Žigmund Luxemburský (1368 – 1437), muž s&nbsp;povesťou zvrhlíka, bol nielen cisárom Svätej rímskej ríše, ale pol storočia aj českým a uhorským kráľom. Rád chodil na stredné Slovensko, kamenný hrad vo Vígľaši pod Poľanou si kvôli tomu dokonca prestaval na poľovnícky zámok.

Na začiatku pätnásteho storočia v ňom založil Rád draka, spolok, v&nbsp;ktorom sa dva tucty urodzených mužov zo strednej Európy, Dánska, Talianska, Nemecka aj Balkánu, zaviazali brániť kresťanské hodnoty Uhorska pred Turkami, husitami i&nbsp;samotným diablom!

Nielen odvahou sa ale Žigmund Luxemburský zapísal do histórie Slovenska. Riadil sa heslom, že jediným dobrým nápojom je víno, jediným dobrým pokrmom mäso a jedinou radosťou žena. Neostával iba pri slovách. Rád sa dobre najedol, miloval víno a v každej krajine, do ktorej zavítal, údajne zašiel do nevestinca.

Nebolo tomu inak ani v dnešnej Bratislave, dávnom Prešporku. Žigmund Luxemburský sa v ňom zdržal niekoľkokrát. &nbsp;A práve tam v máji roku 1410 podľa dobových správ správcovi nevestinca nariadil, aby sa postaral o zábavu pre jeho vojakov.

&nbsp;V lepších časoch je pikantnou súčasťou programu súčasných cestovných kancelárií návšteva vykričaných štvrtí v Amsterdame, Paríži, Londýne či Hamburgu. &nbsp;Stredoveké prostitútky v stredovekých metropolách ale nepostávali vo vysvietených výkladoch, ani popri cestách.

Mali svoj spoločenský status a dokonca ich rešpektovala aj cirkev, napokon prosperujúci verejný dom vlastnil v pätnástom storočí aj pápež Sixtus IV! Svoje vychýrené nevestince však kedysi malo aj Slovensko. Prešporok, dokonca ako jediné mesto v Uhorsku, spravovalo vlastný verejný dom.

Nachádzal sa pri druhom prstenci mestských hradieb, na konci dnešnej Obchodnej ulice. Príjmom z&nbsp;neho financovala mestská rada sirotinec a&nbsp;chudobinec. Na dievčatá v&nbsp;nevestinci dohliadala gazdiná, matróna, ktorá vo svojom salóne požívala patričnú úctu.

Každá prostitútka mohla na nového zákazníka čakať až vtedy, keď sa umyla vlnou, usušila čistým uterákom, posypala osviežujúcim púdrom a&nbsp;navoňala ružovou vodou! Matróna dbala aj o&nbsp;zdravie a&nbsp;jazykové vzdelávanie neviestok, rovnako o čistotu bielizne, funkčnosť postelí a&nbsp;najmä o úhradu za poskytované služby.

Historik Vladimír Tomčík, ktorý napísal knihu Po stopách dávnej Bratislavy tvrdí, že ceny v&nbsp;nevestinci určovalo mesto. Z rozhodnutia mestskej rady spravoval nevestinec mestský kat. Niektoré verejné domy v&nbsp;noci strážili aj vojaci. Kým šľachta si vydržiavala oficiálne milenky, sem zablúdili najmä tovariši, pocestní, či vojaci, ktorí by inak obťažovali počestné paničky a&nbsp;ich spanilé dcéry!

Najviac nevestincov v stredoveku vyrástlo v&nbsp;prístavných mestách, na brehu mora aj pri veľkých riekach. Nielen preto, aby ľahké ženy vyhoveli rozpáleným námorníkom, či vojenským posádkam, ktoré tu sídlili zo strategických príčin. Skôr z&nbsp;dôvodu, že doky a&nbsp;ich zázemie ležali na okraji metropol, kam iní ľudia nechodili.

Takto to podľa všetkého vyzeralo v&nbsp;mnohých centrách Európy, vrátane stredovekého Prešporku. Akurát, ako uvádza iný známy historik, Vladimír Segeš, v&nbsp;Bratislave sa ďalší zo známych nevestincov nachádzal aj za dnešnou Michalskou bránou. Zanikol v&nbsp;polovici šestnásteho storočia, v&nbsp;čase, kedy sa nad verejnou prostitúciou v&nbsp;Európe zatiahli mraky.

Žoldnieri z lodí Krištofa Kolumba totiž z&nbsp;Ameriky nedoniesli len kukuricu a&nbsp;zemiaky, ale tiež epidémiu syfilisu. Tolerantný postoj k&nbsp;nevestincom sa aj kvôli tejto pohlavnej chorobe stal minulosťou.

Legálne verejné domy v&nbsp;Európe sa ocitli na zozname neželaných. Súdne zápisy zo šestnásteho storočia už neviestky obviňujú zo smilstva, všetci nimi morálne opovrhujú. Prostitútky stratili svoj status, nikto ich povolanie už netoleroval ani mlčky. Naopak, začali ich prezývať hanlivými slovami.

Kruté boli aj tresty, tie sa navyše vykonávali verejne. Ľahké ženy nechávali vystavené v&nbsp;klietke, na pranieri. Ani bratislavský kat už v&nbsp;tom čase žiadnemu kráľovskému sprievodu nezháňal potešenie.

Mimochodom, rozptýlenie pre družinu Žigmunda Luxemburského, na obranu ktorého treba snáď doplniť, že bol dlhé roky vdovcom a&nbsp;od druhej manželky ho odlúčili vladárske povinnosti, muselo uhradiť samotné mesto Prešporok.

Nebolo zvykom, aby kráľ za potešenie platil,&nbsp; o&nbsp;to viac, že potom mestu potom udelil privilégiá, ktoré mu prinášali zisk...

Ryšavý boháč miloval nevestince. TOTO všetko v ňom museli zvládnuť bratislavské prostitútky

Výber pre vás

Ryšavý boháč miloval nevestince. TOTO všetko v ňom museli zvládnuť bratislavské prostitútky

Súvisiace články

Po Vlkolínci, ktorý je najkrajšou osadou na svete, chodil herec z filmu Jurský park. TOTO videl

VIDEO: Mrázikov zázrak, alebo smrtiaci koktejl? TOTO prírodné divadlo nadchýna aj Slovákov

VIDEO: Videli sme strašidelný zázrak! Vidmo je najkrajšie divadlo prírody, trvá len pár sekúnd

Preslávil ju Stano Dančiak aj Jozef Dóczy. Spoznajte Starú Horu, kraj Sebechlebských hudcov

VIDEO: V Banskej Štiavnici natočili horor, ktorý uvidí celý svet. Dracula v ňom zhodil tričko

Výber pre vás