Keď ste sa stali mamou, práca išla bokom. Začínate sa pomaly vracať k&nbsp;nejakým spoluprácam alebo projektom?

U&nbsp;mňa je to všetko zatiaľ veľmi decentné. Sú veci, ktoré ma čakajú, ktoré som mala zazmluvnené ešte pred tým, ako som vôbec vedela, že som tehotná, a&nbsp;pracovní partneri boli ochotní na mňa počkať. Povedala som totiž, že kým nebude mať Míla pol roka, o&nbsp;práci ani nebudem uvažovať. Už nastal čas, keď sa k&nbsp;týmto svojim povinnostiam po troške vraciam. Samozrejme, všetko v&nbsp;úplne iných pracovných podmienkach ako predtým. Pre mňa je dcéra naozaj na prvom mieste.

V&nbsp;auguste vás čaká jubileum. Okrúhlych štyridsať rokov. Chystáte veľkú oslavu?

(Smiech.) Ja som živote nemala oslavu. Narodeniny mám totiž lete, keď sú všetci preč, takže to nejako neprežívam. Nie je to preto, že sa hanbím za svoje roky, podľa mňa je štyridsiatka super, nechcela by som mať iný vek, ako práve mám. Svoj deň si užívam blízkymi, ktorí sú práve poruke nie sú niekde na dovolenke, takže žiadne veľké oslavy nehrozia.

Už ste to naznačili, vás tá štyridsiatka naozaj nedesí...

Nie a&nbsp;nikdy som cez tieto okrúhle čísla ani nič nebilancovala. Rovnako ako som nikdy nebilancovala záver roka. Silvester a&nbsp;Nový rok nie sú pre mňa míľnikom, od ktorého by mali nastať nejaké zmeny. Podobne to mám s&nbsp;narodeninami, nevnímam, že bolo niečo „do“ a&nbsp;„po“. Bilancujem skrátka priebežne a&nbsp;som rada, že veci sú tak, ako sú, bez ohľadu na môj vek. Navyše my sme domácnosť, v&nbsp;ktorej je vek úplne, ale úplne irelevantný.

Keď ste nepriamo spomenuli muža, aj ja ho spomeniem. Keď získal Českého leva, to ste aspoň troška doma oslávili?

Ale áno, po troške. Všetko robíme tak, ako sa dá pri malom dieťatku. Ale ohromne sme sa tešili, to je jasné. 

Častou otázkou pri partneroch býva, či muž pomáha v&nbsp;domácnosti. Osobne túto otázku nemám rada, lebo partner je predsa rovnocennou súčasťou domácnosti. Ako to máte doma vy?

U&nbsp;nás je to úplne prirodzené. Nemusíme riešiť, kto má čo urobiť, každý robí všetko. Nemáme to rozdelené. Kto má práve priestor, ten to spraví. Nemáme domácnosť rozdelenú na mužské a&nbsp;ženské veci. Samozrejme, sú veci, ktoré spraví skôr Jonatan ako ja, napríklad pílenie dreva, hoci asi by som to zvládla aj ja, ale tak nejak prirodzene sa toho chytí môj muž. Ale naozaj to u&nbsp;nás nie je téma. Môj muž je fantastický, ani na sekundu by mu nenapadlo, že niektorá činnosť v&nbsp;domácnosti je ženská práca, a&nbsp;preto sa jej nechytí. S&nbsp;príchodom Míly je ešte vnímavejší a&nbsp;viac sa snaží zapojiť. Presne ako ste povedali – on nepomáha, ale je plnohodnotne a&nbsp;dobrovoľne zapojený. A&nbsp;musím povedať, že to nie je vôbec moja zásluha, pretože okrem toho, že je to skvelý človek, je aj skvelo vychovaný. (Smiech.)

Joj, najlepšie som sa vydala. A&nbsp;určite by som nemenila za nič na svete.

V&nbsp;rodine hudobníka a&nbsp;herečky sa dá predpokladať, že dcérka dostáva viac umeleckých vplyvov. Postrehli ste už na Míle, že prejavuje napríklad väčší záujem o&nbsp;hudbu?

Miluje hudbu svojho otca, to môžem s&nbsp;určitosťou povedať. Stále ju počúva a&nbsp;teší sa pri tom. Ja jej zasa veľmi rada čítam, pretože milujem príbehy a&nbsp;Míla má rada, keď sa jej rozpráva.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/tana-pauhofova-pred-40-kou-sokuje-preco-nikdy-neslavila-narodeniny">FOTO Táni s dcérkou nájdete v galérii</a>

Keď sme spomínali prácu, aktuálne ste ambasádorkou istej značky pramenitej vody. V&nbsp;tejto súvislosti sa veľa skloňuje zdravý životný štýl, ktorého súčasťou je aj pitný režim. Nezabúdate sa napiť, keď ste v&nbsp;mamičkovskom kolotoči?

