Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

„Ženám sa páčia športovci. Je príjemné, že môjho muža obdivujú iné... Veríme jeden druhému,“ tvrdila v&nbsp;marci roku 2019 slovenská playmate Lela Ceterová o&nbsp;svojom priateľovi Karlosovi Vémolovi. Českého zápasníka MMA opísala ako húževnatého, cieľavedomého človeka, ktorý vždy dosiahne, čo chce. O&nbsp;pár mesiacov sa im narodila dcéra Lili a&nbsp;v&nbsp;lete 2020 už boli od seba. „Všetko to bola moja vina,“ sypal si popol na hlavu a&nbsp;Lela si vyliala srdce na sociálnej sieti: „Sklamala ma Karlosova nevera...“

Dvojica si napriek všetkému povedala áno v&nbsp;lete tohto roka. Lela si dopriala šaty ušité z&nbsp;látky dlhej 30 metrov a&nbsp;čipky. Bola to okázalá slávnosť. Háčikom bol azda len Vémolov dar pre Lelu – živá opica, z&nbsp;ktorej nebola nadšená. Po pol roku sa vyplavila špina a&nbsp;ukázalo sa, že milujúci Karlos sa zaplietol s&nbsp;pornoherečkou Hanou Džurbanovou (18) s&nbsp;„umeleckým menom“ Rika Fane už v&nbsp;čase, keď sa ženil. Lela ho spočiatku bránila, Karlos nazýval dievčinu sfetovanou prostitútkou a&nbsp;tvrdil, že ju nepozná. Keď však dievča zverejnilo ich komunikáciu na sociálnej sieti, presviedčal ju, aby vyhlásila, že si to len vymyslela. 

A&nbsp;čo na to ponížená Lela, ktorá si len nedávno dala vylepšiť v&nbsp;Iráne nos? „Samozrejme, táto kauza ma zasiahla, nemám klapky na očiach a&nbsp;nie som naivná ,blbka‘, ale to, že nedávam uplakané a&nbsp;hysterické videá/komentáre, je preto, že sa snažím byť silná kvôli mojim deťom a&nbsp;rodine,“ vyhlásila s&nbsp;tým, že nikto nechodí v&nbsp;jej topánkach a&nbsp;svoj život bude viesť po svojom a&nbsp;riadiť sa srdcom. A&nbsp;tak sa následne poslušne vyfotila s&nbsp;manželom na halloweenskej párty či mu robila garde na spoločenskej udalosti na Hrade. Karlos ju na sociálnej sieti intenzívne nazýva láskou a&nbsp;možno kúpi aj väčší dom...

Nevera je veľká téma, ktorej vnímanie sa rokmi mení. Vždy je však za ňou poníženie. Ako sa dá stráviť? Opýtali sme sa na to prezidentky Slovenskej komory psychológov Mgr. Evy Klimovej. Rozhovor s odborníčkou nájdete na nasledujúcej strane.

Ako sa teda dá stráviť nevera a z nej plynúce poníženie?

Pravdepodobne je potrebné nahlas povedať, že nevera sprevádza ľudskú spoločnosť – bola tu, je tu a&nbsp;bude tu. A&nbsp;často u&nbsp;ľudí, ktorí prehlasovali: „Toto by som nikdy neurobil/a.“ Pohľad na jej vnímanie a&nbsp;akceptáciu je rozdielny nielen historicky, ale i&nbsp;podľa okolia, sociálnej skupiny, kam sa človek vzťahuje, a&nbsp;jeho hodnôt. Strávenie poníženia je ťažké, nastupujú rôzne obranné mechanizmy – od hnevu, ľútosti až po prijatie vlastnej zodpovednosti za nefunkčnosť vzťahu, prípadne jej popieranie a&nbsp;vytesnenie.

Nedá sa jednoznačne povedať, ako to stráviť. Je to individuálny proces, fakt však je, že nevera je zásahom do partnerstva a&nbsp;jej výsledkom býva jeho zmena. Negatívna v&nbsp;zmysle narušenia dôvery, emočného vzdialenia, žitia ako ,spolubývajúci‘, ale paradoxne i&nbsp;pozitívna, keď sa partneri vďaka nevere začnú spolu rozprávať o&nbsp;veciach, ktoré predtým boli nepomenované, a&nbsp;vzťah sa zlepší a&nbsp;stane funkčnejším.

