„Kaštiele, hrady a&nbsp;kúrie nepredstavujú pre celé generácie Slovákov zhmotnené intelektuálne hodnoty. Tam, kde náš vzťah nepresiakol romantizmom, správame sa k&nbsp;nim ako k triednemu nepriateľovi. A&nbsp;nechtiac, podľa vzťahu našich predkov k&nbsp;maďarskej šľachte, ktorá po roku 1918 opustila svoje majetky na Slovensku, neprirástli nám k&nbsp;srdcu,“ myslí si historik umenia Jozef Lenhart. Najnovšie už viac ako rok pustne kaštieľ v&nbsp;Spišskom Hrhove. Patrí k&nbsp;najveľkolepejším v&nbsp;strednej Európe, no jeho budúcnosť je vo hviezdach.

Elegantný zámoček stojí v&nbsp;jednom z&nbsp;najväčších parkov na východe Slovenska, blízko historickej Levoče aj veľkého ťaháku tohto regiónu, Spišského hradu. Na konci devätnásteho storočia si ho za dva roky postavil uhorský šľachtic Vidor Csáky so svojou chorvátskou&nbsp;manželkou Annou, ktorí však nemohli tušiť, že Európu čakajú turbulentné časy.

Dnes je kaštieľ prázdny. Hoci jeho aleja je v&nbsp;čase pandémie ako stvorená na prechádzky, desiatky rokov bol uzavretým reedukačným ústavom, kde vychovávali neposlušné dievčatá.

Do opusteného areálu vstupujeme cez kovanú bránu, za ktorou nás prekvapia majestátne rozmery sídla. Kaštieľ má tri poschodia, päťdesiatdva&nbsp;dverí a&nbsp;traduje sa, že ho zdobilo tristošesťdesiatpäť okien. Heinrich Adam, chýrny architekt palácov vo Viedni, vtlačil rodinnému sídlu Csákyovcov preň dnes typickú pečať: elegantné schodište, ktoré vedie do záhrady.

„V&nbsp;nej boli fontány, skleníky, drobná architektúra. Tiež&nbsp;spleť chodníkov vysypaných pieskom a&nbsp;rybník, v&nbsp;ktorom sa grófska rodina člnkovala,“ prezradí nám Michal Kovalík (55), muž ktorý svoj život spojil s kaštieľom.

Okrem okrasných prvkov architekt nezabudol ani na pohodlie majiteľov, ktorí odtiaľto chodili na konské výlety na Sivú bradu, k&nbsp;príbuzným do Bijacoviec aj Markušoviec. Takmer pred sto tridsiatimi rokmi im do kaštieľa doprial vodovod či ústredné kúrenie. Zadný trakt budovy zasa spríjemňovala mala zoologická záhrada s&nbsp;okrasným vtáctvom, pávmi, danielmi či líškou.&nbsp;

Na veži kaplnky svätej Anny kraľuje železný kohút, ktorý sa točí podľa smeru vetra, a&nbsp;dodnes funkčné a&nbsp;presné hodiny. „Naťahujem ich každý deň kľukou. Menším zvonom zvestujú čas v&nbsp;štvrťhodinových intervaloch, na väčší udrú každú hodinu. Bijú aj v&nbsp;deň, keď má meniny Anna. Vtedy sa na počesť grófovej manželky konali v&nbsp;Spišskom Hrhove odpustové slávnosti a&nbsp;omša, počas ktorej gróf Csáky hrával na organe,“ opisuje Michal Kovalík.

Csákyovci doma hovorili nemecky a&nbsp;maďarsky, s&nbsp;okolím po slovensky. V&nbsp;januári 1945, keď už počuli bombardovanie, zo Spiša utiekli do Rakúska. Cestovali autom, neskôr autobusom. O&nbsp;pár dní neskôr ich kaštieľ násilím otvorili ruskí vojaci.

Niečo si odniesli oni, čosi potiahli domáci, pár artefaktov sa stratilo v&nbsp;povojnovom virvare a už ich nikto nikdy nevidel. Majetok Csákyovcom vrátane veľkého hospodárskeho dvora so strojmi i&nbsp;zvieratami skonfiškoval československý štát, ktorý ich považoval za kolaborantov.

V&nbsp;zámočku najskôr bývali vdovy a&nbsp;siroty, ktoré vojna pripravila o&nbsp;strechu nad hlavou. Neskôr tu vznikol detský domov a&nbsp;pri ňom aj stanica mladých prírodovedcov. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa Spišský Hrhov zmenil na polepšovňu pre dievčatá.

Slečny, ktoré si predtým vyskúšali život na ulici, neraz s&nbsp;drogami či alkoholom, sa v&nbsp;nej učili za záhradníčky, krajčírky a&nbsp;šičky. Mali tu svoje izby, herne, jedáleň aj spoločenské priestory, no občas odtiaľto aj tak utiekli.

Z priestorov, ktoré si vyžadovali rozsiahlu rekonštrukciu, sa reedukačné centrum pred necelými dvomi rokmi odsťahovalo do Levoče. Od tých čias sa nad zámočkom vznáša otáznik: čo s&nbsp;ním? Csákyovci o&nbsp;jeho vrátenie nikdy nepožiadali, zatiaľ je v&nbsp;rukách štátu. Domáci sa boja, aby Spišský Hrhov nestihol osud Rusoviec.

„Tamojší kaštieľ nechal štát po ukončení jeho kompletnej obnovy nanovo schátrať a&nbsp;vyše dvadsaťpäť rokov platí súkromnú strážnu službu, ktorá dozerá na jeho postupný zánik,“ opisuje príbeh kaštieľa pri Bratislave Jozef Lenhart.&nbsp;

Zo záhrady, ktorá je v&nbsp;zime pokrytá bielym snehom, je na obrovitý zámoček v&nbsp;Spišskom Hrhove už dnes tak trochu smutný pohľad. Nikto si zatiaľ netrúfa predpovedať, čo z&nbsp;neho v&nbsp;budúcnosti bude.

Historik umenia však pripomína, že obnova každého zničeného kaštieľa je po rokoch chátrania nesmierne drahá, a&nbsp;hoci k&nbsp;nej dôjde, nie vždy sa podarí zachrániť aj dušu budovy...

Krásny kaštieľ v Spišskom Hrhove už viac ako rok chátra. Naposledy ukrýval neposlušné dievčatá!

Výber pre vás

Krásny kaštieľ v Spišskom Hrhove už viac ako rok chátra. Naposledy ukrýval neposlušné dievčatá!

Súvisiace články

Po Vlkolínci, ktorý je najkrajšou osadou na svete, chodil herec z filmu Jurský park. TOTO videl

VIDEO: Tvár opitej ženy, odkaz krutých Turkov aj šifra Švédov. TOTO sú rarity našich kostolov

VIDEO: Zámok, kde vznikol Hodinárov učeň, bol aj polepšovňou. TOTO v ňom robili prostitútky

Ryšavý boháč miloval nevestince. TOTO všetko v ňom museli zvládnuť bratislavské prostitútky

VIDEO: Brána do pekla! Vyberte sa z Banskej Štiavnice na kopec, kde sa skrývajú rytieri

Výber pre vás