Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Na úvod vám želám dodatočne všetko najlepšie k&nbsp;narodeninám. Ako vnímate 25. január? Ako výnimočný deň alebo veľmi svoj sviatok neprežívate?

Myslím si, že každý vníma svoj narodeninový deň trochu výnimočne. U&nbsp;mňa sú väčšinou tieto dni pracovné. Maminka mi vravela, že som sa narodila o&nbsp;pol tretej, a&nbsp;stáva sa mi, že sa zobudím presne v&nbsp;hodinu môjho narodenia. Poviem si: A&nbsp;opäť je to tu, opäť mám o&nbsp;rok viac... Zahĺbim sa do seba a&nbsp;je to vždy veľmi príjemný pocit.

Často sa skloňuje veta – vek je len číslo. Ako ju vnímate vy?

Ak sa o&nbsp;seba človek stará zo zdravotnej stránky a&nbsp;obklopuje sa ľuďmi, ktorým je jedno, koľko má kto rokov, tak vek je naozaj len číslo.

Okolo narodenín zvyknú ľudia hodnotiť svoj život, prípadne ostatný rok. Ako by ste zhodnotili uplynulých 365 dní u&nbsp;seba?

Podľa mňa bol uplynulý rok pre nás všetkých dosť náročný, pretože naše životy formujú okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Všetkých sa nás ekonomicky aj psychicky dotýkajú udalosti, ktoré sa dejú neďaleko našich hraníc na východnej strane. Ja som však vďačná za to, že som sa mohla opäť pracovne rozbehnúť po kovide a&nbsp;môžem robiť to, čo ma napĺňa a&nbsp;čo milujem. A&nbsp;to sú hlavne moji klienti, ktorým sa venujem na fit pobytoch.

Keď sa ohliadate za svojím doterajším životom, je niečo, čo by ste zmenili?

Asi nie vyslovene zmenila, ale určite by som sa chcela vyhnúť dňu, keď som mala osemnásť rokov a&nbsp;mala som ťažkú haváriu na motocykli a&nbsp;čelne som sa zrazila s&nbsp;kamiónom. Mala som vtedy veľmi ťažké zranenia, hrozila mi amputácia nohy. Keby som sa tomu mohla vyhnúť, určite by som si dnes ešte viac užívala šport a&nbsp;život bez bolesti.

A, naopak, je niečo, za čo ste aj po rokoch vďačná?

Som vďačná, že som sa vždy dokázala dobre rozhodovať nielen hlavou, ale aj srdcom. A&nbsp;hoci som možno z&nbsp;komfortu odišla do neistoty, vždy sa mi podarilo dostať k&nbsp;ľuďom a&nbsp;situáciám, ktoré má obohacujú a&nbsp;napĺňajú. Ale najvďačnejšia v&nbsp;živote som za to, že som stretla úžasného človeka, ktorý pre mňa znamená celý svet, za môjho manžela.

Keď sfúknete pomyselnú sviečku na torte, želáte si ešte niečo pre seba k&nbsp;narodeninám?

Sviečku na torte sa mi nepodarilo sfúknuť už viac ako šesť rokov, pretože vždy, keď mám narodeniny a&nbsp;dokonca aj meniny, ktoré som mala dvadsiateho druhého, sme na fit pobyte v&nbsp;Bešeňovej, kde mám špeciálny program zameraný na chudnutie. Čiže žiaden alkohol či sladkosti, takže želania mám, ale bez sviečky a&nbsp;torty. No musím povedať, že si nikdy neželám materiálne veci. Vždy si len pomyslím, aby bolo mojim rodičom dopriate byť ešte dlho na tomto svete v&nbsp;pevnom zdraví, aby sme mohli byť spolu.

Prekvapuje vás manžel na narodeniny darčekmi? Ak áno, čo vám dal tento rok?

My si s&nbsp;manželom nezvykneme dávať materiálne dary, ale vždy je to nejaký zážitok, často cestovateľský. A&nbsp;keďže sme tento rok neboli spolu na moje narodeniny, už mi avizoval, že má pre mňa prekvapenie, keď budeme spolu. Vlani to bola úžasná večera v&nbsp;michelinovskej reštaurácii a&nbsp;ešte sme sa boli pozrieť na miesto, kde zachraňujú slony, kde sa o&nbsp;ne starajú, a&nbsp;aj ja som si to mohla vyskúšať.

Prišli s&nbsp;prestupom do päťdesiatky nejaké nečakané zmeny v&nbsp;zdraví, ktoré vás možno samu prekvapili?

Patrím k&nbsp;šťastlivcom, ktorí zmeny na zdraví nepocítili. Odmlada sa venujem zdravému životnému štýlu. Hoci nie som striktná v&nbsp;stravovaní, určite je môj jedálny lístok skôr zdravý ako nezdravý. Ale je pravda, že postupom času cítim, že mi trochu ubúdajú sily. Aj keď sa snažím a&nbsp;tvárim sa pred klientmi, že som stále v&nbsp;pohode a&nbsp;že tú enormnú záťaž zvládam zarovno s&nbsp;mojimi 25-ročnými „fit pobyťáčkami“. Je to pre mňa náročnejšie, ale to je život. (Smiech.)

Máte strach z&nbsp;čísla 60?

Na svete existuje jedna jediná spravodlivosť, že všetci starneme rovnako. A&nbsp;že raz príde koniec a&nbsp;odídeme tak, ako sme sem prišli – nahí a&nbsp;bez ničoho. Najväčším šťastím je, ak vás na tú pozemskú chvíľku vítajú, ale aj odprevádzajú s&nbsp;láskou. Takže ja sa snažím užívať si život, aby som nemala z&nbsp;ničoho strach, ani z&nbsp;pribúdajúceho veku. Jediné, čo si pre seba a&nbsp;svojich blízkych želám, aby nám slúžilo zdravie.