Aké argumenty padajú pri vysvetľovaní nevery?

Rôzne. Argumenty sa líšia aj v&nbsp;tom, či išlo o&nbsp;jednorazovú neveru alebo dlhšie trvajúcu, prípadne paralelný vzťah. Pri jednorazovej nevere často prichádza priznanie si viny, že neverný partner alebo neverná partnerka situáciu nezvládol/nezvládla, bol v&nbsp;hre alkohol, potreba pomsty za niečo a&nbsp;podobne. Pri dlhšie trvajúcom vedľajšom vzťahu sa vyskytujú napríklad argumenty typu: „Vieš, že sme mali problémy“, „Veď nám to nefunguje v&nbsp;....“, „Nemám silu to ukončiť...“, „Milujem vás obe/oboch...“, prípadne „To bolo len fyzické a&nbsp;nič to neznamená“. Ako čisto sebecké vyznievajú vyjadrenia: „Veď vieš, že ja som taký/taká a&nbsp;upozorňoval/a&nbsp;som ťa na to“, „Čo sa čuduješ, keď si taký/taká...“ alebo i&nbsp;prehadzovanie zodpovednosti na druhú stranu „Rozhodni ty, čo bude ďalej...“

Majú ženy tendencie ospravedlňovať mužov, len aby nevyzerali hlúpo v&nbsp;spoločnosti? Boja sa, že ich partner opustí, ak budú niečo riešiť?

Závisí to aj od toho, či žena situáciu verejne prizná. Ak áno, môže sa stať, že dokonca preberie spoluvinu a&nbsp;bude partnerovo zlyhanie ospravedlňovať vetami typu „Mali sme krízu“ alebo zľahčovaním či generalizovaním situácie „Veď sa to deje v&nbsp;každom manželstve“, či „Bolo to len raz“, alebo hádzaním viny na ženu, ktorá zviedla jej partnera. Vyskytne sa i&nbsp;reakcia „Urobil to raz, ale viackrát mu už neodpustím“.

A&nbsp;niekedy je situácia taká ťažká, že mlčanie alebo popieranie toho, čo sa stalo, pred okolím sa zdá jedinou možnou cestou, či už dohodnutou (partneri majú napr. dohodu o&nbsp;voľnom vzťahu), alebo len zo strany podvedeného partnera/partnerky. Pretože akékoľvek vyjadrovanie by situáciu ešte vyhrotilo. Nech je to akokoľvek, pre ženu je to ťažká situácia. Udržať si svoju hrdosť a&nbsp;identitu voči okoliu je v&nbsp;takejto situácii náročné. Na jednej strane nevera bolí, na druhej strane sen o&nbsp;vysnenom vzťahu a&nbsp;rodine, skvelom partnerovi sa rúca, prichádzajú otázky čo bude ďalej, ako sa postarám o&nbsp;deti, deti stratia otca, stratím životný štandard. Niekedy ide o&nbsp;strach, ba dokonca emočné vydieranie, že partner žene vezme deti, zničí ju a&nbsp;podobne. Závisí od hodnôt a&nbsp;potrieb, ktoré rozhodovanie ženy ovplyvňujú, ich priorít a&nbsp;aktuálnej „sily“, napríklad sebaúcta, rodina, deti a&nbsp;ich istoty, financie a&nbsp;podobne.

V&nbsp;každom prípade je dôležité, aby si okolie uvedomilo, že ide o&nbsp;problém vo vzťahu dvoch ľudí a&nbsp;nie vec verejnú. Ak už sa rozhodnú pre rozchod alebo partnerský vzťah, kde z&nbsp;nejakých príčin bude nevera tolerovaná. Samozrejme, sú špecifické situácie, kde je dôležitá i&nbsp;ochrana a&nbsp;podpora okolia, ak je páchané násilie. Vtedy je dôležité byť tu pre ženu alebo muža a&nbsp;poskytovať podporu, aby sa z&nbsp;patologického vzťahu mohol/mohla vymaniť.

