Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Každý deň počúvame alebo aj zažívame na vlastnej koži, že zdravotníctvo neprekvitá. Chýbajú peniaze aj ľudia. A&nbsp;tí, ktorí v&nbsp;systéme ostávajú, padajú na nos. Nie je normálne, keď lekárka vstáva o&nbsp;tretej ráno, aby stihla vybaviť papierovačky, pretože chce cez deň prijať čo najviac pacientov. Nie je normálne, aby mal anestéziologický brat v&nbsp;nemocnici 270 hodín nadčasov za mesiac, ako to uviedol pre portál PLUS 7 DNÍ úrazový chirurg Michal Gurka. Už sa nemôžeme vyhovárať na kovid, pretože ako povedal, kiež by sme sa dotiahli aspoň na úroveň krajín V4.

Kričia lekári, hrozia výpoveďami – pre platy, ale aj preto, že nás často nedokážu liečiť tak, ako by sme si zaslúžili v&nbsp;21. storočí. Kričia sestry, pretože za kasou v&nbsp;obchodných reťazcoch by zarobili viac ako v&nbsp;nemocnici. Kričia záchranári, sanitári a&nbsp;mnohé ďalšie zdravotnícke profesie. Na konci tohto reťazca frustrovaných ľudí, ktorí sa majú starať o&nbsp;naše telá aj duše, počuť alebo skôr nepočuť aj krik opatrovateliek a&nbsp;opatrovateľov.

Ak to trochu pritiahneme za vlasy, sú to tí, ktorí s&nbsp;o&nbsp;nás budú starať po tom, ako sa nám včas nedostane adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Opatrovateľky sa totiž nestarajú len o&nbsp;seniorov, ale aj o&nbsp;odkázaných ľudí mladších ročníkov, deti. A&nbsp;nielen v&nbsp;zariadeniach, ale aj v&nbsp;teréne, teda chodia do domácností.

Predsedníčka občianskeho združenia Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková hovorí: „Keď máme problém s&nbsp;personálom v&nbsp;zdravotníctve, tak v&nbsp;sociálnych službách je to rovnako zlé, vlastne ešte omnoho horšie. Máme akútny nedostatok opatrovateliek, ale aj sestier. Pretože aj v&nbsp;sociálnych službách pracujú sestry a&nbsp;sanitári a&nbsp;veľké množstvo opatrovateliek. Ale sociálne služby patria pod sociálny sektor, nie pod zdravotníctvo.“

Kovid všetko urýchlil. Ľudia podľa nej opúšťajú sociálne služby nielen preto, že sú ľudsky vyhorení, lebo je to aj fyzicky a&nbsp;psychicky náročná práca, ale už jednoducho nevládzu! Pamätáme si ešte na to, ako opatrovateľky ostávali v&nbsp;zariadeniach seniorov niekoľko týždňov zatvorené nonstop s&nbsp;klientmi. „Nejedna ochorela, ale aj tak chorá pracovala. Následne bolo prezentované, že za prvú aj druhú vlnu dostali kovidové odmeny. Mnoho z&nbsp;odmien sa však v&nbsp;skutočnosti k&nbsp;opatrovateľkám nedostalo. Podmienky na ich získanie boli totiž naformulované tak, že v&nbsp;čase podania žiadosti o&nbsp;odmenu musela opatrovateľka pracovať v&nbsp;zariadení. Stalo sa však, že opatrovatelia sa v&nbsp;lete zdvihli a&nbsp;zo systému odišli – unavení, chorí, vyhorení. Nechali tam svoje zdravie, kus seba, ale neuvideli ani euro,“ hovorí s&nbsp;dávkou rozhorčenia šéfka komory opatrovateliek.

Podobne to podľa nej dopadne aj teraz s&nbsp;500-eurovými odmenami pre opatrovateľky, ktoré pracujú vo verejnom záujme. Podmienka, aby zamestnanec bol v&nbsp;pracovnom pomere do 31. augusta, spôsobí, že množstvo opatrovateliek opäť nedostane nič, lebo v&nbsp;lete odišli. Nie je to odmena za vykonanú prácu, ale vlastne odmena za zotrvanie u&nbsp;zamestnávateľa.