Keď je reč o&nbsp;zdraví, nedávno ste na sociálnej sieti dosť podrobne opísali svoje trápenie s&nbsp;následkami po spomenutej vážnej nehode. Je pre vás každý deň naozaj sprevádzaný bolesťou?

Bohužiaľ, musela som sa naučiť žiť s&nbsp;bolesťou, keďže šport nie je len mojím koníčkom, ale aj profesiou. Naozaj si neviem predstaviť, že by som existovala bez pohybu, ale áno, niekedy je to pre mňa veľmi bolestivé pre zranenie, ale aj pre osteoporózu najvyššieho stupňa, ktorá sa mi objavila ako dôsledok snahy môjho organizmu odľahčiť tú zranenú nohu. Ale naučila som sa s&nbsp;tým žiť, viem, ako sa mám o&nbsp;sebe starať, ako regenerovať, ako telu dopriať relax, keď mu v&nbsp;úvodzovkách ublížim športom.

Máte vašu Bakerovu cystu pod dohľadom? Chodíte na kontroly stavu k&nbsp;ortopédovi?

Mám ju už asi osem rokov. Stalo sa mi to, keď som sa nechtiac silno udrela práve do miesta, ktoré mi pred rokmi po nehode operovali. A&nbsp;vtedy si koleno povedalo, že stačilo, už nevládze a&nbsp;vytvorila sa mi tam cysta. Je to veľmi bolestivé, pretože koleno sa pri športe akoby bráni pohybu – cysta sa napĺňa tekutinou až do veľkosti tenisovej loptičky, ktorá mi tlačí v&nbsp;podkolennej jamke na okolité svaly a&nbsp;tkanivá. Ja si však hovorievam, že som zocelený bohatier, ktorý si nepripúšťa bolesť, a&nbsp;v&nbsp;nejednom prípade mi to v&nbsp;živote pomohlo nielen z&nbsp;fyzickej, ale aj zo psychickej stránky.

Keď sme dohadovali tento rozhovor, zastihli sme vás v&nbsp;Thajsku. Odtiaľ ste spomenuli ďalšiu zahraničnú cestu... Je to tak, že neobsedíte dlho na tom istom mieste?

Aj vzhľadom na moju prácu som skutočne rozlietaná, ako sa hovorí. A&nbsp;rozhodne nie iba po Slovensku. Mňa to však veľmi baví. Samozrejme, sú aj chvíle, keď som vďačná, že môžem doma za všetkým zavrieť dvere a&nbsp;nemusím riešiť kufor. Balenie a&nbsp;vybaľovanie býva niekedy poriadne hektické, ale veľmi rada spoznávam nové krajiny, kultúry, obaja s&nbsp;manželom radi ochutnávame lokálne jedlá...

Cestovanie je aj o&nbsp;slobode. V&nbsp;čom u&nbsp;seba cítite najväčšiu slobodu a&nbsp;čo vás, naopak, v&nbsp;úvodzovkách najviac zväzuje?

Som človek, ktorý od svojich šestnástich pracuje a&nbsp;tvrdo si išiel za svojím snom, budoval ho a&nbsp;dodnes robím presne to, čo milujem, čo je pre mňa aj koníčkom, vášňou a&nbsp;zábavou. Robím, čo ma baví, v&nbsp;tom vidím najväčšiu slobodu. Nikdy som nevyužila finančne lákavú ponuku, pri ktorej by som nebola stotožnená s&nbsp;obsahom. Skúškou správnosti sú pre mňa aj reakcie mojich klientok, ktoré mi ďakujú za to, že som zmenila život im a&nbsp;neraz aj ich rodinám. To mi tiež dáva pocit slobody, posúva ma vpred, aby som bola stále kreatívna v&nbsp;tom, čo ma baví a&nbsp;v&nbsp;čom som dobrá.

Bez čoho si Zora Czoborová nevie predstaviť svoj život?

Život si neviem predstaviť bez rodiny – bez môjho manžela, bez rodičov. Bez môjho zlatého psíka, ktorý tu už zostal sám, lebo jeho maminka pred dvoma rokmi zomrela. A&nbsp;musím priznať, že si neviem predstaviť život aj bez pohybu a&nbsp;mojich klientov, pretože fit pobyty so Zorou Czoborovou sú už dlhé roky súčasťou môjho sveta. Je to vlastne už 24 rokov, čo ich organizujem, a&nbsp;sú klientky, s&nbsp;ktorými sme sa zoznámili v&nbsp;začiatkoch a&nbsp;chodia pravidelne dodnes. Spolu starneme a&nbsp;riešime bolesti aj radosti života. Považujem ich za svoje blízke priateľky, za svoju veľkú fit rodinu.

A, naopak, čoho by ste sa v&nbsp;úvodzovkách rada zbavili, prípadne, čo sa vám úspešne podarilo vyčleniť zo života, čo vás hnevalo?

Od istého momentu v&nbsp;živote, keď som preskákala istými úskaliami, to už mám nastavené tak, že som obrnená voči veciam, ktoré mi prekážajú. Navyše sa obklopujem dobrými a&nbsp;prajnými ľuďmi, s&nbsp;ktorými sa navzájom podporujeme a&nbsp;sme si vzájomne aj oporou, ak je to potrebné. Úspešne sa mi podarilo vyčleniť zo života takzvaných toxických ľudí, ktorí by mi možno škodili, preto sa mi dnes žije omnoho ľahšie. A&nbsp;úprimne musím povedať, že som šťastná. A&nbsp;som za to vďačná.