Tatranská Javorina je malá obec pod Belianskymi Tatrami, leží asi dva a pol kilometra od Lysej Poľany, hraničného priechodu do Poľska. V príťažlivom, no v klimaticky drsnom prostredí, dnes žije asi dvesto stálych obyvateľov. Je tu obchod, pár bytoviek, školiace stredisko. Do neskorej jari funguje na okraji dedinky neveľké lyžiarske stredisko, v lete sa odtiaľto môžete vybrať na turistiku do príťažlivej Javorovej doliny, alebo do poľských Tatier. Kedysi tu pritom stával len sezónne obývaný majer, z ktorého pastieri vyháňali na okolité holiny stáda oviec, hovädzieho dobytka a koní.

V polovici osemnásteho storočia vyrástli pri majeri železné hámre, ku ktorým pribudli domy železiarov a uhliarov. Netrvalo dlho a za prácou sem prichádzali hutníci z juhu Spiša, Moravy, Sliezska, dokonca z Čiech. Lenže, po sto rokoch sa ložiská rudy v Javorovej doline vyčerpali a Tatranská Javorina nestíhala konkurovať moderným železiarňam v Zakopanom. V čase, keď osade hrozilo vyľudnenie,&nbsp; ale na scénu vstúpil Christian Hohenlohe. Pruský magnát v roku 1879 kúpil celé javorinské panstvo, zveľadil ho a okúsil v ňom lásku, aká pobúrila celú vtedajšiu Európu!

Podnikateľ, právnik a absolvent vojenskej akadémie Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen (1848 – 1926) patril vo svojej ére k najbohatším ľuďom sveta. Jeho rod vlastnil majetky v Nemecku aj vinohrady v Maďarsku, v baniach a továrňach na výrobu cínu v Sliezsku pre neho pracovalo desať tisíc ľudí! Hovorili mu Cínový kráľ, historik Ivan Bohuš starší v jednom zo svojich textov o miestnych osadách spomínal, že bezmála 10&nbsp;500 hektárov tatranských lesov a&nbsp;horských lúk si kúpil za pol milióna zlatých rakúskych guldenov. 

Za tie peniaze si mohol si&nbsp; dopriať prepychový život vo vile kdesi v Taliansku, on ale sa v&nbsp;roku 1884 nasťahoval do drevenej novostavby&nbsp; nad odľahlou Tatranskou Javorinou.Traduje sa, že knieža sa k okolitým zemepánom správal povýšenecky a arogantne. Ignoroval zákony, podceňoval úrady, neznášal turistov, ktorých vyháňal zo svojich pozemkov. 

O to láskavejší bol k svojej o dvadsať rokov mladšej družke Otýlii Lubraniec-Dąmbski, ktorá sa vyučila za klobučníčku. Na postavenie dreveného zámočku, kde sa utiahli, aj kvôli nej vybral miesto s nádherným výhľadom na Tatry, Mačkovu poľanu. Projekt naň vypracoval architekt z&nbsp;Viedne, interiér mal na starosti čalúnnik z&nbsp;cisárskeho dvora. Zámoček vysvätil v&nbsp;lete 1885 evanjelický farár a dvaja katolícki kňazi.

Hohenlohe vraj s Otýliou takmer nikam nechodil.&nbsp; Žili bez potomkov a návštev, desiatky rokov strávili v úplnom ústraní.&nbsp; Dnes o nej aj preto nevieme takmer nič, no Christian v Belianskych Tatrách vybudoval unikátnu zvernicu.&nbsp; Do javorinských lesov nechal doviezť&nbsp; z&nbsp;Petrohradu uralského jeleňa Vasku.&nbsp; Až&nbsp;z&nbsp;pohoria Altaj&nbsp; do Vysokých Tatier dopravili jelenicu, dvoch jeleňov a&nbsp;dve teliatka, ktoré vypustili do prírody pod vrchom Muráň. 

Tri biele jelene sa do odľahlej tatranskej doliny dostali&nbsp; z&nbsp;Anglicka, vo vysokohorskom prostredí&nbsp; však nedokázali prežiť. Boháč v okolí Tatranskej Javoriny prikrmoval nielen ich,&nbsp; ale aj kozorožce, bizóny a zubry, na ktoré neskôr poľoval.

Hohenlohe nemal rád výletníkov, no nezabúdal na ľudí, ktorí u neho slúžili. Lesných robotníkov stimuloval peniazmi a palivovým drevom, tiež pastvinou, na ktorej sa uživili dve kravy a dve jalovice. Niektorým mužom preplácal náklady za osvetlenie bytu, na radosť žien zrušil krčmu. 

Z maďarského Debrecína sem povolal kočišov, zo Štajerska osemnásť jágrov. Dostali nielen nové horárne, ale tiež slúžky do domácností, aby ich okrem revíru nezaťažovali žiadne iné povinnosti.&nbsp; Rakúšania urobili v&nbsp;revíri poriadok nielen s drevom, ale aj s&nbsp;poľskými pytliakmi, ktorí&nbsp; bezohľadne poľovali na kamzíky i&nbsp;svište.

Christian Hohenlohe bol boháč, ktorý nestrádal. Vybudol pekáreň aj vodnú elektráreň, ako evanjelik nechal v Tatranskej Javorine dokonca postaviť katolícky kostol, no predsa si nemohol dopriať všetko. Hoci&nbsp; manželke Otýlii Lubraniec-Dąmbskej kúpil aj grófsky titul, jeho rodina ju nikdy neprijala. Poľka nemala modrú krv, patričné vzdelanie a navyše bola katolíčka, čo mu pruská elita nikdy neodpustila. Preto je knieža Christian Hohenlohe&nbsp; v&nbsp;rodinnom rodokmeni dodnes uvedený ako slobodný muž!

Hoci všetci jeho príbuzní odpočívajú v rodinnom sídle na zámku Neuenstein v Nemecku a on umrel v Maďarsku, podľa poslednej vôle ho pochovali vedľa Otýlie v Tatranskej Javorine. Zomrela o štyri roky skôr ako knieža, zámoček kde žili teraz patrí prezidentskej kancelárii a jeho okolie turistom, ktorí tu do snehu vyrývajú obrovité srdcia...

AK CHCETE VIDIEŤ MIESTO, KDE SA ODOHRAL PRÍBEH LÁSKY KLOBUČNÍČKY A GRÓFA, KLIKNITE SEM

Užíval si v ňom pruský gróf, dnes patrí Zuzane Čaputovej. TIETO záhady ukrýva zámoček v Tatrách

Výber pre vás

Užíval si v ňom pruský gróf, dnes patrí Zuzane Čaputovej. TIETO záhady ukrýva zámoček v Tatrách

Súvisiace články

Slávny Marlon Brando žije svoj sen. Jeho luxusný ekologický rezort ale nie je pre chudákov

Spia na chladnej prični. Najprimitívnejší švédsky hotel nevynechá žiadny škandinávsky boháč

Sprchu zohrieva slnko, toalety splachuje dážď. Raj pri Tanzánii ročne uvidí len pár vyvolených

Zelené blúzenie. V rakúskom hoteli každý mesiac vyhodnocujú spotrebu vody, TOTO chcú od hostí

V Alhambre vládli katolíci, ktorí v Európe spustili inkvizíciu. O TOTO ich prosil Kolumbus

Výber pre vás