„Náročnosť práce opatrovateľky je čím ďalej, tým väčšia, diagnózy ľudí v&nbsp;zariadeniach sú čoraz ťažšie a&nbsp;tí, ktorí to ešte nevzdali, pracujú v&nbsp;menšom počte. Preto je záťaž podstatne vyššia, skôr sú unavení, skôr vyhoria a&nbsp;skôr odchádzajú,“ hovorí Dana Grafiková. Mnohí idú rovno do invalidného dôchodku, odchádza im chrbtica aj kĺby, pretože nie všade majú k&nbsp;dispozícii zdvíhacie zariadenia a&nbsp;manipulovať často so stokilovým klientom je extrémne ťažké.

„Je to zložité aj pre mužov. Zo skúsenosti viem, že niektorí odišli po mesiaci, dvoch či troch s&nbsp;tým, že to robiť nebudú, pretože je to namáhavé. Jeden náš kolega zrátal, že za jednu svoju dvanásťhodinovú smenu zdvihne, otočí, preloží v&nbsp;priemere 7 ton. Niekde viac, niekde menej, ale je to ohromujúce číslo a&nbsp;toto musia denne zvládať aj ženy,“ upozorňuje s&nbsp;tým, že ani ju neobišli zdravotné problémy z&nbsp;fyzického preťaženia.

Témou, o&nbsp;ktorej sa nehovorí, je fakt, že opatrovateľky občas bývajú terčom fyzických útokov klientov, ktorí sú nevyspytateľní pre svoju diagnózu alebo sú v&nbsp;strese, že vypadli zo svojho prostredia. Príčiny sú rôzne, dôsledky pre personál niekedy vážne. Napríklad aj zlomená ruka, nos a&nbsp;následne PN.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Dana Grafiková pracuje na polovičný úväzok v&nbsp;nemocnici a&nbsp;pol úväzku má ako opatrovateľka v&nbsp;zariadení pre seniorov. Vidí teda problémy na oboch stranách – z&nbsp;nemocníc utekajú vyčerpané a&nbsp;nezaplatené sestry, sanitári, rovnako vážne je to s&nbsp;opatrovateľkami, ktoré aj keby chceli, často nemôžu často poskytnúť ľuďom taký komfort, aký by si zaslúžili. „Je to frustrujúce, ani jedna oblasť na tom nie je dobre,“ hovorí.

Je rozdiel, či máte vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, urobiť iks ďalších činností a&nbsp;ešte si nájsť čas na rozhovor s&nbsp;desiatimi alebo dvadsiatimi ľuďmi. „Keď vás napríklad namiesto piatich robia len dve alebo tri, je to cítiť. Je to naozaj enormná záťaž. A&nbsp;keď sa potom opatrovateľka pozrie na výplatnú pásku, je frustrovaná ešte viac,“ dodáva.

„Opatrovateľky v&nbsp;terénnej službe často aj dlhodobo pracujú za minimálnu mzdu, mnohé celý svoj život. Tieto, ale aj všetky ostatné ženy budú mať potom tiež minimálne dôchodky za celoživotnú ťažkú prácu. V&nbsp;zariadeniach sociálnych služieb pracujú opatrovateľky za mesačné mzdy približne od 762 eur, podľa možností poskytovateľa, či je verejný alebo neverejný,“ hovorí Dana Grafiková.

Opäť prízvukuje, že tieto zväčša ženy sú po rokoch práce úplne zničené a&nbsp;pôjdu na minimálny dôchodok, ak sa medzitým už nedostali na invalidný. Kovid podľa nej spôsobil, že toto vyhorenie prichádza podstatne skôr. „Po kovide sú takmer všetky opatrovateľky vyhorené a&nbsp;nedostáva sa im žiadna perspektíva. Navrhovali sme kúpeľnú liečbu či extra voľno a, pravdaže, dlhodobo navrhujeme zvýšenie platov,“ dodáva. Navrhovaných 300 eur je pre túto, žiaľ, neviditeľnú armádu žien a&nbsp;mužov v&nbsp;kategórii sci-fi. „Ale bez navýšenia platov to jednoducho nepôjde!“

Je leto. Opatrovateľky, frustrované pri pohľade na výplatnú pásku, ani nemusia riešiť, či poletia k&nbsp;moru. Nepoletia. „Nezostane im na to, aby si zaplatili letenku,“ hovorí Dana Grafiková. Po dva a&nbsp;pol roku si konečne vzala voľno. Vraví, že keby tak neurobila, zrejme by skončila so syndrómom vyhorenia na péenke. Bola už blízko. Celé mesiace išla nadoraz. „Minulý mesiac som mala 19 dvanásťhodinových služieb. To nie je málo, ale mohlo byť aj viac, chýbajú kolegovia. Keď si uvedomíte, že mesiac má 30 dní, na regeneráciu vám nezostáva čas, ak máte medzitým ešte aj nočné služby. Navyše, boli obrovské horúčavy, bolo nás v&nbsp;službe menej, ako by bolo treba, a&nbsp;ja mám pomaly 60 rokov. Bol to zabijak,“ vraví.

