Jana Raganová

Po boku jedného z našich najúspešnejších hokejistov je Katarína Višňovská takmer už pätnásť rokov. S bývalým hviezdnym obrancom Ľubomírom Višňovským zažila jedenásť rokov v kanadsko-americkej NHL. Sú to už tri roky, čo kvôli zraneniu zavesil Višňa korčule na klinec. Čo sa zmenilo v hokejovej rodine?

Prvá otázka smerujúca na atraktívnu blondínku sa týkala toho, ako prežíva manželka hokejistu na dôchodku aktuálne majstrovstvá sveta. Dotýka sa to ešte stále rodiny Višňovských alebo odkedy Ľubo nehrá, ide tento šport mimo nich? „Práveže som si myslela, že sa nás to nebude až tak dotýkať… Ale šampionát sledujeme a aj zápas s Nemcami sme pozerali celá rodina, ešte aj sedemročná Lili sedela a buď sa tešila, alebo nadávala. Pre nás všetkých to bolo veľmi emotívne. Zápas s Kanadou Ľubo ledva zvládol, po poslednom góle skoro spadol zo sedačky a aj pri dueli s Nemeckom takmer zinfarktoval. Hneď ho rozbolela hlava, bol nešťastný. Asi mu zakážem pozerať to,“ opisuje Katka so smiechom, ako prežívali zápasy, kde sa Slovákom lepila smola na korčule.

Vraví, že jej manžel pred telkou príliš nemudruje, rodine skôr vysvetlí jednotlivé situácie. „Keď to spolu pozeráme, ja hlavne počúvam Ľuba, veď keď mám hokejistu vedľa seba, lepšie mi to vysvetlí ako nejakí mudrlanti, lebo z gauča sú všetci tréneri… Celkom distingvovane to komentuje, vždy k veci. Nerobí teátro, nevykrikuje po hráčoch, čo ako mali urobiť. Vždy rozmýšľa, vie sa vžiť do konkrétnej situácie, vie, že v zápale boja sa niekedy spraví faul, nie úplne chcený, alebo že niekedy niečo nemôžu vidieť z istého uhla. Vravel, že hráči mali veľké srdce a veľmi bojovali, ale vidieť tam neskúsenosť mladých. Podľa neho majú pred sebou dobrú budúcnosť. No tak sme dúfali vo víťazstvá,“ povzdychne si.

Katka dodáva, že zápas s Kanadou bol pre ich rodinu zaujímavý, lebo syn Maxim sa narodil v Kanade. „Aj tam nejaké obdobie žil a je taký hrdý Kanaďan. Ale aj hrdý Slovák, no teraz sa mu páčilo fandiť Kanade. Tiež bol nešťastný, že sme prehrali, no na druhej strane nie až tak, lebo vyhral jeho obľúbený tím. Bola by som zvedavá, keby hrali Kanada proti USA, lebo Lili je Američanka. Obaja majú dvojaké občianstva. Neplánovali sme to, život to tak priniesol. Lili sa narodila v Kalifornii, je L. A. girl, a Maxík v Edmontone,“ vysvetľuje manželka hokejistu.

Partnerky športovcov vždy vyhlasujú, že sa tešia na moment, keď ich muži skončia s kariérou a konečne ich budú mať doma. Katka prekvapuje, nie je to jej prípad. „Neteším sa z toho, mne veľmi chýba hokej. A chýba mi aj uňho, Ľubo ním žil a bola to jeho srdcovka. Aj teraz pri sledovaní šampionátu vraví, že by tam veľmi chcel byť. Len zdravie mu to nedovolilo. Niektorí hráči aj v štyridsiatke, ak im to zdravie dovolí, ešte niečo uhrajú. Aj keď už nemajú rýchlosť, majú to v hlave. Škoda, že s hokejom musel predčasne skončiť,“ naráža Katka na zranenie platničiek.

Višňa síce vyhľadal viacerých odborníkov, všade sa však stretol s konštatovaním, že s platničkami sa veľmi nedá čo robiť. „Riešili sme to všelikde vo svete, vo Švajčiarsku aj v Amerike. V Los Angeles Kings sa ponúkli, že by mu to operovali, ale keď už išiel ku konkrétnemu lekárovi, povedal, že jednu-dve platničky už vymenil, ale tri ešte nie. Špičkoví lekári sa vyjadrili, že nevedia, aký by bol výsledok. Nemajú s tým toľko skúseností, v takomto stave to ešte neriešili. Tiež mu povedali, že chrbát by bol už celý ako keby zošraubovaný. No Ľubo je buldog, on sa zatne a ide cez bolesť. Bolí ho to každý deň, vidím to. Neviem, či sa to aj nezhoršuje… On však šport k životu potrebuje, tak radšej bude cez bolesť športovať, ako keby nemal bolesti, ale nemohol športovať. Je to škoda, že to takto dopadlo, tie roky na ľade si vybrali svoju daň. Všetko však bolo super, mal krásnu kariéru, zabezpečil rodinu, no niekde sa to odrazilo,“ zhrnula Katka.

