Príbeh Zdenky a&nbsp;Pavla z&nbsp;malej oravskej dedinky sa začal písať v&nbsp;roku 2001, keď sa kamaráti z&nbsp;detstva rozhodli kráčať životom spoločne. Ich snom bolo mať veľkú rodinu, no ako sa vraví, človek mieni, Pán Boh mení a&nbsp;ani napriek rôznym liečeniam im nebolo dopriate mať vlastné deti. Manželia sa však nevzdali a&nbsp;rozhodli sa, že svoju lásku venujú deťom, ktoré nemali toľko šťastia a&nbsp;ocitli sa v&nbsp;detskom domove. Prišli k&nbsp;nim postupne tri.

Obaja manželia sú veriaci a&nbsp;sen o&nbsp;veľkej rodine im nedal spávať. „Manžel aj ja pochádzame z&nbsp;veľkých rodín, aj naši súrodenci majú viac detí. Keď nám lekári oznámili, že to nepôjde, povedali sme si, že pomôžeme deťom, ktorým rodina nebola dopriata. Po zrelej úvahe sme sa rozhodli, že absolvujeme prípravu na&nbsp;náhradné rodičovstvo,“ opisuje začiatok ich cesty Zdenka.

„Do prihlášky sme uviedli, že radi prijmeme i&nbsp;viac detí, súrodencov, aj s&nbsp;prípadnými zdravotnými problémami,“ dopĺňa. Po viacerých sedeniach s&nbsp;psychologičkou, ktorá ich ako bezdetný pár poriadne „vyobracala“, v&nbsp;roku 2006&nbsp;do&nbsp;rodiny prišiel jedenapolročný Rastík.

„Nevedeli sme úplne, čo nás čaká, ale veľmi sme sa tešili. Tri mesiace sme ho chodili každý víkend navštevovať, nevedeli sme sa dočkať, kedy k&nbsp;nám už príde,“ hovorí Zdenka. Keďže manželia si preňho priali aj súrodencov, aby rástol spolu s&nbsp;nimi v&nbsp;láske, o&nbsp;tri roky neskôr k&nbsp;nemu pribudli súrodenci Paťko a&nbsp;Karolínka.

Chlapček mal dva roky a&nbsp;dievčatko s&nbsp;vážnymi a&nbsp;trvalými zdravotnými problémami necelý rok. Rodina sa z&nbsp;malej dreveničky presťahovala do&nbsp;domu Pavlových rodičov, aby sa lepšie pomestili. Zdenkin manžel napriek problémom s&nbsp;platničkami krok za krokom celý dom zrenovoval, nech deti prídu do&nbsp;novoty.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/synov-autizmus-dostava-rodinu-pokraj-zufalstva-lacka-nesmu-pustit-z-oci-ani-minutu.html">Synov autizmus je vyčerpávajúci, rodina sa však nevzdáva</a>

Zo zanedbaného dievčatka recitátorka

Keď Karolínka prišla do&nbsp;rodiny, v&nbsp;jedenástich mesiacoch ešte nesedela, príliš ani nevnímala. Nebolo to však spôsobené jej diagnózami, bola jednoducho zanedbaná. „Vyzeralo to tak, že nebude ani chodiť. No ja som jej po každom kúpaní masírovala ochabnuté svalstvo, aby sa vzchopila a&nbsp;výsledok sa dostavil. Prvý míľnik bol, keď začala štvornožkovať,“ spomína mama.

S&nbsp;Karolínkou, ktorá trpí geneticky podmieneným ochorením dýchacieho traktu, okrem toho má i&nbsp;neurologické a&nbsp;zrakové postihnutie, chodili na&nbsp;vyšetrenia k&nbsp;špecialistom, k&nbsp;niektorým až do&nbsp;Bratislavy. Jej ochorenia sprevádzajú časté a&nbsp;závažné infekcie stredného ucha a&nbsp;pľúc, dokonca by mohlo viesť až k&nbsp;potrebe transplantácie pľúc. „No ani na&nbsp;sekundu nám nenapadlo, že by sme si ju nenechali. Nechceli sme predsa rozdeliť súrodencov,“ vraví Zdenka.

