Stálica televíznych obrazoviek sa nedávno dala nahovoriť na seriál z markizáckej produkcie s názvom Chatári. Maroš Kramár Šarmu priznal aj to, prečo kývol na túto ponuku, ako vníma prehnanú korektnosť vo vyjadrovaní a čím ho šokovala jeho dcéra Tamara.
Diváci, ktorí sledujú českú televíziu, iste poznajú úspešný seriál Osada, ktorý tam vysielali vlani. Teraz máme šancu vidieť slovenskú verziu Chatári s našimi hercami. Čo vás zaujalo na téme osadníkov?
Sám bývam pri vode a scenár mi pripomenul môj vlastný život, ktorý žijem už tri roky. Príbeh seriálu sa odohráva pri jazere, kde sa stretávajú chatári, rôzne rodiny, a to je presne to, čo vlastne žijem. Tiež mám priateľov okolo jazera, takisto sa navštevujeme a scenár písal Petr Kolečko, ktorého poznám, takže to bola pre mňa záruka kvality.
Do akej miery ste stotožnený so svojou postavou Tonyho, ktorého v Česku hral Tomáš Hanák? Čo s ňou máte spoločné?
Mne je trošku blízka napríklad tým, že Tony sa tvári, že prišiel z Ameriky a tam som chvíľku žil aj ja. A pritom som si spomenul na jednu moju kamarátku, ktorá s rodinou ako štvorročná emigrovala do Ameriky. Slovenčinu ovládala iba z domu, inak vyrastala v čisto anglickom prostredí. Keď prišla na Slovensko, rozprávala síce po slovensky, ale s typickým americkým prízvukom a ja som sa ním inšpiroval a použil som ho v tejto úlohe.
Človek ani nemusí ísť až tak ďaleko. Stačí chvíľu žiť v susednom Česku a melódia jazyka sa naňho dokáže intenzívne nalepiť. Čo vy na to?
My Slováci máme šťastie, že máme dobré uši, lebo slovenčina je veľmi pekný ľubozvučný jazyk. Taký spevavý a ucho je vycvičené, aby veľmi rýchlo nachytalo akcenty. Ja sa napríklad veľmi ťažko učím nové slovíčka, ale výslovnosť už potom chytím rýchlo. V Česku, keďže som tam študoval aj dlhodobo žil, okamžite prepínam do češtiny. Ale napríklad Česi alebo Maďari, tí majú tvrdší jazyk a oni majú problém, keď prehovoria cudzím jazykom, je to hneď poznať. Na Slovákoch je to počuť oveľa menej. Máme šťastie, že slovenčina vycibrila naše ucho.