Ja som, bohužiaľ, od detstva ťažký migrenik a&nbsp;odmalička, čo si pamätám, sa všetky neurologické vyšetrenia začínali otázkou: Pijete dosť vody? Takže už ako dieťa som sa naučila, že voda je jednoducho základ a&nbsp;až potom sa rieši všetko ostatné. A&nbsp;máme aj šťastie, že žijeme v&nbsp;podmienkach, kde máme dobrú vodu. Ja mám so sebou stále fľašu s&nbsp;vodou a&nbsp;pijem z&nbsp;nej priebežne počas celého dňa.

Pitný režim ide ruka v&nbsp;ruke so zdravým stravovaním. Máte aj toto vyriešené? Varíte doma zdravo?

To je trochu väčší problém, pretože odjakživa milujem všetko, čo je nezdravé. Čím je jedlo zdravšie, tým menej mi chutí. (Smiech.) To je fakt. Ľúbim klobásy, slaniny, kysnuté koláče, hamburgery, hocičo tohto charakteru. Zároveň veľa a&nbsp;rada varím a&nbsp;pečiem, takže sa to snažím trochu balansovať, čiže aj tie zdravé jedlá pripravujem tak, aby chutili aj mne. Ale kompenzujem to zas pohybom, vždy som ho mala dostatok či už dobrovoľne, alebo kvôli práci. Navyše mám po ocinovi výborný metabolizmus, takže som vždy väčšinu tých klobás vyskákala. Ale priznávam, že v&nbsp;rámci prísunu živín mám stále na čom pracovať, aby som nejedla iba „prasárny“.

Vidíte a&nbsp;človek by vás na prvý pohľad tipol možno aj na vegánku...

Tak to už vôbec nie. (Smiech.) Obdivujem, keď sa niekto dokáže vegánsky stravovať, hlavne ak mu to naozaj chutí. Rokmi som odpozorovala, že každý organizmus je jedinečný a&nbsp;inak reaguje na rôzne zloženie potravy. Niekomu vegetariánstvo nerobí veľmi dobre, niekto miluje polievky, iný šaláty... Myslím si, že si netreba robiť stres z&nbsp;toho, aby sme všetci mali rovnakú stravu. Každý si musí nájsť, čo mu robí dobre, aby mal dostatočný prísun živín, aby sme boli v&nbsp;rámci možností v&nbsp;rovnováhe.

Míla má už viac ako pol roka, takže sa už pomaly preklopíte do fázy, že jej budete variť tie zdravé pokrmy a&nbsp;príkrmy.

Už sme sa preklopili. Míla je veľký žrút, takže už nejaký čas sa u&nbsp;nás pre ňu varí. Má za sebou mrkvu, zemiak aj cukinu, občas aj špargľu skúsi, mäsko ľúbi… Veľmi je spokojná.

Možno ste počuli o&nbsp;modernej metóde pri prvých príkrmoch, že sa dieťa s&nbsp;nimi zoznamuje samo. Ide o&nbsp;BLW metódu, z&nbsp;anglického baby-led weaning, keď si dieťa dáva kúsky uvareného jedla samo do úst.

Hm, zaujímavé.… Tak tento trend k&nbsp;nám do Horského parku ešte nedorazil. (Smiech.) Nič do nej netlačím nasilu, papá toľko, koľko vládze, čo jej chutí. Ale kŕmim ju, baví ma to a&nbsp;musím povedať, že to baví aj ju. Aj sa pri tom hráme, ale extrémne to doma neriešime. 

Dnes si rodičia často pomáhajú pri deťoch aj displejmi tabletov, mobilov. Aj deti k&nbsp;tomu, vidiac rodičov, viac inklinujú. Dávate si na to pri dcére väčší pozor?

My pri nej vôbec nepoužívame „displeje“. Samozrejme, v&nbsp;dnešnej dobe sa tomu nedá úplne vyhnúť, aj naše dieťa vníma, že máme v&nbsp;ruke telefón. Ale rozhodne by som ju chcela zabaviť akýmkoľvek iným spôsobom. Zároveň však rešpektujem, že dnešné deti sú na tom už úplne inak v&nbsp;rámci celého digitálneho sveta, ako sme boli my. Takže tváriť sa, že to neexistuje, by bolo asi absurdné. My doma nemáme televíziu a&nbsp;s&nbsp;mužom nie sme veľmi „telefónové typy“.