Ján Dzúr

Je to presne osemnásť rokov, čo si Mária priniesla z nemocnice vytúženého Branka. Jej prvorodený syn prišiel na svet po bezproblémovom tehotenstve a v termíne nekomplikovaného pôrodu. Akurát rodičom sa nepozdávalo, že chlapček zle reaguje na svetlo a najradšej je v tme alebo v šere. Kolotoč vyšetrení napokon ukázal, že batoľa má vrodený obojstranný sivý zákal! Choroba bola, žiaľ, v takom štádiu, že ak mu lekári chceli zachrániť aspoň zvyšky zraku, museli vtedy polročnému chlapčekovi odstrániť vnútroočné šošovky. Počas zákroku Branko prestal dýchať. Zle reagoval na niektoré zložky narkózy a niekoľko minút ostal bez kyslíka.

„Operačný tím ho v poslednej chvíli zachránil a o dva týždne operáciu očiek zopakoval. Tentoraz synček prestal dýchať pri prevoze zo sály a prišli ďalšie minúty bez kyslíka. Jeho vôľa žiť však bola neuveriteľne silná. O dva týždne sme z nemocnice mohli ísť domov,“ spomína si Mária Šárossyová. Boli to dovtedy najťažšie chvíle jej bytia, lenže život mladej Prešovčanky sa čoskoro zamotal oveľa viac.

Pooperačné vyšetrenia ukázali, že Branko má degeneratívne ochorenie mozgu, ďalšie veľké zdravotné ťažkosti a ostane navždy prakticky slepý. „Podľa neurologičky sa so svojím postihnutím nemal dožiť prvých narodenín. My sme sa však nevzdávali a tak podstúpil dvanásť zložitých operácií a nespočetne rehabilitácií a terapií. Napriek zlým prognózam v januári dovŕšil dospelosť,“ usmeje sa pani Mária. Napriek snahe okolia dnes však Branko nevidí, nechodí, nerozpráva, nosí plienky, sám v ruke neudrží lyžičku. Dvadsaťštyri hodín denne je odkázaný na pomoc iných. „Nič z toho, čo sme pre syna urobili, nám neprišlo zbytočné,“ pokračuje. Štyri roky po Brankovom narodení opäť otehotnela. S manželom Stanom akurát prechádzali vyšetreniami v Ústave dedičných metabolických porúch v Prahe.

„Zo štvorstranovej správy sme sa dozvedeli len to, že z genetického hľadiska je všetko v poriadku. Mohli sme sa ešte obrátiť na odborníkov Berlíne, ale tieto testy by sme už finančne neutiahli,“ hovorí. Počas druhej gravidity sa napriek ukážkovému tehotenstvu bála, že opäť porodí hendikepované dieťa.

„Stanka prišla na svet zdravá a krásna. Keď mi ju dali do rúk, bol to úplne iný pocit ako pri Brankovi. Nádherne reagovala na moje podnety a dodnes nemá žiadne zdravotné problémy,“ vraví pani Mária, ktorá svoj diel bolesti ešte nevyčerpala. Dva roky po Stanke (14) porodila Zorku (12). Hoci tentoraz všetko nasvedčovalo, že aj druhá dcérka bude zdravá, ukázalo sa, že je na tom takmer rovnako ako jej najstarší súrodenec.

„Ako štvortýždňovú sme dcérku viezli do Bratislavy, kde jej operovali silný sivý zákal,“ vysvetľuje pani Mária. Zorka má tie isté diagnózy ako Branko. „Rozdiel je len v tom, že syn nerozpráva a Zorke sa teraz rozviazal jazyk. Povie aj to, čo nemá,“ opisuje. Hoci s manželom obe svoje zdravotne postihnuté deti prijali také, aké sú, prechádzali si náročným obdobím. „Diáre sme mali zaplnené časmi a miestami, kam sa s nimi a ktorý deň máme presunúť. Úplne bežné bolo, že Stano bol so synom na jednom konci Slovenska a ja s dcérou na druhom. O Stanku sa medzitým s láskou starali starí rodičia,“ nezakrýva.

S manželom sa vzdali práce aj záujmov, život trávili v aute na cestách za lekármi a rehabilitačnými pracovníkmi. Čoskoro to však prestali zvládať: celá ich rodina neustálym cestovaním trpela. Hľadali teda zariadenie, kde by sa o potreby ich detí postarali pod jednou strechou. Keďže nikde nič také nenašli, v Prešove si založili vlastné!

„Išli sme do toho naivne, nič sa nám náročné nezdalo. Na samom začiatku sme plánovali organizovať iba letné denné pobyty, aby deti s hendikepom počas prázdnin neležali doma a nepozerali do stropu,“ vysvetľuje. Záujem rodičov prekonal očakávania Šárossyovcov. Založili si občianske združenie, poobchádzali úrady a zohnali budovu, v ktorej vedeli zvládnuť nájomné. Oslovili fyzioterapeutov, špeciálnych pedagógov aj logopédov, ktorých osobne spoznali pri návštevách so svojimi deťmi.

„A aj vďaka sponzorom sme v roku 2011 v malom domčeku na okraji mesta otvárali prvé denné rehabilitačné centrum pre hendikepované deti,“ vysvetľuje Mária Šárossyová. O dva roky neskôr sa presťahovali do súčasných priestorov, no už teraz pracujú na projekte výstavby novej modernej budovy. Bude v nej všetko to, čo rodinám s hendikepovanými deťmi chýba.

Do centra Svetielko chodia deti približne od troch rokov do dospelosti. Otvorené je päť dní v týždni a okrem klientov, ktorí využívajú sociálne služby domova sociálnych služieb a denného stacionára, sem na rehabilitácie a podporné terapie prichádzajú aj samoplatcovia. „Na rehabilitačnú metódu TheraSuit nás bola v Prešove zaškoliť jej autorka Izabela Koscielny z USA. Pri špeciálnom vzdelávaní nám pomáhajú pedagógovia zo Spojenej školy pre nevidiacich v Levoči, ktorí využívajú pri svojej práci špeciálne pomôcky z Nemecka,“ približuje Mária Šárossyová.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/nova-web-stranka-2.html">FOTO: Nielen ľudia majú svoje tajomstvá. TOTO sú chaty, v ktorých chce každý stráviť noc</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/video-zmizol-mori-arnolda-ktory-zahynul-pri-leteckom-nestasti-pochovali-doma-po-rokoch.html">VIDEO: Zmizol v mori. Arnolda, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí, pochovali doma po rokoch</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/video-zjazdar-zampa-konecne-vo-svetovej-spicke-skoda-stranke-ktora.html">VIDEO: Nielen Vlhová aj zjazdár Žampa je medzi legendami. Škoda len, že na webe, ktorý....</a>

Už nemohla takto ďalej žiť. Matka dvoch ťažko chorých detí urobila vážne rozhodnutie

Výber pre vás