Kariéra Karin odštartovala, keď ju sestra tajne prihlásila do súťaže Miss Slovensko, ktorú v&nbsp;roku 1993 zorganizoval Jozef Oklamčák. Poslala jej fotografie z&nbsp;agentúry Elite z&nbsp;Milána, keď mala sladkých šestnásť. 

Súťaž vyhrala, na striebornej priečke za ňou bola ďalšia úspešná žena Silvia Lakatošová. S&nbsp;eufóriou však prišli aj náročné chvíle. „My Slováci sme málo prajný národ a&nbsp;ukázalo sa to aj vtedy. Vyhrala som Favorit a&nbsp;stálo ma to veľa nepríjemných odkazov a&nbsp;telefonátov. Maminka pre moje víťazstvo preplakala veľa nocí,“ priznáva s&nbsp;odstupom času hviezda relácie Dámsky klub v&nbsp;RTVS. Dnes prežíva šťastné obdobie.

Pred dvomi rokmi sa takmer po desiatich rokoch vydala za priateľa Petra Kremnického. Manželstvo je pre ňu najvyššia méta vo vzťahu a&nbsp;papier je dôležitý. Spolu vychovávajú jej syna Samka (16), dcéra Karin (27) je už dospelá a&nbsp;vyletela z&nbsp;hniezda. 

Pracuje na neurorehabilitačnej klinike a&nbsp;má priateľa Janka, s&nbsp;ktorým spolu bývajú. Majtánová má aj inú novinku – rozbieha spevácku kariéru. Zatiaľ naspievala pesničku Na krídlach lásky. S&nbsp;ňou súťaží v&nbsp;Zlatom šlágri a&nbsp;rozmýšľa o&nbsp;nejakých repeťáckych hitovkách.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Už sme spomenuli, že ste sa pred tridsiatimi rokmi stali prvou miss Slovensko. To musela byť veľká vec.

Áno, podarilo sa mi získať najvyššie umiestenie v&nbsp;súťaži, ale myslím si, že stanoviť kritériá alebo štandardy krásy je výsostne individuálna záležitosť. Tak ako som sa mnohým veľmi páčila, tak som sa iným nepáčila. Toto sú každého osobné preferencie.

Panovala vtedy medzi vami rivalita? Nejaké špendlíky v&nbsp;stoličkách...

Nemôžem povedať, že by sme si s&nbsp;dievčatami hádzali polená pod nohy. Až neskôr som sa dočítala o&nbsp;nejakej zákulisnej kauze so špendlíkmi, ale ja osobne som negatívnu skúsenosť nemala. Môžem povedať, že sme boli kamarátky, aj sme jedna druhej radili, no len v&nbsp;istých medziach, pretože tak vysoko v&nbsp;súťaži sme už boli každá sama za seba. Ambíciu zvíťaziť malo každé jedno dievča. Robili sme všetko čo najlepšie, aby sme sa dobre umiestnili.

Vy ste asi vytŕčali, keďže ste boli úspešná modelka.

Okrem mňa a&nbsp;Silvie Lakatošovej zvyšok dievčat vo finálovej dvanástke nemal s&nbsp;modelingom nijakú osobnú skúsenosť. To je veľmi podobná práca, ale ani v&nbsp;modelingu nejde o&nbsp;súťaž, skôr tam dievča pracuje na tom, aby sa zapáčilo a&nbsp;prácu dostalo.

Okrem Silvie Lakatošovej ste s&nbsp;nejakou súťažiacou v&nbsp;kontakte?

Nie. Dobre si spomínam ešte na Ivanu Haluškovú, ktorá skončila na treťom mieste, bola šiestačka na medicíne, tak predpokladám, že je z&nbsp;nej pani doktorka, ale kde pôsobí, neviem. Na štvrtom mieste bola Stanka, ktorá sa venovala a&nbsp;myslím, že aj sa stále venuje, kozmetike, takže myslím, že svet krásy a&nbsp;módy nás sprevádza nejakým spôsobom ďalej.

Ako hodnotíte, že ste sa do súťaže dostali?

Určite pozitívne. Prinieslo mi to slávu, aj keď, ako sa hovorí, svetská sláva, poľná tráva… Ako missky sme boli súčasťou rôznych televíznych programov, rozhlasových relácií, zasadali sme do rôznych porôt. Boli sme stále videné, stále na očiach verejnosti, čo nám prinieslo rôzne benefity. Stali sme sa skrátka známymi, a&nbsp;keď som sa neskôr chcela etablovať, respektíve začať pracovať v&nbsp;televízii, veľmi mi to pomohlo.

Dnes už súťaže krásy nemajú taký cveng ako kedysi. Prečo?

