Pod vplyvom romantických povestí sa dnes na zbojníkov pozeráme najmä ako na počestných ľudových hrdinov. Často pritom išlo o ľudí z okraja spoločnosti, ktorí svoj odpor voči panstvu prejavovali násilím. Bývalí väzni, vojenskí zbehovia alebo hrdlorezi sa vždy v máji zgrupovali do skupín.

Ukryli sa v horách a zo svojich skrýš až do neskorej jesene prepadávali salaše, koče kupcov, tí najsmelší si trúfli aj na panské sídla. Prvý slovenský zbojník, Fedor Hlavatý, ktorý velil päťdesiatim mužom, dokonca vyhlásil nepriateľstvo mestu Bardejov!

Brdárka je na konci apríla jednou z najkrajších slovenských dedín.
Zdroj: Ján Dzúr

Naším najznámejším zbojníkom je Juraj Jánošík z Terchovej, naopak, takmer neznámym je príbeh Michala Dovčíka, banditu ktorý v 18. storočí naháňal strach najmä na Gemeri. Muž, akýsi dávnoveký Boris Kollár, miloval ženy a vraj chudobným nevestám prispieval na veno.

Spoza mreží niekoľkokrát utiekol a stihol vraj nazbíjať ohromný poklad. Truhlice plné zlata síce doteraz nikto nenašiel, no bralo, z ktorého sa vysmieval pánom, nesklame nikoho.