Mestá, dediny a&nbsp;horské osady pod Vysokými Tatrami sú doslova nabité príbehmi ľudí, ktorí vo svojej dobe neovplyvňovali len regionálne, ale aj európske dejiny. Jedným z&nbsp;nich je objaviteľ fotografickej techniky, divadelného ďalekohľadu, či osvetľovacieho reflektoru pre lode, Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891). Muž, ktorý dnes leží na Centrálnom cintoríne vo Viedni vedľa&nbsp; Mozarta a Beethovena, sa narodil v&nbsp;Spišskej Belej a&nbsp;jeho život je rovnako farbistý ako jeho vynálezy!

Uprostred Spišskej Belej, v ktorej až do polovice devätnásteho storočia žili iba nemecké rodiny, stojí výrazná budova. Obklopuje ju neveľký park s&nbsp;lavičkami. Dom bratov Jozefa Maximiliána a&nbsp;Ota Baltazára Petzvalovcov vyrástol v&nbsp;centre mesta v&nbsp;polovici sedemnásteho storočia a&nbsp;pôvodne bol prízemný. Slúžil ako škola aj byt učiteľa, neskôr v&nbsp;ňom boli sklady. Teraz je tu múzeum fotografickej a&nbsp;kinematografickej techniky, popri ktorej sa vyníma aj netuctový osud spišského vynálezcu.

&nbsp;Objaviteľov otec, Ján Krstiteľ Fridrich Pecival, utiekol pred vojenskou službou pod Vysoké Tatry z&nbsp;Moravy. Publicista Milan Choma vypátral, že bol sirotou a&nbsp;predtým cestoval po celej Európe ako potulný komediant. Vedel hrať na mnohé hudobné nástroje, čím si okamžite získal miestne obyvateľstvo. V&nbsp;Spišskej Belej sa stal učiteľom na základnej škole, za ženu si zobral dcéru svojho predchodcu Zuzanu Kreutrmannovú. Mali spolu tri dievčatá a&nbsp;troch synov. Najstarší Nestor zomrel ešte ako dieťa, mladší Otto sa neskôr stal profesor matematiky v&nbsp;Budapešti.

„Všetci chlapci sa narodili v rovnaký dátum, šiesteho januára. Preto ich u&nbsp;nás volali traja králi, Petzvali,“ usmeje sa lektorka múzea Lucia Bieľaková. Hoci z Jozefa Maximiliána sa neskôr stal skvelý počtár, na gymnáziu z&nbsp;matematiky takmer prepadol. Keď mu otec pohrozil, že z&nbsp;neho bude obuvník, reparát zložil a&nbsp;po rokoch štúdií sa stal riadnym vysokoškolským pedagógom v&nbsp;Budapešti. Nakoniec vyhral konkurz na miesto vrchného profesora matematiky na Viedenskej univerzite.

V&nbsp;hlavnom meste vtedajšej monarchie Jozef Maximilián Petzval strávil štyri desiatky rokov. Zdokonalil svetlomet, jeho prenosný reflektor rozžiaril krajinu do vzdialenosti takmer troch kilometrov, vylepšil mikroskop. Fotenie skrátil z&nbsp;tridsiatich na tri sekundy, vďaka čomu nastal vo fotografovaní prevrat, aký sa snáď dá porovnať iba k&nbsp;prechodu z&nbsp;kinofilmov na digitálnu techniku. Jeho vášňou boli vysokovýkonné a&nbsp;ostré objektívy, pokračovatelia akých sú &nbsp;dnes súčasťou fotoaparátov,&nbsp;kamier, ale aj moderných mobilných telefónov.

V&nbsp;devätnástom storočí začal Spišiak spolupracovať s&nbsp;rodinou chýrnych viedenských optikov, Voigtländer. Teraz sa tieto objektívy volajú Petzval, sú z&nbsp;mosadze a&nbsp;na špecializovaných webových portáloch ich kúpite od 900 eur. Hoci už v&nbsp;čase svojho zrodu mali obrovský komerčný úspech, rodák spod Tatier&nbsp;s&nbsp;producentom neuzavrel zmluvu a&nbsp;žiadny svoj objektív si nedal patentovať. Odmenu dvetisíc zlatých za výpočty považoval za ponižujúcu, preto medzi ním a&nbsp;optikmi došlo k&nbsp;vážnej roztržke. 

Jozef Maximilán Petzval nežil len vedou. Bol najlepší viedenský šermiar, zápasník, atlét a&nbsp;turista. Žil v&nbsp;budove opusteného kláštora na okraji Viedenského lesa, na Kahlenbergu, ktorú si po príchode do Viedne prenajal. V kláštore bola kaplnka a vyše desať miestností, v&nbsp;nich vedec vybudoval laboratória, ale aj miesto, kde mohol oddychovať. Na poschodí si zriadil pracovňu, spálňu a hosťovskú izbu. 

Na prízemí mal stajňu čierny arabský plnokrvník, na ktorom profesor jazdil do Viedne za študentmi. Steny maštale zdobili kordy, šable a&nbsp;dýky. V pivnici nechýbalo tokajské víno.V kláštore vynálezca záhradníčil, strieľal do terčov, miloval aj domáce práce. Kvôli čudáckemu spôsobu života sa stal terčom posmeškov, jeho karikatúry dokonca vychádzali v&nbsp;novinách. V&nbsp;roku 1859 sa k&nbsp;objaviteľovi vlámali neznámi zlodeji, ktorí zničili jeho rukopisy; výsledky mnohoročných výskumov. 

Sklamaný Petzval ich nikdy nedal dohromady. Po šesťdesiatke sa oženil so svojou oveľa mladšou gazdinou Katarínou. Krátky spoločný život strávili v blízkosti najkrajšieho viedenského barokového kostola Karlskirche. Bývali v&nbsp;dome, kde je dnes komplex budov Technickej univerzity...<br><br>

Leží vedľa Mozarta. Čudácky vynálezca zo Spiša sa vo Viedni stal terčom karikatúr a posmeškov

Výber pre vás

Leží vedľa Mozarta. Čudácky vynálezca zo Spiša sa vo Viedni stal terčom karikatúr a posmeškov

Súvisiace články

Kráľ slovenských kopcov. Hoci na Chopok sa valí kritika ochranárov, lyžiari naň nedopustia

Tatry plné hviezd! Naše veľhory nadchli filmové štáby, ich panorámu už poznajú aj v Indii

Hnevajú vás developeri v Tatrách? TÁTO veľká udalosť poznačila Štrbské Pleso na desiatky rokov

Tatry lákajú boháčov, ženy v nich ale dlho považovali za nemravné. TAKÚTO zábavu im nachystali

Kopec zaľúbených? Hradný vrch v Budapešti patril k najväčším panovníckym rezidenciám na svete!

Výber pre vás