Napriek všetkým diagnózam, Kajka je šikovná štvrtáčka, navštevuje špeciálnu školu, kam ju rodičia denne vozia. Tam a&nbsp;späť najazdia každý deň sto kilometrov. Dievčatko rado kreslí a&nbsp;krásne recituje. „Hoci rozprávať začala až ako triapolročná, keď ma prvý raz oslovila ,mama‘, dnes vyhráva recitačné súťaže,“ hovorí pyšne Zdenka.

Chlapci radi športujú, hrajú futbal a&nbsp;bicyklujú, Paťko by chcel byť futbalistom. Kajkiným snom je mať ešte sestru. Zdenka vraví, že tú myšlienku s&nbsp;manželom nezavrhujú: „Ak by sa ešte podarilo, že by nás opäť oslovili, nechávame si dvere otvorené. Určite by sme ešte prijali do&nbsp;rodiny dieťa. Začiatok nebýva ľahký, ale keď si človek zvykne, dá sa to zvládnuť.“ Zdenka a&nbsp;Pavol sa snažia svojej rodine zabezpečiť láskavý a&nbsp;bezpečný domov. Vrásky na&nbsp;čele im však začala robiť strecha, na&nbsp;ktorej sa už prejavil zub času a&nbsp;zateká, najmä pri búrke. Zatekanie spôsobuje, že steny v&nbsp;dome sú vlhké, objavuje sa pleseň, čo neprospieva Karolínkinmu ani Rastíkovmu zdraviu, keďže ten je alergik.

Rodina si euro k&nbsp;euru ukladá na&nbsp;jej kompletnú rekonštrukciu už päť rokov, ale stále im chýbajú nejaké financie. S&nbsp;tými im pomôže projekt o. z. BILLA ľuďom Chlebodarca, ktorý spoločne s&nbsp;Nadáciou Pontis a&nbsp;s&nbsp;podporou Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a&nbsp;cestovinárov pomáha rodinám v&nbsp;núdzi. „Naše deti sú šťastné a&nbsp;veselé, robia nám veľkú radosť a&nbsp;sú pre&nbsp;nás tým najväčším darom. Naším snom je ich čo najlepšie vychovať, aby sa vedeli pekne zaradiť do&nbsp;života. Učíme ich, aby si vážili každú pomoc a&nbsp;boli vďační Bohu aj ľuďom za všetko, čo majú a&nbsp;dostávajú. Preto sme aj my nesmierne vďační za pomoc, ktorú nám projekt Chlebodarca poskytne pri dofinancovaní opravy našej strechy,“ hovorí Zdenka.

Kto je Chlebodarca?

Chlebodarcom sa môže stať každý z&nbsp;nás. Stačí si zakúpiť akýkoľvek chlieb v&nbsp;sieti supermarketov BILLA a&nbsp;jeden cent z&nbsp;neho poputuje vybranej rodine. Pre&nbsp;zákazníkov sa nič nezmení, cena chleba nebude kvôli projektu vyššia. Chlebodarca je projekt občianskeho združenia BILLA ľuďom, ktorý si v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Nadáciou Pontis dal za cieľ pomôcť tým, ktorým nie je dopriaty život v&nbsp;dôstojných podmienkach alebo sa im pritrafila nečakaná situácia, s&nbsp;ktorou sa musia popasovať.

Článok vznikol v&nbsp;spolupráci s&nbsp;<a href="https://www.billa.sk/oz-billa-ludom/chlebodarca">o. z. BILLA ľuďom</a>

Manželia si vzali z domova tri deti. Ani im len nenapadlo deliť súrodencov. Potrebujú ale pomoc

Výber pre vás

Manželia si vzali z domova tri deti. Ani im len nenapadlo deliť súrodencov. Potrebujú ale pomoc

Súvisiace články

Matka syna s Downovým syndrómom: Na to, čo jej urobili v pôrodnici, nikdy nezabudne

Synov autizmus je vyčerpávajúci, rodina sa však nevzdáva

Výber pre vás