa volá. Každý z rodiny bol nejako zapojený,“ hovorí kamarátka Jana s tým, že žilo sa ťažko. To najhoršie však malo len prísť...