Krupina sa počas sedemnásteho a osemnásteho storočia stala srdcom bosoráckych procesov na Slovensku.  Ostatné zápisy o krupinských strigách sú z roku 1744. Po výpovediach piatich svedkov vtedy vypočúvali Anču Papuľku, obvinenú z čarodejníctva. Anču napokon magistrát odsúdil na dvanásť úderov lopatou v klade. Bolo to pre ňu poníženie, korbáčmi v tých časoch bili len mužov...

Ojedinelým v Európe je prípad Krupinčanov Martina Koziara a jeho ženy Doriše. Hoci o ich strigônstve vypovedalo roku 1723 až osemnásť svedkov, nepodarilo sa ich usvedčiť. Napriek tomu obaja skončili v plameňoch.  Martin Koziar síce zomrel prirodzenou smrťou, ale krupinskú vrchnosť strašil aj po smrti. V roku 1741 dal magistrát Koziarove pozostatky vykopať a spáliť. Dorišu, ktorá sa po mužovej smrti vydala za iného, zaživa upálili krátko nato.