Herečka Lucia Hurajová: Zlomené srdce si nákupmi nevyliečite

Lucia Hurajová prekvapuje: Stane sa z nej medzinárodne uznaný kouč 

ROZHOVOR Lucia Hurajová odkryla súkromie: Komu patrí jej srdce

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Lucia Hurajová patrí medzi ženy, ktoré sa vedia obliecť noblesne tak, aby nepôsobili prehnane, ale vynikli. Nebolo to inak, ani keď sme ju nedávno stretli na módnej prehliadke návrhára Fera Mikloška. „Ferko je naozaj ikona tej módy, ktorá udrie do očí, je zapamätateľná, ale aj nositeľná. Sú to podľa mňa základné atribúty toho, čo jedna žena potrebuje, aby prerazila v&nbsp;spoločnosti,“ povedala nám. „Nedávno som mala na sebe jeho šaty a&nbsp;cítila som sa v&nbsp;nich naozaj úžasne, až tak povznášajúco. Lebo pekné šaty vás aj vnútorne pozdvihnú... Myslela som na to aj dnes, keď som sledovala prehliadku. Na otázku, ktorý model by som si vedela obliecť, som si aj odpovedala: Každý,“ dodala s&nbsp;úsmevom.

Dnes už nie je nič výnimočné požičať si šaty na spoločenskú udalosť. Využívate aj vy túto možnosť?

Určite áno. Aj dnes mi vymyslela outfit a&nbsp;obliekla ma moja priateľka Majka Andrašovanová, ktorá má veľkú požičovňu šiat. Je taká milá, že si berie na starosti môj styling. Odbremeňuje ma pri mojej zaneprázdnenosti, lebo nemusím míňať veľa času na zháňanie a&nbsp;zlaďovanie oblečenia. Obdobie korony bolo ťažké aj pre ňu, ale statočne ho prekonala a&nbsp;našťastie táto sezóna, keď sa opäť konajú spoločenské akcie, je už výrazne lepšia ako predošlé. S&nbsp;Majkou sme kamarátky od detstva a&nbsp;je naozaj zlatá, pretože vždy, keď prídem ustarostená k&nbsp;nej do požičovne a&nbsp;poviem: Čaká ma akcia… ona hneď rieši.

Keď doma pozriete na svoje skrine, dá sa o&nbsp;nich povedať: Mám plný šatník?

Nie. Mám ho veľmi, veľmi striedmy. Neznášam, keď sa mi v&nbsp;skrini kopia veci, ktoré nenosím. Snažila som sa vybudovať si ľahko kombinovateľný, takzvaný kapsulový šatník. Stále je to však ďaleko od ideálnej predstavy Marie Kondo, známej japonskej spisovateľky, špecialistky na poriadok a&nbsp;minimalistický životný štýl. Hovorí, že veci, ktoré ste nemali na sebe dva roky, by ste mali vyhodiť. To v&nbsp;podstate aj robím, dávam ich preč. Je pár kúskov, spočítala by som ich na prstoch jednej ruky, o&nbsp;ktorých som si povedala: Dobre, nemala som ich síce na sebe dva roky, ale viem, že príde ich deň. Nechcem mať teda veľa vecí, pretože žijem rýchlym tempom a&nbsp;potrebujem mať veľmi rýchlo skombinované oblečenie. K&nbsp;šatám mám už usporiadané aj topánky, takže ráno sa viem vychystať aj za päť minút.

Prišla doba inflácie, keď šetríme nielen planétu, ale aj svoje účty. Je rozumné mať ešte stále filozofiu vyhadzovania dva roky nenosených vecí?

Ak sa rozprávame o&nbsp;tzv. fast fashion, teda rýchlej móde, tak tú zaznávam a&nbsp;nepodporujem. Niekedy sa však niektorým nákupom neubránim, pretože sa nájdu veci, ktoré nutne potrebujem a&nbsp;sú ľahko dostupné. Ale čo sa týka našej planéty, preferujem v&nbsp;skrini veci, ktoré nosím do zodratia. Ekologicky žijem dlhé roky aj v&nbsp;tom zmysle, že posúvam veci mojej priateľke, ktorá nerada chodí po obchodoch. Je úžasná v&nbsp;tom, že všetky veci naozaj donosí. Niekedy mi až slzy vyhŕknu, keď po piatich rokoch vidím svoju bundu, na ktorú som už aj zabudla. Kamarátke poviem: „Ako krásne vyzeráš!“ A&nbsp;ona na to: „Luci, ty žartuješ, veď to je od teba.“ Som šťastná, že sme také recyklujúce perpetum mobile.

Áno, aj to je príjemný spôsob, ako pomôcť. A&nbsp;keď sa už točíme okolo módy, čím si aktuálne zarábate na veci, ktoré prídu po tých, ktoré posuniete ďalej?

