Grónsko je pre našinca nekonečné. Na jeho rozlohu by sa Slovensko zmestilo vyše štyridsať krát, no vo vnútrozemí ostrova nerastie jediný strom, iba kry. Keď ale k pevnine kedysi dávno priplával Viking Erik Červený, uvidel len svieže okraje nového územia. Chcel naň prilákať ďalších osadníkov a tak objavenú krajinu nazval Grønland, Zelený ostrov. Dnes osemdesiat päť percent územia Grónska pokrýva trvalý ľad. Väčšina výletníkov sem mieri kvôli nemu, pozorovaniu veľrýb, turistike v nedotknutej krajine a teraz v zime aj polárnej žiare.
„Inuiti, pôvodní obyvatelia Grónska, polárnu žiaru pokladali za pochodeň, ktorá mŕtvym bojovníkom osvetľovala most do nebeskej ríše. Inde ju, podobne ako kométy, považovali za predzvesť moru, alebo vojny,“ hovorí Adam (26), jeden z mála Slovákov, ktorí polárnu žiaru pozorovali v grónskych mestečkách Kangerlussuaq a Ilulissat. Rovnako dobrodružný ako pobyt v nich bola už cesta do Grónska. Z Viedne sa s dvomi kamarátmi dopravil do Kodane, kde celý deň čakali na štyri a pol hodiny dlhý let na ostrov.
