Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Príbeh Eriky Kramárovej z&nbsp;Pečenian núti zamyslieť sa, koľko toho človek unesie. Žena, ktorá dala život štyrom deťom, venuje svoj čas ostatným, a&nbsp;hoci by mohla za ťažkou kapitolou zavrieť dvere a&nbsp;nevracať sa k&nbsp;nej, robí osvetu.

Keď ju raz jej najmladšie dieťa, vtedy trojročná Kristínka, pri šantení udrelo nechtiac do prsníka, cítila bolesť dlhšie a&nbsp;intenzívnejšie, ako bolo normálne. „Bolo to v&nbsp;roku 2015. Začala som sa prehmatávať, a&nbsp;keď som zacítila hrčku, vedela som, že nie je dobre. Moja mama totiž zomrela na rakovinu prsníka,“ spomína. Neváhala a&nbsp;víkendové bolesť riešila hneď v&nbsp;pondelok u&nbsp;gynekologičky, ktorá ju poslala na sonografiu do Bánoviec nad Bebravou. Doktor zhodnotil, že je nutná biopsia, a&nbsp;objednal ju do nemocnice v&nbsp;Topoľčanoch. „Odobrali mi z&nbsp;prsníka vzorku a&nbsp;o&nbsp;týždeň prišli výsledky. Ukázalo sa, že je to zhubné. Pani primárka sa ma opýtala, či mi môže naplánovať operáciu. V&nbsp;tom šoku som neriešila nič iné, len aby to šlo rýchlo von. Na onkológiu som nastúpila tri týždne po operácii. Začali sa chemoterapie a&nbsp;ožarovania,“ vymenúva žena, ktorá to všetko musela zvládnuť bez partnera.

Najstarší syn Tomáš bol vtedy v&nbsp;Anglicku. S&nbsp;Erikou žila okrem Kristínky ešte dcéra Bianka a&nbsp;syn Silvester. „Keď Kristínka videla, že mi je zle, prišla ku mne a&nbsp;povedala: ‚Maminka, ja som tvoja doktorka. Však ti je lepšie, keď som pri tebe?‘ Hladila ma a&nbsp;pritisla sa ku mne v&nbsp;posteli. ‚Kristínka, je mi dobre, keď ležíš pri mne, ale veľmi sa nehýb, lebo mi to nerobí dobre,‘ povedala som jej,“ hovorí dojato.

Musela pozbierať všetky sily a&nbsp;riešiť bežné veci. „Na chemoterapie ma vozila sestra a&nbsp;veľa mi pomáhali aj moje deti – Bianka mala 18 rokov, Silvester 17. Podržať ma vedel aj syn Tomáš, hoci bol v&nbsp;Anglicku. Skrátka, najbližší stáli pri mne. A&nbsp;práve aj o&nbsp;nich som sa bála. Mala som strach, aby som zabezpečila deti, aby som to prežila a&nbsp;bola tu pre ne. Bola som odhodlaná robiť všetko, čo povedia lekári,“ dodáva s&nbsp;tým, že na otcov jej detí sa spoľahnúť nedalo.

Erika Kramárová nemala vlastné bývanie, s&nbsp;deťmi sa pretĺkala po podnájmoch. Tomáš, vtedy 20-ročný, to chcel zmeniť. „Do Anglicka odišiel robiť preto, aby mi pomohol finančne. Chcel, aby sme si kúpili byt alebo domček. On sa natrvalo vrátiť už nechcel, život tam mu vyhovoval, ale mal by sa kam aspoň vracať,“ hovorí nešťastná mama. Tomáš bol naviazaný hlavne na Kristínku a&nbsp;ona naňho, mali spolu krásny vzťah. „V&nbsp;lete nás chcel vziať na dovolenku a&nbsp;ukázať nám, ako sa žije v&nbsp;Anglicku,“ spomína.

Posledný telefonát so synom si pamätá presne: „Chcel hovoriť aj s&nbsp;Kristínkou, ale poprosila som ho, aby zavolal na druhý deň, pretože ona išla do škôlky a&nbsp;ja na kontrolu na onkológiu. Povedal, že zavolá zajtra, že má dosť roboty. Lenže už sa neozval. Volala som na jeho anglické číslo, nebolo nedostupné, ale neexistujúce! Začala som sa strachovať, písala jeho kamarátom a&nbsp;nahlásila som ho na našu políciu ako nezvestného,“ hovorí. Týždeň na to letela do Anglicka, aby po ňom rýchlo pátrali. Povedali jej však, že keďže nepatrí do rizikovej skupiny, teda nemal psychické problémy alebo nebol násilník, nemajú dôvod na pátranie. Ak by ho hliadka niekde zastavila, môžu ho upozorniť, že ho hľadá matka, nič viac. Vrátila sa teda domov.

Po čase sa jej ozvala slovenská polícia s&nbsp;tým, že sa našlo telo. Mohlo ísť o&nbsp;jej Tomáša a&nbsp;mala ho identifikovať. „Sadla som opäť do lietadla. So sestrinou spolužiačkou, ktorá tam žije a&nbsp;pomáhala mi tlmočiť, sme išli na políciu. Čudovali sa, načo som priletela, vraj som si mala nechať na Slovensku urobiť testy DNA a&nbsp;poslať len výsledky. Ani mi ho nechceli ukázať, pretože ho našiel nejaký mladík v&nbsp;húštine, zaveseného na strome, a&nbsp;podľa policajtov tam bolo telo aj tri týždne,“ hovorí o&nbsp;strašnom zážitku Erika Kramárová. Neverí, že si syn siahol na život.