Je to možno preto, že my sami sme tej súťaži zrazili hrebienok, pretože organizátori sa nevedeli dohodnúť. Boli dve súťaže miss s&nbsp;drobnými zmenami v&nbsp;názvoch a&nbsp;dokonca si pamätám ročník, keď boli tri súťaže miss, čo je veľa na krajinu s&nbsp;niečo vyše päťmiliónovou populáciou. A&nbsp;punc to stratilo aj tým, že organizátori už viac dievča nesmerovali po ceste v&nbsp;rámci popularity. Keď sa opýtam: Viete, kto vyhral titul miss minulý rok? Ani ja neviem, a&nbsp;to som človek z&nbsp;fachu. Aj ja som miss sledovala po svojom víťazstve ešte niekoľko rokov. Vedela som, že po mne vyhrala Nikoleta Meszárošová aj zopár ďalších mien by som ešte vylovila z&nbsp;pamäti, ale potom sa jedinečnosť a&nbsp;pompéznosť súťaže stratili.

Ako vnímate súčasné kritériá na ženskú krásu?

Toto sa možno niekomu nebude páčiť, ale mne sa nepáčilo, keď sa delimitovala výška dievčat. Chápem, že nie každá žena môže mať 1,78 cm ako ja, ale ak dostatočnú výšku nemá, stále sa môže venovať niečomu rovnako zaujímavému. Aj nízke ženy môžu byť pôvabné. Ja mám napríklad nádhernú 18-ročnú neter, ktorá po mne ani po sestre nezdedila výšku, ale je naozaj veľmi pekná.

Aké dievčatá sa vám teda páčia?

Také, ktoré sú v&nbsp;prvom rade samy sebou. Teraz to možno bude znieť ako klišé, ale mám 49 rokov, takže budem rozprávať ako mama dospelej dcéry a&nbsp;myslím, že dievčatá do 25 rokov sú určite krásne aj prirodzene a&nbsp;majú možnosť na sebe pracovať aj bez pomoci invazívnych a&nbsp;neinvazínvnych zákrokov. Ja tieto zákroky, samozrejme, neodsudzujem, ale myslím si, že na všetko je čas. Človek dozreje do fázy, keď je nútený dať si niečo upraviť. Hlavne keď je na obrazovke, mal by sa o&nbsp;seba starať, ale mňa osobne vždy zaujme dievča, ktoré je prirodzene pekné. A&nbsp;ešte je dôležité, keď otvorí ústa, aby bolo jasné, že je aj inteligentné. Viacerí mi dajú za pravdu, že dôležitý je vizuál, ale aj to, aký je človek vnútorne. Nemyslím si, že ak má niekto vymetenú hlavu, ale je krásny, tak by sme ho len za vzhľad mali oslavovať.

Poďme od krásy k&nbsp;vášmu súkromiu. Váš manžel Peter sa venuje foteniu, ale aj realitám.

Peťo je nesmierne činorodý človek. Má dokonca certifikát a&nbsp;je v&nbsp;mediátorskej komore, z&nbsp;času na čas pracuje ako mediátor. Blízky kamarát mu pootvoril dvierka do sveta realít. Zameriava sa na viacero oblastí, ale je normálne zamestnaný a&nbsp;popritom sa venuje mediátorstvu, foteniu aj spomínaným realitám. A&nbsp;toto sa týka aj mňa, lebo som sa rozhodla plniť si ciele tak ako Peťo. On si urobil školenia, certifikáty a&nbsp;ja som sa zas začala venovať spevu, čo mi takisto môže otvoriť nové dvere.

Budúci rok oslávite päťdesiatku. Ako to vnímate?

No snažím sa. (Smiech.) A&nbsp;tajiť vek nechcem, stačí, keď poviem, že mám 27-ročnú dcéru, tak to si každý rýchlo vyráta, koľko mám minimálne rokov. Myslím, že vek –&nbsp;a&nbsp;zase poviem obľúbenú frázu&nbsp;– je len číslo. Poznám ľudí, ktorí majú 25, ale po nejakej životnej situácii sa cítia na 50 rokov. Treba sa udržiavať v&nbsp;pozitívnej životnej energii, aj keď to, čo v&nbsp;súčasnosti žijeme, nie je vôbec jednoduché. Život prináša aj náročné situácie a&nbsp;to, čo nevieme ovplyvniť, nás predsa nemôže položiť na lopatky. Musíme to skrátka prekonať.

Je pre vás starnutie strašiakom?

Verím, že starnem s&nbsp;noblesou a&nbsp;gráciou. Musím si farbiť vlasy, to máme v&nbsp;genetike, ale okrem toho si myslím, že gény máme dobré. Moja mama má 78 rokov a&nbsp;stále vyzerá výborne. Klopem hneď na drevo. Snaží sa hýbať, chodiť na prechádzky a&nbsp;ja sa snažím hýbať tiež, cvičiť, dávam si pozor na to, čo jem. Milujem dlhý spánok, takže keď môžem, pospím si. A&nbsp;bojím sa povedať, že som v&nbsp;živote šťastná, lebo šťastie je veľmi vrtkavé. No myslím si, že keď sa človek pričiní a&nbsp;chytí ho za pačesy, ostane u&nbsp;neho na tej návšteve dosť dlhý čas. Ja by som bola rada, keby to šťastie u&nbsp;mňa zostalo už navždy.