Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Adam Ďurica si nedávno k množstvu úspechov pripísal ďalšie. Stal sa totiž laureátom ocenenia <a target="_blank" rel="noopener" href="https://kristalovekridlo.sk/">Krištálové krídlo</a>, ktoré získal v kategórii populárna hudba. V Šarme nás zaujímalo, ako vnímajú speváka doma jeho synovia či manželka. A prezradil aj to, ako vníma skúsenosť v Superstar.

Ako vnímajú deti otca speváka? Registrujú, keď hrá z&nbsp;rádia vaša pieseň?

Zatiaľ sa mi ich nepodarilo zobrať na koncert, ale veľmi to chcem spraviť. Registrujú však moje videoklipy, pýtajú si ich a&nbsp;spievajú si moje piesne. Je to veľmi milé a&nbsp;robí mi to veľkú radosť. Dokonca mi niekedy hovoria, že som Adam a&nbsp;nie tati, akoby ma vnímali skrz spievanie.

Vediete ich k&nbsp;hudbe alebo to ide nejako prirodzene s&nbsp;tým, čo doma vidia?

Nesnažím sa im to podsúvať, ale hudba je všade okolo nás a&nbsp;buď si ju niekto všíma, alebo nie. Tlačiť na pílu nemá význam. Občas mi však doma zakazujú hrať na gitare. Keď chlapci vidia, že ju mám v&nbsp;ruke, vedia, že to znamená, že sa im nebudem venovať. Takže niekedy prídu a&nbsp;povedia: Už nehraj, už dosť, hučí to. (Smiech.) Chcú ma stiahnuť k&nbsp;svojim aktivitám. Som pre nich vzácny, pretože si uvedomujú, že príde chvíľa, keď odídem a&nbsp;nebudem tri-štyri dni doma. Pre nich to musí byť večnosť… Majú štyri roky a&nbsp;2 a&nbsp;pol roka a&nbsp;ten čas musí byť pre nich nekonečný.

Často sa dnes hovorí, že stačí pekne žiť a&nbsp;dieťa sa pridá. Súhlasíte s&nbsp;tým?

Myslím si, že je to pravda, ale doplnil by som to. V&nbsp;poslednom čase som začal rozlišovať ľudí – spokojných a&nbsp;nespokojných. Spokojný človek rozširuje okolo seba dobrú energiu, úsmevy, ochotu, je spokojný s&nbsp;tým, čo dosiahol, teší sa na to, čo ho čaká. Nemá problém rozdávať dobro okolo seba. Nespokojný človek frfle, niečo nestíha, niečo mu nevyšlo, nejde z&nbsp;neho dobrá energia. A&nbsp;deti sú spokojné vtedy, keď sú spokojní rodičia. A&nbsp;keď majú „dostatok“ z&nbsp;toho rodiča pre seba. Problém tejto doby sú mobilné telefóny. Aj ja sám si za to dávam po prstoch, že som veľakrát pri nich a&nbsp;nie s&nbsp;nimi. Preto si myslím, že keď sme s&nbsp;deťmi, mali by sme s&nbsp;nimi naozaj byť. Venovať sa im a&nbsp;dať im svoj čas, ktorý im môžeme naplno vyčleniť. A&nbsp;vtedy sa k&nbsp;nám deti v&nbsp;tom peknom žití pridajú.

Ako sa pozeráte s&nbsp;dnešnou optikou na svoje účinkovanie v&nbsp;SuperStar? Prihlásili by ste sa do tejto súťaže znovu?

Určite áno. Ak chcete dať o&nbsp;sebe vedieť, niet lepšieho spôsobu. Často si spomínam na slová pána Karla Gotta, ktorý povedal, že keď začínal, prihlásil sa do súťaže Hľadáme mladé talenty. A&nbsp;to je to isté. Svojho času sa príliš riešilo, či je to dobré alebo zlé, spomínali sa „rýchlokvašky“ a&nbsp;podobné slová. Ale to len vyzeralo, že všetci majú všetko, vo finále nikto nemal nič. Vtedy sa to celé len začalo. Verejnosť a&nbsp;aj niektorí účastníci sa trochu pomýlili v&nbsp;tom, že nadobudli pocit, že všetko dosiahli, že začali na vrchole kariéry. Včera sme ho nepoznali, dnes vyhral, má nový album a&nbsp;sú ho plné noviny. Áno, tak to pôsobilo, ale v&nbsp;skutočnosti sa tam len začala kariéra, na ktorej bolo treba pracovať.

Akú máte spätnú väzbu od fanúšikov? Zmenili ste niekomu svojou piesňou život?

Najviac ma asi potešilo, keď ma počas korony pristavili v&nbsp;meste a&nbsp;povedali mi, že žijú v&nbsp;cudzine, ale podarilo sa im pricestovať na Slovensko a&nbsp;že im práve moja hudba v&nbsp;zahraničí robí radosť a&nbsp;stále si ju púšťajú. Takýchto prípadov mám viac, keď prostredníctvom mojej hudby mali Slováci za hranicami kontakt s&nbsp;domovinou a&nbsp;našou kultúrou. Ja sa vo všeobecnosti rád stretávam s&nbsp;fanúšikmi.

Vaša žena je váš kritik alebo fanúšik?

Hmm... Asi oboje. Samozrejme, povie, keď sa jej niečo nepáči, ale vždy od nej cítim podporu. Je so mnou už tak dlho, že počula hocičo, kadejaké prvotiny, hotové veci. Dokonca bola pieseň, ktorá je veľký hit, ale ona na ňu reagovala, že to nie je nič moc. (Smiech.)

Vaše najväčšie hity sú Mandolína či Neľutujem. Nelezú vám, v&nbsp;úvodzovkách, na nervy?

Nie, veď sú to krásne skladby. Či hrám na súkromnej oslave pre dvadsať ľudí, alebo na festivale, kde je 10-tisíc ľudí, v&nbsp;oboch prípadoch si to chce s&nbsp;nami každý spievať. Je to niečo magické, nadčasové, čo sa podarilo, pričom som mal aj kus šťastia a&nbsp;zmenilo mi to život. Uvedomujem si, že práve ony ma ako keby stvorili, a&nbsp;preto ku mne prirodzene patria.