Na začiatok mi dovoľte zablahoželať k&nbsp;narodeninám, ktoré oslavujete 1. novembra a&nbsp;dokonca v&nbsp;rovnaký deň so synom...

Áno, je to také magické, ešte aj teraz, keď o&nbsp;tom hovorím, mám zimomriavky, že sa to takto udialo. A&nbsp;musím povedať, že aj cítim so synom akési silnejšie prepojenie. Mám pocit, že mu trochu lepšie rozumiem. Nikdy som síce nebol na znamenia z&nbsp;horoskopu, ale zrejme na tom predsa len niečo bude.

Tridsiate piate narodeniny sa vnímajú ako okrúhle. Nesumarizovali ste,&nbsp; čo ste doteraz dosiahli v&nbsp;kariére a&nbsp;súkromí?

Čím som starší, tým viac mám tendenciu vracať sa k&nbsp;tomu, čo som zažil. Nechcem byť sentimentálny, ale viac hodnotím, či ten predošlý rok bol alebo nebol úspešný. Mám pocit, že môj ostatný rok bol dosť ťažký aj kvôli tomu, že som pred kovidom mal úspechy a&nbsp;vrátiť sa do najvyšších obrátok bolo pre mňa naozaj náročné. Veľmi som sa tešil z&nbsp;toho, že všetko znova funguje, že môžem robiť to, po čom som túžil celý život, no zároveň som cítil, že pauza bola veľmi dlhá. Fyzicky aj psychicky som mal čo robiť, aby som zvládol vystúpenia. Vravel som si, že by som mal začať trénovať, pretože na koncertoch som bol zadýchaný. Ale už som späť vo forme. (Smiech.)

Ako vás ešte ovplyvnili kovidové roky?

U&nbsp;mňa sa diali rôzne zmeny. Najväčšou bolo, že som sa stal čerstvým otcom. Prvý syn mal rok a&nbsp;pol a&nbsp;narodil sa nám druhý. Všetko bolo veľmi intenzívne a&nbsp;nič sa nemohlo robiť. Napríklad som nesmel byť pri pôrode. Vtedy nebola ani diskusia o&nbsp;tom, či by som chcel byť, jednoducho sa to nedalo. Doteraz mi je to ľúto. Ani potešiť sa s&nbsp;rodinou, že je tu nový člen, sa nedalo. Bolo zvláštne ocitnúť sa na dlhý čas len medzi štyrmi stenami nášho bytu. Ľudia, ktorí majú viac ako jedno dieťa, vedia, že dve deti nerovná sa dve deti... Aby som to vysvetlil, jedno dieťa je jedno dieťa, ale dve sú akoby jedno plus desať ďalších detí. Aspoň zo začiatku, kým si na to človek zvykne. (Smiech.) Takže to bolo náročné a&nbsp;navyše nad našimi hlavami visel otáznik, čo bude ďalej. Lebo tešiť sa z&nbsp;nového prírastku je jedna vec, ale uživiť rodinu druhá. Takže som tie roky prežil v&nbsp;neistote, ale keďže som si myslel, že to bude trvať ešte dlhšie, zdá sa, že sa to nakoniec vyriešilo.

Viacerí hudobníci sa zavreli do štúdia a&nbsp;tvorili. Bol to aj váš prípad?

Áno. Vydal som album Naše hriechy, z&nbsp;ktorého možno ľudia najviac registrujú rovnomennú pieseň, ktorú som naspieval s&nbsp;Emmou Drobnou. Musím však povedať, že mi to trvalo dlhšie, ako keď sme koncertovali, a&nbsp;mal som nabitejší kalendár. Robili sme veci na diaľku. Spravil som viacero online relácií a&nbsp;pri nich som si povedal, že ak by to ostalo len v&nbsp;online priestore, tak skončím. Vtedy som si uvedomil, prečo vlastne robím hudbu. Na jednej strane to bolo pre mňa poučné, pretože som odohral asi dva online koncerty. No bolo to vlastne hranie do steny – ako keď celý večer rozprávate na párty vtipy a&nbsp;nikto sa nesmeje. Strašný pocit trápnosti, neistoty. Zistil som, že potrebujem počuť aspoň od tých štyroch ľudí za kamerou reakciu, že sa im to páčilo. Ak toto nebude, nemám dôvod robiť to ďalej.

