Ján Dzúr

Je májový víkend, krátko popoludní. Parkovisko pred Vlkolíncom je plné drahých áut a stále pribúdajú ďalšie. Stoja tu Slováci, Česi, Poliaci, Rusi, Nemci, vidíme Slovincov aj Rakúšanov, poniže prichádzajú Kórejčania. Osada neďaleko Ružomberka na Liptove patrí k takým unikátom, že chýr o nej sa rozletel do celého sveta. Japonskí odborníci na cestovný ruch Vlkolínec dokonca zaradili medzi tridsať najkrajších dedín Európy a odporúčajú ho svojim klientom. Tento rok dedinka navyše oslavuje štvrťstoročie zápisu medzi pamiatky UNESCO.

Najkrajšia na Slovensku? Podľa Japoncov určite. Foto: Ján Dzúr

Auto necháme pri Bielom Potoku a jednou z bočných doliniek vyjdeme pod kopec Sidorovo. Kráčame okolo bystrín a studničiek, po niekoľkých desiatkach minút chôdze stojíme na úbočí výšiny s viacerými bralami. Pod ne si prvé chyžky kedysi dávno prilepili drevorubači, sedliaci a najchudobnejšia vrstva slovenských dejín: želiari. Spávali v zruboch na slamníkoch, jedávali hrach a kapustu, na drobných políčkach pestovali jačmeň. Seno zo širokých lúk hádzali do senníkov, ktoré sú dodnes pre kraj typické. Osadu, zrejme kvôli svorkám divých zvierat, nazvali Vlkolínec...

Učupená v horách sa vyhla industrializácii. Foto: Ján Dzúr

V pokladnici zaplatíme dve eurá a vstupujeme do dedinky, ktorá je plná farebných domčekov. Pri nich však nestoja ženičky v krojoch, ale chlapi v montérkach. Vlkolínec je živý skanzen, ktorý vďaka svojej odľahlosti prežil kolektivizáciu aj industrializáciu a obyvatelia z neho nikdy neodišli. Jedna časť návštevníkov ho kvôli tomu obdivuje, druhá krúti hlavou. Turisti sa totiž prechádzajú dedinou, v ktorej je vyše sedemdesiat chránených objektov, no niektoré domy majú na strechách satelity, inde pred bránami parkujú autá. Na priedomí veje bielizeň, pred dverami stoja kočíky.

 <p>Trvalo žije vo Vlkolínci osemnásť mužov, žien a detí, ďalšími sú chalupári. Obvykle ide o potomkov osadníkov, ktorí sa odtiaľto rozutekali do sveta. Cez jarné a letné víkendy si všetci zveľaďujú gazdovstvo. Ak hľadáte idylické ticho, zabudnite. Vzduchom sa popri kotkodákaní sliepok rozlieha zvuk motorových píl a kosačiek, fúriky, na ktorých domáci prevážajú haraburdy, vŕzgajú.

<strong>„Sme dedina ako ostatné. Skanzen je v Pribyline,“ </strong>vysvetľuje s úsmevom pani, u ktorej si kupujeme výborný domáci koláč. Nie je to len, samozrejme, unikátna atmosféra, ktorá do Vlkolínca vábi turistov z celého sveta. Sú to aj roztomilé dreveničky, na ktorých dávni vrchári diery medzi trámami vypchali machom. Maľovali ich na jar a na jeseň, na rodinný život im v domoch po celý rok slúžila jedna izba. Početné rodiny horalov v nej spali, varili a jedli,v zime tiež pritúlili mláďatá domácich zvierat.

Takýto obrázok už v strednej Európe vidíte zriedka. Foto: Ján Dzúr

Niektoré chalúpky mali uprostred izby jamu, v ktorej skladovali zemiaky. K najvzácnejším pamiatkam vo Vlkolínci patrí zvonica, ktorá oddávna slúžila ako časomiera. Zvonárka na nej zvonila trikrát denne, k tomu keď niekto zomrel. Na východnom okraji osady je kostol, blízko neho škola. Postavili ju za Rakúsko- Uhorska, v časoch, keď sa ľudia nebáli mať viac ako jedno dieťa. Báli sa však ohňa, preto je murovaná. Dnes je v škole výstava umeleckých diel a loveckých trofejí. Popred domy tečie potok, ktorý kvôli praniu šiat a napájaniu dobytka sčasti vedie drevenými žľabmi.

Raritou je socha medveďa. Foto: Ján Dzúr

V príjemnom jarnom počasí sa Vlkolínec mení na korzo. Ľudia nakúkajú do galérie, oddychujú pri studni, trúsia sa okolo domov, za ktorých plotmi ležia na plastových ležadlách chalupári. Stačí však vyjsť kamenistou cestou z dedinky na vlkolínske lúky a ocitneme sa v kráľovstve ticha. Spod malebného kopca Sidorovo vidíme šindeľ dreveníc, terasovité polia aj široké lúky asi s päťdesiatimi senníkmi. Slúžili na uskladnenie sena, letovanie dobytka, neraz aj na prespávanie.

Osada je stále súčasťou Ružomberka. Foto: Ján Dzúr

Po spletitých chodníčkoch, ktoré popri nich vedú až do Ružomberka, kedysi nekráčali turisti z celého sveta, ale valasi. Ešte pred sto rokmi sa okolo Vlkolínca páslo asi päťsto oviec, dnes je sotva pol hodiny chôdze od osady malá zoologická záhrada Sidorovo. Najväčšou atrakciou sú ovce, kozy, húsky a sliepky. Vraciame sa od nej naspäť do osady, kde si ľudia kupujú suveníry, postávajú pred bufetom, obdivujú galériu. Každý je tu vítaný, miestni však hovoria, že len po značky s nápisom Zákaz vstupu. Tak ako vo Vlkolínci pribúda turistov, tak tu pribúdajú aj ony...

Viac foto z atmosféry Vlkolínca <a href="https://www.pluska.sk/fotogaleria-glanc/?foto=&clanok=1119369" onclick="return openTargetBlank(this, event)">TU.</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/vieme-prvi-tato-znama-slovenska-herecka-caka-tretie-dieta.html">Vieme prví: Táto známa slovenská herečka čaká už tretie dieťa!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/video-kalisova-predychava-rozchod-smahel-si-uziva-z-jeho-sexi-tela-zeny-nespustili-oci.html">VIDEO: Kalisová predýchava rozchod a Šmahel si užíva. Z jeho sexi tela ženy nespustili oči!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/foto-nasta-kuzminova-moze-byt-pysna-jej-sestra-ma-titul-kralovnej-krasy-padol-jej-k-noham-cely-ural.html">FOTO: Nasťa Kuzminová môže byť pyšná. Jej sestra má titul kráľovnej krásy. Padol jej k nohám celý Ural!</a>

FOTO: TOTO je podľa Japoncov najkrajšia dedina Slovenska. Mnohí výletníci ju považujú za skanzen!

Výber pre vás