„Každý, kto Tomáša poznal, vedel, že je to typ človeka, ktorý si z&nbsp;ničoho ťažkú hlavu nerobí. Aj mne často povedal: Mami, neboj sa, voľajako bolo, voľajako bude. Aj preto som chcela veriť, že telo, ktoré sa našlo, nepatrí jemu a&nbsp;testy DNA to potvrdia. Lenže keď po týždňoch čakania prišli výsledky testov, potvrdili, že je to on,“ spomína matka, ktorá len polrok predtým porazila rakovinu a&nbsp;už sa musela vysporadúvať so strašnou skutočnosťou.

„Vždy, keď som mala obavy, či zvládnem liečbu, mi Tomáš hovoril: Mami, neboj sa, keby sa čokoľvek stalo, o&nbsp;Kristínku sa postarám. Nedovolil by, aby skončila v&nbsp;detskom domove… Myslím, že keby si chcel vziať život, aspoň by nám nechal odkaz, že niečo neuniesol. Aj chlapci, s&nbsp;ktorými býval a&nbsp;chodil na výlety, tvrdili, že si nevšimli žiadne problémy. Neverím, že to bolo jeho rozhodnutie,“ dodáva.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/najskor-eriku-potrapila-rakovina-potom-prisla-anglicku-syna-policajnej-verzii-neveri" target="_blank">FOTO MILOVANÉHO TOMÁŠA JE VO FOTOGALÉRII.</a>

Erike Kramárovej sa ozvalo viacero matiek, ktorých deti mali údajne spáchať samovraždu, no ony tomu neuverili. Dlho bola v&nbsp;kontakte najmä s&nbsp;jednou z&nbsp;nich: „Žila s&nbsp;jediným synom neďaleko Londýna. Večer sa syn vybral za kamarátom do hlavného mesta s&nbsp;tým, že sa vráti na ďalší deň, pretože mali prísť na návštevu starí rodičia. Polícia jej však zatelefonovala, že vyskočil z&nbsp;okna. Všimla by si, keby mal nejaké problémy. Ani sa nepohádali...“

Erika Kramárová sa už zrejme nedozvie, čo sa stalo. „Do konca života sa s&nbsp;tým nezmierim. Postupne sa učím žiť s&nbsp;tým, že Tomáš tu nie je. Je to ťažké. Spomínam si, ako Kristínka vtedy plakala, chcela, aby sme aspoň my dve išli za ním do nebíčka… Cez deň som ani nemohla smútiť, snažila som sa fungovať, aj keď sa mi zrútil svet. Keby nebolo detí, asi by som vtedy sadla do auta a&nbsp;rozbila sa o&nbsp;prvý strom…“

Čas však šiel ďalej a&nbsp;vďaka synovi a&nbsp;dcére je už aj starou mamou. „Od Bianky, ktorá býva s&nbsp;manželom vo vedľajšej bytovke, mám päťročného vnúčika Zdenka. A&nbsp;syn má s&nbsp;priateľkou štvormesačného syna, ktorému dali meno Tomáš. Keď som sa to dozvedela, mala som zmiešané pocity. Cítila som radosť aj bolesť. Som však rada, že si takto uctil brata.“

Ťažko skúšaná žena pracuje v&nbsp;potravinách, ale svoj čas venuje okrem rodiny aj iným ľuďom. Patrí medzi tých bývalých onkologických pacientov, ktorí za zlým obdobím nezabuchli dvere s&nbsp;túžbou zabudnúť, ale pomáhajú v&nbsp;prostredí, ktoré dobre poznajú. „Venujem sa aj charitatívnym aktivitám, chodím medzi Amazonky, ženy, ktoré sa liečia alebo liečili z&nbsp;rakoviny prsníka. Spolupracujem tiež s&nbsp;organizáciou Ružová stužka, kde robíme osvetu o&nbsp;rakovine. Prevencia je dôležitá. A&nbsp;práve na podnet primárky Aleny Kállayovej som na akciách Ružovej stužky vystavila mydlové kytice, ktoré robíme s&nbsp;dcérou Kristínkou. Aj práve teraz chystáme ďalšie… Je to náš koníček, ale sú aj na predaj,“ hovorí.

Rakovina vraj Erike Kramárovej, vždy ochotnej podeliť sa o&nbsp;svoju skúsenosť z&nbsp;liečby, viac dala, ako vzala. „Dala mi iný pohľad na svet, na život, na ľudí, už beriem veci viac s&nbsp;nadhľadom, už sa netrápim maličkosťami či klebetami. Už sa ani nepýtam: Prečo ja?! Beriem to tak, že choroba bola zdvihnutý prst. Naučila ma spomaliť a&nbsp;vedieť si vychutnať život. Už sa nestresujem, keď prídem domov a&nbsp;nemám umytý riad, veď počká, kým si oddýchnem. Nemusí byť všetko tip-top,“ usmieva sa. Dodá ešte dôležitú vec: „Som obklopená ľuďmi, ktorí ma ťahajú dopredu a&nbsp;nie dolu, a&nbsp;viem, že keď im zavolám aj o&nbsp;polnoci, zdvihnú telefón. Je super, keď sa má človek na koho obrátiť.“

Najskôr Eriku potrápila rakovina, potom prišla v Anglicku o syna: Policajnej verzii neverí

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Najskôr Eriku potrápila rakovina, potom prišla v Anglicku o syna: Policajnej verzii neverí

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Nikdy nie je neskoro. Danka Hlavatá má po 60-tke a cestuje cez Erasmus do zahraničia

Barbora a Tomáš, životní partneri z Dunaja: Spája ich dcéra ale aj životná trauma

Katka dostala obličku od svojej mamy: "Druhý raz mi darovala život."

Čo Zuzana Kronerová prezradila o rodičoch: Takto sa stavali k inak orientovaným kolegom!

Olga Olikova je TOP braiderka na svete: Zapletaním copíkov dnes živí rodinu

Výber pre vás