Našťastie sme sa už do veľkej miery vrátili do normálu. Ako hodnotíte svoje koncertné leto?

Veľmi dobre, dokonca na mňa začalo viac reagovať české publikum. Mám od našich západných bratov čoraz viac ponúk, z&nbsp;čoho sa úprimne teším. Navyše si v&nbsp;Česku môžem otestovať, keďže publikum je naozaj iné, ako reagujú na moje skladby, či k&nbsp;nim prechádza rovnaká energia ako u&nbsp;Slovákov. Zatiaľ musím povedať, že je to super. Už sa tam začíname cítiť ako doma. Ale, samozrejme, na Slovensko nezabúdame a&nbsp;aj tu pripravujeme viacero koncertov.

Ako sa pozeráte s&nbsp;dnešnou optikou na svoje účinkovanie v&nbsp;SuperStar? Prihlásili by ste sa do tejto súťaže znovu?

Určite áno. Ak chcete dať o&nbsp;sebe vedieť, niet lepšieho spôsobu. Často si spomínam na slová pána Karla Gotta, ktorý povedal, že keď začínal, prihlásil sa do súťaže Hľadáme mladé talenty. A&nbsp;to je to isté. Svojho času sa príliš riešilo, či je to dobré alebo zlé, spomínali sa „rýchlokvašky“ a&nbsp;podobné slová. Ale to len vyzeralo, že všetci majú všetko, vo finále nikto nemal nič. Vtedy sa to celé len začalo. Verejnosť a&nbsp;aj niektorí účastníci sa trochu pomýlili v&nbsp;tom, že nadobudli pocit, že všetko dosiahli, že začali na vrchole kariéry. Včera sme ho nepoznali, dnes vyhral, má nový album a&nbsp;sú ho plné noviny. Áno, tak to pôsobilo, ale v&nbsp;skutočnosti sa tam len začala kariéra, na ktorej bolo treba pracovať.

Akú máte spätnú väzbu od fanúšikov? Zmenili ste niekomu svojou piesňou život?

Najviac ma asi potešilo, keď ma počas korony pristavili v&nbsp;meste a&nbsp;povedali mi, že žijú v&nbsp;cudzine, ale podarilo sa im pricestovať na Slovensko a&nbsp;že im práve moja hudba v&nbsp;zahraničí robí radosť a&nbsp;stále si ju púšťajú. Takýchto prípadov mám viac, keď prostredníctvom mojej hudby mali Slováci za hranicami kontakt s&nbsp;domovinou a&nbsp;našou kultúrou. Ja sa vo všeobecnosti rád stretávam s&nbsp;fanúšikmi.

Vaša žena je váš kritik alebo fanúšik?

Hmm... Asi oboje. Samozrejme, povie, keď sa jej niečo nepáči, ale vždy od nej cítim podporu. Je so mnou už tak dlho, že počula hocičo, kadejaké prvotiny, hotové veci. Dokonca bola pieseň, ktorá je veľký hit, ale ona na ňu reagovala, že to nie je nič moc. (Smiech.)

Vaše najväčšie hity sú Mandolína či Neľutujem. Nelezú vám, v&nbsp;úvodzovkách, na nervy?

Nie, veď sú to krásne skladby. Či hrám na súkromnej oslave pre dvadsať ľudí, alebo na festivale, kde je 10-tisíc ľudí, v&nbsp;oboch prípadoch si to chce s&nbsp;nami každý spievať. Je to niečo magické, nadčasové, čo sa podarilo, pričom som mal aj kus šťastia a&nbsp;zmenilo mi to život. Uvedomujem si, že práve ony ma ako keby stvorili, a&nbsp;preto ku mne prirodzene patria.

Máte za sebou viacero hudobných spoluprác, je ešte niekto, s&nbsp;kým by ste chceli niečo „spáchať“?

Mám víziu spolupracovať s&nbsp;každým, koho si hudobne vážim, koho uznávam a&nbsp;koho hudbu mám veľmi rád. Nemusí to byť len spevácka spolupráca. Uvidím, či sa mi to podarí naplniť, ale už som začal. Tá vízia je krásna, ale zároveň krehká. Musím poznať každého z&nbsp;nich natoľko dobre, aby som vedel, kedy je ten správny čas osloviť ho. Prvú pieseň už mám, ale je to veľmi čerstvé. Ani nechcem viac prezrádzať, lebo je to naozaj krehké.