Ján Dzúr

Takmer dvojmiliónová Budapešť neprestáva turisticky pulzovať ani v&nbsp;zime. V&nbsp;mrazivom vetre zo seba vyžaruje zvláštnu zmes energie, kaviarenského života a&nbsp;uhorskej revolty, v dnešnej podobe však vznikla až v&nbsp;roku 1873. Vtedy sa do jedinej metropoly zlúčili mestá Budín, Starý Budín a&nbsp;Pešť. Zatiaľ čo ľavý breh dnešnej Budapešti je rovinatý, Budínske vrchy na opačnej strane rieky sa dvíhajú do výšky vyše päťsto metrov. Prirodzenou dominantou mesta nad Dunajom je kúzelný Hradný vrch na ich okraji.

Nestojí na ňom len&nbsp;Budínsky palác, ktorý patril k&nbsp;najväčším panovníckym rezidenciám na svete. Od čias uhorských kráľov tu vyrástlo celé stredoveké mesto. Kráčame k&nbsp;nemu z Pešti, časti plnej mestských víl, pamiatok a&nbsp;luxusných obchodov. Na jedno z&nbsp;námestí sa sem od hotela v&nbsp;širšom centre Budapešti dovezieme metrom. Napriek jazykovej bariére to nie je nič zložité. Kúpu lístka približne za jedno euro si v automate zvolíme v&nbsp;slovenskom jazyku! Prejdeme známy Széchenyiho reťazový most a&nbsp;dorazíme pod Hradný kopec.

Najštýlovejší a&nbsp;najpohodlnejší výstup na pahorok je lanovkou za cca 7 eur. Každú chvíľu však v&nbsp;podhradí stoja turistické minibusy, do ktorých môžete na vytýčených zastávkach vystúpiť a&nbsp;zasa nastúpiť. Cena je osem eur a&nbsp;aj tu sa bez problémov dohodnete – nás usadil mladík z&nbsp;Jemenu, ktorý mal mamu Češku a&nbsp;vyrástol na Morave! Zliezame pri dome kúzelníka Houdiniho a vyrazíme k&nbsp;Šándorovmu palácu, pri ktorom sa akurát strieda hradná stráž. Odtiaľto zídeme k&nbsp;veľkolepému Budínskemu palácu, ktorý vyrástol na základoch hradu kráľa Bela IV.

Za vlády Márie Terézie obrovský kaštieľ obnovili a&nbsp;skrášlili v&nbsp;ňom aj vyše dvesto miestností. Na konci druhej svetovej vojny ich zbombardovali Rusi, keďže Nemci, ktorí sa na Hradnom kopci opevnili, sa im odmietli vzdať. Hoci palác stále pôsobí mohutne, niekdajšiu krásu ani po opravách nedosiahol. V&nbsp;jeho vnútri sídlia zvonku tak trochu ošumelé Národná galéria, Národná knižnica aj Historické múzeum. Pred palácom stojí socha Eugena Savojského, Francúza, ktorého v&nbsp;Budapešti volali Malý abbé. Maďari ho považujú za svojho hrdinu, bojovníka proti Turkom.

Na Hradnom kopci v&nbsp;Budapešti však nachádzame aj slovenské stopy. Tou najvýraznejšou sú sochy Alojza Štróbla z&nbsp;Kráľovej Lehoty na Liptove! Jednu z&nbsp;častí Budínskeho paláca zdobí jeho Studňa kráľa Mateja. Hoci z dôvodu rekonštrukcie je za plechovým plotom, stále pôsobí veľkolepo. Aj preto, že umelec nestvárnil populárneho kráľa Mateja Korvína ako mocného panovníka, ale ako poľovníka s&nbsp;lukom pod Kráľovou hoľou. Jedna z&nbsp;bočných sôch predstavuje krásnu Helenu, dcéru horára z&nbsp;Nízkych Tatier, ku ktorej vraj kráľ zahorel láskou.

V&nbsp;obytnej severnej časti, kde po stáročia bývali len privilegované vrstvy, sú ďalšie Štróblove sochy. Pri najpopulárnejšom chráme v&nbsp;krajine, štíhlom a bielom Kostole kráľa Mateja, zručný Lipták stvoril jazdeckú sochu zakladateľa Uhorského kráľovstva, svätého Štefana. Ako figurant mu poslúžil svalnatý kapucínsky mních.

Na reliéfe podstavca, pri ktorom sa odfotí vari každý návštevník Budapešti, sochár zašifroval nielen rôzne hrdinské výjavy z&nbsp;čias Uhorska, ale aj lásku k rodnému kraju: veveričku z&nbsp;Čierneho Váhu. Na Hradný kopec v&nbsp;Budapešti si rezervujte celý deň, šetriť časom na takom magickom mieste sa neoplatí.

<strong>&nbsp;„Takmer štyridsať rokov bol Alojz Štróbl (1856 – 1926) profesorom a riaditeľom Vysokej sochárskej školy v Budapešti, preto je logické, že veľa jeho sôch je v&nbsp;Maďarsku,“</strong> prezradil nám znalec jeho diela František Bizub, amatérsky historik z&nbsp;Kráľovej Lehoty. Keďže za Štróblovho života bolo Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorska a on bol pôvodom Slovák, novinári v Budapešti mu nadávali do butatótov, teda hlúpych Slovákov. A keď v roku 1918 vzniklo Československo, niektorí Slováci ho zasa označili za maďaróna a chceli mu zobrať rodinný majetok.

<strong>„Štróbl bol z&nbsp;toho nešťastný a&nbsp;myslím si, že ho to duševne aj fyzicky podlomilo. Keď sľúbil, že bude vychovávať slovenských sochárov, tak mu vilu vrátili a od roku 1921 v nej znovu trávil s rodinou každé leto,“</strong> spresňuje František Bizub. Okrem hliny z&nbsp;Hýb Štróbl používal aj žulu z Nižnej Boce. Urobil z nej napríklad lavicu, na ktorej pred poľnohospodárskym múzeom v Budapešti sedí gróf Šandor Károly. Umelcovi však osobne pózoval aj cisár František Jozef I., legenda hovorí, že dokonca za ním tajne prišiel do Kráľovej Lehoty!

Šifra majstra Štróbla! TAKÝTO odkaz vtlačil do sochy kráľa Mateja v Budapešti muž z Liptova

Výber pre vás

Šifra majstra Štróbla! TAKÝTO odkaz vtlačil do sochy kráľa Mateja v Budapešti muž z Liptova

Súvisiace články

FOTO: Doprajte si na Vianoce výlet do Tatier. TIETO miesta v Starom Smokovci nesmiete minúť

FOTO: Dvetisíc blokov ľadu. Dóm na Hrebienku vzdáva úctu TOMUTO chýrnemu parížskemu chrámu

FOTO: Ukrýva slovenské Írsko aj šamanské masky z celého sveta! TOTO sú tipy na výlet v Honte

VIDEO: Obrie nacistické bunkre v Mamerkách vábia lovcov pokladov. Skrývajú Jantárovú komnatu?

VIDEO: Prdľavka pre cisárovnú. Vodu z Dudiniec pila slávna Sissi, mexický cisár aj Egypťania

Výber pre vás