Banka lásky, stredoveký meštiansky dom, ktorý v&nbsp;Banskej Štiavnici nedávno vyhorel, sa preslávil ľúbostným príbehom Maríny Pischlovej a&nbsp;Andreja Sládkoviča. Marínin otec Pavol bol garbiarsky majster, spolumajiteľ baní, vlastnil výčap vína a&nbsp;viaceré nehnuteľnosti. Jeho rodina patrila v&nbsp;meste k&nbsp;najbohatším. Sládkovič od dvanástich rokov študoval na štiavnickom lýceu. Trel biedu a&nbsp;tak tak si privyrábal aj ako domáci učiteľ u Pischlovcov, ktorým doučoval synov. Medzi ním a&nbsp;rovnako starou Marínou preskočila iskra, ktorá sa rozhorela do lásky.

V&nbsp;septembri 1840 Andrej odišiel študovať do Bratislavy, neskôr na univerzitu v&nbsp;nemeckom Halle. Tam dostal list, v&nbsp;ktorom mu slečna Pischlová oznámila, že matka ju chce vydať za iného. Sládkovič jej odpísal, že jej nechce stáť v&nbsp;ceste, no zo smútku z&nbsp;nenaplnenej lásky Maríne už ako vydatej žene napísal ľúbostnú báseň s&nbsp;náznakmi erotiky. Bol to vraj škandál, ktorý nahneval celú rodinu, no v&nbsp;mestečku sa dodnes klebetí, že rukopis si Marína schovávala do smrti. Veľmi šťastná však nebola. A&nbsp;čo Andrej Sládkovič?

V&nbsp;Hronseku, dedine medzi Banskou Bystricou a&nbsp;Zvolenom, stojí unikátny drevený kostol, ktorý pred pätnástimi rokmi zapísali do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.&nbsp; Jeho história siaha do sedemnásteho storočia, keď na scénu dejín vstupuje rebel a kežmarský gróf Imrich Tököly. Ten za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a v roku 1681 ho donútil zvolať Šopronský snem. Rokovania o náboženskej slobode trvali tri štvrte roka, no evanjelikom napokon umožnili postaviť si v&nbsp;každej stolici dva kostoly.

„Nebolo to bez podmienok. Kostol musel zo zeme vyrásť v priebehu jedného roka. Celý musel byť z&nbsp;dreva, bez použitia kovových prvkov. Nesmel mať vežu ani vchod priamo z&nbsp;ulice,“ pripomína farárka Anna Jakušová, ktorá sa o&nbsp;unikátny chrám v&nbsp;strede Slovenska stará. Z&nbsp;päťdesiatich povolených artikulárnych kostolov dokázali evanjelici za takýchto podmienok postaviť tridsať osem, dodnes sa ich zachovalo päť.&nbsp; Stavba toho v&nbsp;Hronseku sa začala v jeseni 1725, o&nbsp;necelých dvanásť mesiacov bola hotová a&nbsp;návštevníkov udivuje dodnes.

Klenba kostola tvarom pripomína prevrátenú loď. Je v ňom tisíc sto miest na sedenie, z každého je vidieť na oltár. „Dnes, nakoľko sme vyšší a&nbsp;viac vážime, do lavíc sa zmestí osemsto ľudí,“ usmieva sa pani farárka. Drevený chrám, o&nbsp;ktorý sa stará, má päť vchodov a tridsať okien z&nbsp;fúkaného skla. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je kohút, symbol kresťanskej bdelosti. Kostol má prvky nemeckej a škandinávskej architektúry, rovnako ho ale zdobia lipové listy, symbol Slovanov.

K oltáru kostola, kde sa stále konajú evanjelické služby Božie, patrí šestica vymeniteľných obrazov. Pod oltárom je lavica, v&nbsp;ktorej sedával kostolník, starý otec básnika Andreja Sládkoviča. Ten sa v&nbsp;drevenom artikulárnom chráme v&nbsp;roku 1847, krátko na to, ako ho v Nemecku vysvätili za kňaza, oženil s&nbsp;dcérou panského úradníka z&nbsp;Hronseku Júliou Sekovičovou. Prežili búrlivý život, počas revolučného pnutia v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku v&nbsp;roku 1849 Sládkoviča ako pansláva zatkli a&nbsp;len tak tak sa vyhol trestu smrti.

Andrej a&nbsp;Júlia vychovali päť&nbsp;detí – dve&nbsp;dcéry a&nbsp;troch&nbsp;synov, ďalšie štyri im zomreli. Sládkovič skonal vo veku 52&nbsp;rokov v&nbsp;apríli 1872 v&nbsp;Radvani pri Banskej Bystrici, kde pôsobil ako mimoriadne obľúbený evanjelický farár. Zlé jazyky hovoria, že sa rád vracal do Banskej Štiavnice a&nbsp;so svojou láskou z&nbsp;mladosti sa iste neraz zišiel. Počas jedného zo so stretnutí si vrátili svadobné prstene, ktoré si darovali ešte pred odchodom Andreja Sládkoviča do Nemecka, čím sa kruh nenaplnenej lásky pre oboch uzavrel...

Báseň Marína, ktorú pre svoju študentskú lásku napísal Andrej Sládkovič, je od roku 1846 až dodnes najdlhšia ľúbostná báseň sveta. &nbsp;Básnik ju tvoril dva roky, má 2&nbsp;900 veršov a vidí v&nbsp;nej „biele ňadrá mojej Maríny“, „z&nbsp;ňadier ku žriedlam slasti“ a&nbsp;„ňadier milých tajomný chrám“. Básne ale písal aj svojej manželke Júlii, tam však z náznakov zmyselnosti ubral. „Ľúbim ja v&nbsp;Tebe, drahá moja, ten peknohrdý cit, že podrobnosti a&nbsp;pletky obecného žitia márnomyseľne necítiš; ľúbim ja v&nbsp;Tebe tú panenskú zmužilosť, že nebojíš sa zaviazať svet svoj so mnou, s&nbsp;mládencom takým, o&nbsp;ktorom hovoria, že ten v&nbsp;ideáloch žije a&nbsp;na prózu&nbsp;&nbsp;života „auf die schmutzige Erde“ nemyslí. Neboj sa, duša sladká! Nájdeme naše radosti!“

Marínu v ňom k oltáru nepriviedol. V kostole, ktorý zapísali do UNESCO, sa oženil aj TENTO muž

Výber pre vás

Marínu v ňom k oltáru nepriviedol. V kostole, ktorý zapísali do UNESCO, sa oženil aj TENTO muž

Súvisiace články

Do sauny v plavkách, do izby s manželkou a na LGBTI+ zabudnite. Na TOTO sa pripravte v Tatrách

Snežný labyrint v Zakopanom neprežil oteplenie, no Slovákov láka rozprávkové iglu. TAKTO vyzerá

Známy vedec vybudoval na svojom dvore vtáčí raj. Na TOHTO šikovného krásavca v ňom nedopustí

Užite si dokonalú jarnú lyžovačku v Lomnickom sedle. Na TENTO slávny príbeh si v ňom spomeniete

Stredoveká katedrála v Spišskej Kapitule neukrýva iba šifru blahobytu. TENTO príbeh schováva

Výber pre vás