Voľné dni strávila u&nbsp;syna, ktorý žije neďaleko Bratislavy. Odtiaľ to nemala ďaleko k&nbsp;jazeru. „Vychutnávala som si vypnutý mobil, kúpala sa, ležala na deke a&nbsp;snažila sa resetovať telo a&nbsp;dušu. Každý sa teší, ako vie,“ povedala nám žena, ktorá ostáva pracovať v&nbsp;zdravotníctve a&nbsp;sociálnych službách napriek všetkým problémom. Dokedy?

To, že nám nerastie nová generácia opatrovateliek, spôsobili podľa Anny Ghannamovej, šéfky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, aj politici predchádzajúcich vlád: „Z&nbsp;povolania opatrovateľky urobili povolanie poslednej možnosti, poslednej šance a&nbsp;nie povolanie výberu,“ povedala v&nbsp;TA3.

Podľa nej treba ísť podľa vzoru Rakúska, ktoré zaviedlo 20-bodový program stabilizácie personálu v&nbsp;pomáhajúcich profesiách. Má platiť od januára budúceho roka a&nbsp;Anna Ghannamová sa obáva, že dôjde k&nbsp;ďalšiemu odlivu našich ľudí za lukratívnejšími podmienkami zo všetkých stránok.

1. Rakúšania idú budovať program učňovského školstva pre opatrovateľky. Je to celkom iné, ako keď absolvujete 220-hodinový kurz, ako je to teraz u&nbsp;nás. Škola dá povolaniu celkom iný status. Samozrejme, ľudia musia byť zaplatení. Na Slovensku máme prvú lastovičku – Žilinský samosprávny kraj ide spúšťať učňovskú školu pre opatrovateľky.

2. Rakúšania budú mať o&nbsp;dva roky hotovú reformu, v&nbsp;rámci ktorej naliali do systému obrovské množstvo peňazí. „Napríklad 520 miliónov pôjde na to, že žena alebo muž, ktorí sa rozhodnú študovať a&nbsp;byť diplomovanou sestrou, budú dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok k&nbsp;mzde od 1 000 do 1 200 eur. Keď vyštuduje, dostane ďalší bonus 1 400 eur. Sú to peniaze, ktoré systém podržia,“ uviedla Anna Ghannamová. „Ak opatrovateľka vydrží pri svojom zamestnaní, tak dostane od štátu špeciálny mesačný bonus.“

3. Asociácia chápe, že Slovensko nie je tam, kde je Rakúsko, a&nbsp;preto zostavila návrh na desať skromnejších bodov, kde navrhujú týždenný pobyt v&nbsp;kúpeľoch hradený zdravotnou poisťovňou či týždeň dovolenky navyše.

Opatrovateľky sú ZODRATÉ, hrozí zrútenie systému. Je tragikomické, o čo musia prosiť

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Opatrovateľky sú ZODRATÉ, hrozí zrútenie systému. Je tragikomické, o čo musia prosiť

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Rakovinu zaháňa aj farbami. Kristína Petrejová namaľovala 200 obrazov

ZÁZRAKY sa dejú. Ako sa Maxim dostal z bdelej kómy do života? Všetko je v knihe

Pre syna s autizmom ušili rodičia záťažovú prikrývku. Skvelý nápad dnes pomáha aj iným

Janka Liptáková dostala obličku najskôr od tragicky zosnulého motorkára, potom od sestry

Jarmila Zrubcová mala mozgovú príhodu: "Tú bezmocnosť neprajem nikomu."

Hanba štátu! Smutný problém ľudí, ktorí si chcú urobiť kurz opatrovania

Silvia založila chránenú dielňu: Bez nej by sa mnohí ľudia cítili odstrčení

Výber pre vás