Aké praktiky – účinné či neúčinné – používajú ženy vo vzťahoch, aby si udržali muža a&nbsp;odlákali ho od sokyne? Od silikónov až po varenie či násilné plánovanie spoločných aktivít, vydieranie rodinou...

Presne, ako opisujete. Ak by sme sa na to pozreli cez potreby, ide o&nbsp;ovplyvňovanie fyzických potrieb muža. Teda chcú byť atraktívne ako ženy, milenky, manželky na princípe láska prechádza aj cez žalúdok, vytvárajú pekné a&nbsp;bezpečné prostredie na princípe nikto sa o&nbsp;teba nepostará ako ja. Prípadne muža zamestnajú tak, aby nemal čas „vymýšľať“, snažia sa ho pripútať cez deti, spoločné aktivity s&nbsp;rodinnými priateľmi, ale i&nbsp;manipuláciou plačom, vetami ako „Všetko som pre teba obetovala“ či „Vezmem ti deti“. Niekedy sa, naopak, snažia byť viac nedostupné, aby partner o&nbsp;ne mohol bojovať. Paradoxne niekedy týmto správaním dosiahnu opak, partner vo vzťahu cíti prílišný tlak a&nbsp;začína sa dusiť.

Stretli ste sa s&nbsp;tým, že niektorým ženám takéto fungovanie vyhovuje, ľahko sa prenesú cez škandál?

Áno, ako som už povedala, je to o&nbsp;hodnotách a&nbsp;potrebách ženy, prioritách, rovnako ako o&nbsp;pravidlách vo vzťahu, na ktorých sa partneri dohodnú. Myslím tým voľný vzťah. To je skutočne vecou partnerov a&nbsp;nezverejňovanie takejto partnerskej dohody je ovplyvnené predsudkami a&nbsp;netoleranciou našej spoločnosti. Skúste si predstaviť, že zverejníte informáciu o&nbsp;„voľnom vzťahu“. Aké reakcie okolia môžete predpokladať?

Môže žena dúfať, že svadbou sa muž zmení?

Stáva sa, no je to skôr želanie ženy, často naivné. Rovnako predstava, že žena muža „vychová“, „naučí si“. Ak príde k&nbsp;zmene, je to vnútorné rozhodnutie človeka, „preusporiadanie“ jeho hodnôt. Môže k&nbsp;nemu dôjsť pri nejakom životnom míľniku, ako je svadba, narodenie detí, úmrtie blízkeho či vážna choroba, ale nie je to pravidlo.

Čo hrozí človeku, ktorý dlhodobo popiera svoje pocity, snaží sa ospravedlniť partnera, ktorý mu ubližuje?

Takého situácie môžu mať vplyv na psychické prežívanie a&nbsp;správanie človeka, fungovanie v&nbsp;sociálnych vzťahoch. Ak sa s&nbsp;nimi človek nevyrovná, nerieši ich, tak môžu, rovnako ako iné záťažové situácie v&nbsp;živote, byť jedným z&nbsp;faktorov, ktoré sú spúšťačom psychickej poruchy.

Pri akých príznakoch treba zo vzťahu odísť, lebo riskujeme duševné zdravie?

Je to individuálne, o&nbsp;odchode môžeme uvažovať, ak sa dostaneme do situácie, keď nás vzťah vyčerpáva, berie nám energiu, necítime sa komfortne, musíme ustupovať zo svojich potrieb, hodnôt, máme pocit nerešpektu. A,&nbsp;samozrejme, pri násilí v&nbsp;akejkoľvek forme. Zostávať v&nbsp;patologických vzťahoch kvôli deťom nemá zmysel, pretože takýto vzťah má dosah i&nbsp;na deti. Môžu preberať negatívne vzory vzťahu, kopírovať nevhodné správanie rodiča a&nbsp;prijať to ako bežnú normu, cítiť úzkosť, stavať sa do role ochrancu rodiča až po vážne vplyvy na psychické zdravie.

Ak si človek nie je istý, je dobré vyhľadať odborníka a&nbsp;požiadať o&nbsp;pomoc. Na Slovensku opäť vznikajú rodinné poradne, ktorých služby sú bezplatné – <a target="_blank" rel="noopener noreferrer nofollow" href="http://www.rodinnaporadna.gov.sk">www.rodinnaporadna.gov.sk</a>