Keď vyzvali Ultras fanúšikovia Slovana na sociálnej sieti všetkých vrátane chuligánskych bánd, aby išli protestovať „za záchranu športu“ v čase zákazu zhromažďovania, bolo jasné, že to nebude pokojná demonštrácia v dvojmetrových rozstupoch. Napokon sa k nim pridali aj iné skupiny, dostatok bolo aj chlapcov v zelených „ľudových“ bundách.

Protest proti Igorovi Matovičovi pred úradom vlády SR nebol rozhodne pokojný.
Protest proti Igorovi Matovičovi pred úradom vlády SR nebol rozhodne pokojný.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

To, či sa vôbec mali dostať k bráne Úradu vlády SR a biť do nej bejzbalkou, trhať dlažobné kocky či hádzať svetlice a kričať „nacizm, fasizm, hoolligans“, je vec kompetentných. Šokujúcim momentom však boli malé deti, ktoré za výdatného povzbudzovania okolia kričali opakovane aj do megafónu vetu: Matovič je k...t. Na takéto „hrdinstvo“ sa dá aplikovať paragraf mysliaci na trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, polícia sa podujala pátrať po identite rodičov.

 

Mali sme snahu opýtať sa na to, čo si o tom myslia naše známe osobnosti z kultúrneho života, ktoré takisto tvoria verejnú mienku, no mnohé sa na naše prekvapenie odmietli vyjadriť. Ján Koleník, ktorý sa viackrát vyjadril, ako mu záleží na neteri Emke, si myslí, že komentovanie udalosti podnieti len k väčším emóciám a nič nerieši: „K tomu by sa mali vyjadrovať psychológovia.“ Tak nech sa páči.

Môžu zažiť odmietanie

„Deti by sa na takejto akcii, kde cítiť agresivitu, kde padajú vulgarizmy, nemali zúčastňovať. A už vôbec by sa deťom, ktoré ešte nemôžu mať na niektoré veci vytvorený ani vlastný názor, nemal vnucovať dospelý, či už cudzí, alebo blízky, aby niečo verejne vykrikovali,“ hovorí psychologička Petra Arslan Šinková. Podľa nej aj tento zážitok môže mať negatívny vplyv na rozvoj ich osobnosti a charakter. „Deti môžu pociťovať obrovský stres, veď sa tam hádzali delobuchy, prišlo vodné delo, bolo to celé nabité emóciami, od ktorých majú byť deti uchránené.“

Na otázku, čo to môže urobiť s deťmi v kolektíve, do ktorého sa raz vrátia, odborníčka odpovedala: „Určite môžu zažiť aj odmietanie. V čase, keď vykrikovali a napodobňovali ostatných, mohli mať pocit, že je to správne, veď im tlieskali, mohli sa cítiť ako hrdinovia. Ale odrazu môžu dostať od okolia úplne inú spätnú väzbu a budú mať protichodné pocity. Na jednej strane potlesk, potom negatívne hodnotenie a odmietanie či možné vylučovanie z kolektívu, ukazovanie na nich prstom. Možno sa tiež niekto nebude vyjadrovať dobre o ich rodičoch.“

Otázka podľa psychologičky je, ako sa k tomu postavia rodičia – či priznajú, že to bol neuvážený čin a nepočítali s tým, aký strašný výchovný aj legislatívny dosah to môže mať na ich ďalšie fungovanie, alebo si to uvedomujú a je im to jedno. „Oboje nie je v poriadku,“ hovorí.

Mali by ich ochrániť

Psychologička prízvukuje, že deti sú v tom nevinne, a tak sa treba k nim správať. „Pedagógovia, ale aj rodičia iných detí by mali mať na mysli, že deti nie sú schopné rozlíšiť, či to, čo im hovorí rodič, je správne, alebo nie. Treba sa o nich v kolektíve, či už v škôlke alebo v škole, postarať, aby neboli terčom posmeškov. Je dobré zhovárať sa aj o tom, že každý môže mať iný názor, ale dôležité je, ako ten názor prezentuje, a násilie a vulgarizmy nemajú miesto v ich prezentácii."

Anketa
Vzali by ste maloleté deti na protivládny protest, navyše v čase COVIDu?
  • 4%
  • 96%