Pracovne sa teraz najviac venujem zasa divadlu. S&nbsp;Túlavým divadlom a&nbsp;hrou Podivuhodné hodiny literatúry Hany a&nbsp;Matúša sme mali krásne turné po Amerike. Dostali sme ďalšie pozvania aj do zahraničia, verím, že sa to podarí zrealizovať. Okrem toho stále hráme moju milovanú inscenáciu Meno v&nbsp;štúdiu L + S. Je to už siedmy rok, čo na ňu chodia ľudia, tešíme sa, že je stále vypredaná.

Svoj pokus o&nbsp;minimalizmus ste v&nbsp;Amerike neporušili? Odolali ste a&nbsp;nepricestovali ste odtiaľ s&nbsp;kufrom nových vecí?

Och, vôbec nie. Priniesla som si jeden krásny sveter, ktorý je taký klasický, že ho môžu nosiť ešte aj moje dcéry a&nbsp;ich dcéry! A&nbsp;aj ten som si kúpila v&nbsp;posledný deň zájazdu, skôr na pamiatku.

Okrem herectva si viete nadopovať dušu aj záujmom o&nbsp;architektúru, tanec, film či jazyky. Počas pandémie vás zachraňovalo to, že ste sa dali na učenie a&nbsp;trénovanie prezentačných zručností s&nbsp;jednotlivcami aj firmami. Stále to platí?

Pre mňa je vzdelávanie a&nbsp;sebarozvoj veľmi doležité. V&nbsp;súčasnosti sa snažím o&nbsp;medzinárodný certifikát v&nbsp;koučingu, ktorý ma bude oprávňovať robiť koučing na medzinárodnej úrovni v&nbsp;angličtine. Tento certifikát sa dá získať vďaka mojej obľúbenej jazykovej škole, ktorá pre nás zabezpečila profesora a&nbsp;profesionálneho kouča priamo zo Spojeného kráľovstva. Chodí nám pravidelne prednášať. Do októbra tohto roka by sa zo mňa mohol stať medzinárodne uznaný kouč. Je príjemné, že robím dve veci naraz – robím si kurz a&nbsp;zdokonaľujem sa v&nbsp;angličtine.

Chceli by ste sa raz naplno vrhnúť len do koučingu?

Naplno nie, ale som človek, ktorý má rád diverzifikované portfólio. Mala som to tak vždy. Zaujímali ma iné kultúry a&nbsp;cudzie jazyky a&nbsp;mojím snom je zakotviť v&nbsp;kultúrnej diplomacii. Azda sa mi to ešte pred dôchodkom podarí.

Dôchodok je ešte ďaleko… Nateraz máte plné ruky práce s&nbsp;troma deťmi, desaťročným Maximiliánom a&nbsp;so šesťročnými dvojičkami Izabelou a&nbsp;Sofiou. Ako fungujete?

V&nbsp;pohode. Pasujeme sa s&nbsp;bežnými vecami – jedno dieťa potrebuje okuliare, druhé ochorie, tretiemu treba kúpiť lyže… Toto je náš bežný život, miestami hektický, ale som zaň vďačná. Deti vám totiž prinášajú veľkú mieru sebareflexie. Je to pre nekonečný zdroj niečoho, čo je v&nbsp;živote podstatné, naučíte sa zabojovať sám so sebou, s&nbsp;vlastným egom. Sú momenty, keď si ako mama hovorím: „Fúha, je to ťažké.“ Ale keď ma potom deti objímu a&nbsp;povedia: „Mami, ja ťa nikdy neopustím“, tak mi slza stečie a&nbsp;poviem si, že asi niečo robím aj dobre… Takže toto je to, čo teraz prežívam v&nbsp;rámci detí aj rodiny. Sme v&nbsp;poriadku, musím povedať, že sme to celkom pekne zvládli.

Keď hovoríte, že ste to zvládli, máte na mysli to, že ste po minuloročnom rozvode ostali sama na tri deti?

Nevnímam to tak. Myslím, že rodičovské povinnosti nás zaviazali k&nbsp;tomu, že sme tu prioritne pre deti a&nbsp;ich potreby.

Ako sa má dnes vaše srdce?

Moje srdce patrí mojim deťom, divadlu, v&nbsp;princípe celej mojej práci a&nbsp;všetkým mojim vášňam. Mám ich tak veľa, že som niekedy až zarmútená z&nbsp;toho, že mi asi tento jeden život nebude stačiť…

Aby sme to uzavreli počiatočnou témou módy… V&nbsp;ženských časopisoch sa ako jedna z&nbsp;rád pri rozchode či rozvode často uvádza: „Ste smutná? Choďte sa potešiť niečím do obchodu.“ Skúšali ste to niekedy?

Nie. Zranená duša sa predsa šatami nedá vyliečiť. Tie môžu tak nanajvýš vytvoriť záplaty, pod ktorými je však často ešte väčšie prázdno. A&nbsp;tak volím radšej opačnú stratégiu. Najprv sa postarám o&nbsp;svoje vnútro, a&nbsp;keď už viem, že najväčšie smútky sú nadobro zahnané a&nbsp;znovu vidím svetlo na konci tunela, tak ju začnem zaodievať do krásna… ale tým je často obyčajný úsmev!