Ján Dzúr

Pre nepripraveného človeka je pohľad na Michala tak trochu desivý a&nbsp;súčasne neuveriteľný. „Zdravím,“ povie nám mladík, ktorý leží neprirodzene skrútený na posteli, a široko sa usmeje. Telo má prikryté dekou, spod nej mu vykúkajú tenučké nohy a&nbsp;ruky. Váži sotva dvadsaťpäť kilogramov, v krku má respiračnú hadicu. Polovicu života pomáha Michalovi dýchať prístroj, ktorý má pri lôžku. Hoci kedysi dokázal sám sedieť, dnes už hýbe iba palcami na rukách. Napriek tomu je plný energie, a spôsobom, ktorý na svete zrejme nemá obdobu, práve dokončuje svoju piatu knihu.

Michal sa narodil na Morave rodičom ako druhé dieťa. Mali už zdravú dcérku Ivanku. Netušili, že obaja prenášajú chybný gén, ktorý spôsobuje chradnutie svalstva. „Prvé týždne po narodení sa nám zdalo, že Michal sa od iných detí ničím nelíši. Neskôr už áno, bol ako handrová bábika. Keď mal rok, od lekárov sme sa dozvedeli, že má spinálnu svalovú atrofiu. A&nbsp;dosť kruto nám k&nbsp;tomu oznámili, že sa nikdy nepostaví na vlastné nohy a&nbsp;nedožije sa dospelosti,“ vráti sa do minulosti Michalova mama Mária.

Po rozdelení Československa sa Škombárovci z&nbsp;Přerova presťahovali na stredné Slovensko. Celé roky chodili so synom na vyšetrenia, ktoré by mu mohli uľaviť, no veda ešte nebola na dnešnej úrovni. Spinálna svalová atrofia sa v&nbsp;Michalovom organizme rozpínala ako chobotnica. Sťahovala mu priedušky, preto s&nbsp;ním rodičia podvečer jazdili autom s&nbsp;otvorenými oknami a verili, že aspoň takto sa nadýchne. Keď mu ako pätnásťročnému zlyhali pľúca a upadol do bezvedomia, v&nbsp;nemocnici ho zaintubovali cez ústa. Dostal infekciu, vysoké horúčky, opuchla mu hlava. Po dvoch týždňoch mu urobili tracheostómiu a&nbsp;viac ako dva mesiace čakal na schválenie prístroja od poisťovne.

Rodičia mali okrem neho a&nbsp;dcérky v&nbsp;tom čase už ďalšieho syna Sama. Michala ďalej nosili na rukách, neskôr ho pred sebou tlačili v&nbsp;špeciálnom kočíku, v ktorom môže ležať. Nejaký čas v&nbsp;ňom vydrží aj bez dýchacieho prístroja, no rodina chodí všade s&nbsp;ambuvakom, ručným resuscitátorom. „Bol som tak v&nbsp;Prahe, v&nbsp;Bratislave aj v&nbsp;Budapešti. V&nbsp;týchto mestách cítim energiu, dýchajú históriou, čo ma fascinuje. Mám ešte veľké cestovateľské plány,“ povie Michal, ktorý je napriek telesnému postihu rozumovo rovnako vyspelý ako jeho zdraví vrstovníci.

Je inteligentný, sčítaný, akurát hovorí trochu chrapľavým hlasom: to spôsobuje dýchací prístroj. Vyniká v&nbsp;matematike, má logické myslenie, baví ho angličtina. Bez akýchkoľvek úľav, okrem telesnej výchovy, študoval na gymnáziu. Výnimku pri písomných maturitných skúškach mu však neudelilo ani ministerstvo školstva, a&nbsp;tak nezmaturoval!

Michal sa tým nenechal znechutiť. Z&nbsp;akéhosi vzdoru sa pustil do písania knihy. Jeho prvotina sa volá Druhá šanca a&nbsp;má skoro päťsto strán. Mladík ju po nociach tajne skladal skoro dva roky. Nie však rukami, ale spôsobom, aký doslova vyráža dych. Ako to urobil, nám hneď predvedie.

Otec najskôr na stolík vedľa postele položí notebook, na obrazovke ktorého sa ukáže klávesnica. Potom synovi priloží ruky k&nbsp;brade a k sánke pritlačí počítačovú myš. Michal palcami na rukách posúva kurzor na obrazovke, a keď sa dostane na správne písmeno, jemne pohne bradou. Tým písmeno potvrdí! Je to neskutočné, ale vety na monitore pribúdajú tak, akoby ich písal zdravý študent desiatimi prstami. Michal Škombár takto stvoril už štyri romány, piaty má rozpracovaný. Prvé tri sú v&nbsp;predaji, štvrtý rozposlal vydavateľstvám, na poslednom práve pracuje.

&nbsp;„Nič to nie je, už predtým som na počítači takto hrával futbal,“ presviedča nás Michal. Sleduje správy, politiku, šport. Počúva audioknihy, číta e-knižky, no po nociach už nepracuje. „Ráno si dám kávu a pustím si hudbu zo sedemdesiatych rokov. Mám zapnutý Word a čakám na okamih, keď sa moja predstavivosť zapne na plné obrátky. Po práci si pozriem nejaký seriál alebo si prečítam knihu. Keď je vonku pekne, rád chodím na šálku dobrej kávy do kaviarne,“ opisuje svoj deň a prezradí nám zápletku zo svojej prvej knihy. Ale len z&nbsp;tej jednej, inak by sa priaznivci jeho tvorby nemali na čo tešiť...

„Môj románový Mike z&nbsp;Druhej šance prestal na chvíľu dýchať. Ocitol sa v&nbsp;nemocnici, kde sa stretol s Tomom. Od neho dostal ponuku, ktorá mu zmenila život. Zrazu vyzdravel, no súčasne sa musel vzdať svojej rodiny,“ povie o&nbsp;knihe, v ktorej nechýba napätie, ale ani vtipné pasáže. Napokon, humorom srší aj Michal Škombár, ktorý práve chystá román zo slovenského prostredia.

Všetkým, ktorí trpia zákernými chorobami, odkazuje: „Nikdy sa bez boja nevzdávajte. Niekedy prídu ťažké chvíle, ale vždy vás posunú ďalej. A&nbsp;nezostaňte len pri snoch. Naberte odvahu a&nbsp;začnite si ich aj plniť,“ uzatvára.

Spinálna svalová atrofia je genetické, progresívne a často smrteľné ochorenie, ktoré ovplyvňuje schopnosť pacientov chodiť, jesť a napokon aj dýchať. Postihuje približne jedného z desaťtisíc ľudí a je tiež hlavnou genetickou príčinou smrti u dojčiat.

VIDEO: Michal Škombár prežíva neuveriteľný príbeh. Ťažko chorý mladík píše svoje romány bradou!

Výber pre vás

VIDEO: Michal Škombár prežíva neuveriteľný príbeh. Ťažko chorý mladík píše svoje romány bradou!

Súvisiace články

VIDEO: Vnuka do domova? Nikdy! TOTO s ťažko chorým Tomášom prežíva obetavá stará mama Mária

VIDEO: TAKTO vyzerajú majstrovstvá sveta v striptíze mužov. Chlapi ukázali všetko

VIDEO: Od nerestí k cnostiam. Kuks je jediné miesto na svete, kde sa boháči pozerali na mrzákov

VIDEO: Za jej záhadným ochrnutím môže stáť vírus. Napriek chorobe Marcela najradšej pomáha iným

VIDEO: Nevidiaci Pavol Kéri nerozozná deň od noci. Na TOTO si trúfol s kuchárom Ivanom Rusinom

Výber pre vás