Ján Dzúr

„Moja babka Irenka je krajčírka, odmalička som sa tmolila okolo nej. A hoci som ešte v puberte nevedela poriadne šiť, chcela som sa líšiť od rovesníčok. Vybrala som teda zo skrine dedkove staré kravaty a babka mi z nich ušila šaty,“ smeje sa Adriana. Čoskoro k nim nepotrebné kravaty nosili všetky kamarátky z&nbsp;dediny. Mladá žena, ktorá študovala marketing, pochopila, ako predtým zbytočne plytvala peniazmi za oblečenie. Osud navyše chcel, že ešte na strednej škole sa dostala na výmenný pobyt na anglický vidiek, kde sa naučila recyklovať.

„Pôsobila som v&nbsp;Anglicku v Cumbrii, v oblasti, kde je veľa jazier. Všade sú farmy, okolo nich sa pasú ovce. Turisti túto časť Anglicka považujú za najkrajšiu na ostrove. No kým mladí ľudia sa odtiaľto odsťahovali za prácou a&nbsp;konzumom do miest, starší žijú ekologicky a ničím nemrhajú. Triedia odpad, veci si kupujú v secondhandoch a každý víkend sa stretávajú na blších trhoch,“ približuje Adriana. V Anglicku zo starých vecí vyrábala brošne a&nbsp;všimla si, že jediný odpad, ktorý miestni nevedeli recyklovať, boli obaly z&nbsp;káv. Zatiaľ však netušila, ako sa dajú využiť.

Neskôr sa dostala aj na Cyprus, no ani tam ju nadšenie pre módne doplnky z&nbsp;recyklovateľných materiálov neopustilo. Šaty a&nbsp;kostýmy šila z&nbsp;postrihaných sukní z&nbsp;druhej ruky a&nbsp;predávala ich v obchode, ktorý sa orientoval na klientov vyznávajúcich trvalo udržateľný život. Adriana si odtiaľto občas zašla do cyperskej kaviarne, kde jej do oka padol obal z&nbsp;gréckej kávy. Zdobil ho obrázok dedinskej ženy, aké vídala na cameo brošniach. Materiál, ktorý by inak skončil na smetisku, sa tento raz rozhodla využiť. Slovenka sa dnes už pýši vlastnou značkou tašiek, ktorá má v názve jej meno aj kávu.

„Nie je to látka, ale šmykľavá hmota. Aj preto boli moje prvé tašky katastrofa a polámala som pri nich kopu ihiel,“ vysvetľuje Adriána, dnes zrejme jediná žena na Slovensku, ktorá z kávových obalov vyrába kabelky. Najskôr vrecúško z&nbsp;pressa rozstrihne naspodku. Obaly vyrovná a&nbsp;usúdi, čo z každého zachová. Jednotlivé kúsky pozošíva na stroji, pridá ramienka a dovnútra vloží recyklovateľnú textíliu. Opäť zo secondhandu. Na jednu tašku minie asi sedem obalov z kilogramovej kávy, čo je kopa niekedy vysoká pätnásť centimetrov.

Podľa posledných štatistík jeden občan Slovenska priemerne vyprodukuje skoro kilogram odpadu denne. „Z&nbsp;tohto množstva sme dokázali vytriediť len dvadsaťtri percent. Zvyšok skončil na skládkach odpadov alebo v&nbsp;spaľovniach,“ povedal nám Branislav Moňok z&nbsp;Priateľov Zeme. Ročná produkcia odpadu narástla za posledných desať rokov o&nbsp;sedemdesiat kilogramov. Plast, umelo vytvorený materiál, sa späť do prírodného kolobehu už nezaradí.&nbsp; Zložitá je aj recyklácia nádob od acidofilných výrobkov, plastových vrecúšok a&nbsp;igelitových tašiek.

Príbeh Adriany Patkovej však hovorí, že k&nbsp;planéte sa môžeme správať aj inak. „Vo svojej dielničke na Slovensku som už ušila vyše sto tašiek z&nbsp;kávových obalov. Sú pevné, držia si tvar, vydržia roky. Nosia ich ženy vo viacerých kútoch sveta, najviac skončilo v&nbsp;ekologickom obchode na Cypre. Do najmenšej sa vošiel mobil, do najväčšej notebook,“ uzatvára Adriana a&nbsp;púšťa sa do ďalšej kabelky, ktorú si niektorá z&nbsp;jej zákazníčok čoskoro zavesí na plece...

V nemeckom meste Hamburg zakázali jednorazové kapsuly do kávovarov. Sú vyrobené väčšinou z plastových a hliníkových častí a podľa kompetentných škodia planéte. Hádžeme ich totiž do bežného odpadu, ich recyklácia preto nie je možná. „Je to šesť gramov kávy v trojgramovom obale,“ uviedol pre BBC hovorca hamburského úradu pre životné prostredie a energetiku Jan Dube. Každá ôsma káva v Nemecku je z umelej kapsuly!

Istá spoločnosť Evoware sa snaží, aby pri jedení potravín už nikto nemusel vyhadzovať obaly. Vyrába ich z morských rias, a preto ich klienti môžu zjesť. Takéto obaly neobsahujú žiadne chemikálie a sú biologicky odbúrateľné.

Jeho diela vystavujú v rodnom Lisabone, ale aj v Paríži, Las Vegas či azerbajdžanskom Baku. Portuglčan, tridsiatnik, ktorý si hovorí Bordallo II., pritom svoje diela vytvára z odpadkov. Pre agentúru AFP povedal, že tým chce upozorniť na znečistenie planéty.„Patrím ku generácii, ktorá je extrémne konzumná a chamtivá. Lenže, veľký konzum produkuje veľa odpadu,“ hovorí Bordallo, ktorý často pracuje s plastom. „Vyrábam z neho zvieratá, tvory, s ktorými sa ľudia radi stotožňujú.“ Z bývalej popolnice urobil hlavu hlodavca, z vyhodeného potrubia parohy jeleňa, zo šrotu myš či psa.

Šije tašky z obalov z kávy! Slovenka Adriana je jediná v Európe, kto TAKTO šetrí planétu

Výber pre vás

Šije tašky z obalov z kávy! Slovenka Adriana je jediná v Európe, kto TAKTO šetrí planétu

Súvisiace články

Dievčatko v kýbli, chlapček v košíku. TAKTO vidí batoľatá ruská fotografka Sonya

Svetových športovcov vraj musí odháňať - toto o sebe tvrdí bývalá farmárka s najkrajším telom sveta!

KRÁSNE retro fotky známej moderátorky. Priznáva, že až po štyridsiatke sa uvoľnila

Lucia Kurilovská má v móde jasno: Musí to ladiť!

VIDEO: Mame lyžiarky Petry Vlhovej išlo puknúť srdce. Na chvíle utrpenia dcéry nevie zabudnúť

Výber pre vás