Jej manžel sa teda neponeviera doma, naďalej sa snaží byť aktívny. Netají sa plánom postaviť športový areál so zimným štadiónom a malým hotelom. „To je jeho sen mať štadión a robiť tam hokejové prípravky a kempy. Konečne na to majú takmer všetky povolenia, len musia urobiť prekládku storočného vodovodného potrubia, s čím sa predtým nerátalo. Kvôli tomu sa to odďaľuje,“ vysvetľuje Katka.

Myslí si, že Ľubo sa bude venovať hokeju, ale zatiaľ kvôli jeho absencii nestrpčuje rodine život. „Sem-tam chodí doma uhundraný, najmä keď je zlé počasie a nemôže ísť na bicykel ani na motokáry. Má veľa pracovných stretnutí, ale nie je to to pravé orechové, on potrebuje športový adrenalín k životu. Takže ráno ide do fitka, potom robí cyklistiku a to nielen tak, že idem sa trošku previezť na bicykli, ale dáva vážne aj diaľky, aj výstupy. Veľmi ho to chytilo, niekedy sa smejem, či nemám doma cyklistu namiesto hokejistu. Zahrá si tenis, dlho chodil plávať. Hrávajú aj hokej, majú partičku s bývalými hokejistami. Ale napríklad behať nemôže vôbec a musí veľa cvičiť na chrbát a brucho, aby mu to držalo. Musí, nemôže prestať, lebo by sa mi rozpadol. Takže šport bude asi vždy súčasť nášho života.“

Bývalého hokejistu chytili aj motokáry. „Venuje sa im aj náš Maxík, to je jediné, v čom sa našli,“ prekvapuje Katka tým, že geniálny obranca nemá v synovi nasledovníka. Maxim sa totiž predtým hokeju venoval… „Keď už tomu začínal konečne rozumieť a išiel do veku, že by to už bolo zaujímavé, Ľubo musel prestať, a tak do pol roka aj Maxo skončil. Úplne to odstrihol, zrazu si nechcel ani korčule obuť. Kým videl otca hrať a že sme tým celá rodina žili, tak aj on. Ale potom si našiel svoju cestu. Skúšal futbal, potom chcel tancovať, tak je u Laciho Strika. Veľa pláva a tiež má rád cyklistiku. Ľubo aj skonštatoval, že je asi lepšie pre Maxíka, že nebude hokejista, aspoň ho s ním nebudú porovnávať.“

Ich dcéra zas skúšala gymnastiku, aj karate. „Chodili obaja na freestyle karate k Romanovi Volákovi. Napokon si Lili vybrala tenis. Nosila som ich aj ku koňom, ale asi im to nebolo vzácne, keďže pri nich vyrastali, tak ich to tam neťahá.“

Zmenil sa chod rodiny, odkedy Ľubo sekol s profesionálnou kariérou? Okrem toho, že sa po rokoch vrátili spoza veľkej mláky na Slovensko, vidí Katka veľký rozdiel v každodennom režime. „Hokej nám chýba, lebo sme mali disciplínu a cieľ. Všetci sme vedeli, čo kedy máme robiť, lebo tato hrá. Vedeli sme, čo sa robí, keď je deň zápasu, čo zas keď je preč… Vždy ráno vstal, nachystala som mu raňajky, odišiel na dopoludňajší tréning. Na určitú hodinu musel mať nachystaný obed, musel sa najesť a ísť si ľahnúť tiež v stanovenom čase, potreboval si oddýchnuť pred zápasom. Deti vedeli, že musia byť ticho a nechať ho spať. Boli ešte malé, tak sme sa snažili niekam ísť, plánovali sme si program mimo domu, aby sme ho nechali vyspať,“ hovorí Katka.

Hokejista mal aj špeciálnu izbu, aby ho rodina nebudila. Keď vstal, musel zasa zjesť nejaké výdatné jedlo, aby mal energiu na zápas až do večera. Večerať mohol až okolo polnoci po zápase. „Niekedy sme išli pozerať na zápas, niekedy som deti nechala doma s opatrovateľkou keď sa začínalo neskoro, alebo sme odišli po prvej tretine. Väčšinou som sa snažila byť doma, len keď bol nejaký dôležitý zápas, išla som. Keď sa v noci vrátil, mal nachystanú večeru. Niekedy chodili chalani jedávať von do reštaurácií, aj som sa snažila posielať ho s nimi, aby som nemusela chystať jedlo,“ vraví so smiechom.

Ľubo však jedol radšej doma a potom s manželkou do druhej v noci rozoberali hokej. „Ja už som zaspávala od únavy, ale on bol nabudený, mal adrenalín zo zápasu. Ale nemôžem sa sťažovať, bavilo ma byť hokejovou manželkou. Vedeli sme, o čo ide a mali cieľ a všetci sme sa tomu totálne podriadili. Zrazu ostalo vzduchoprázdno. Nič. Už sme nič nemuseli. Síce sa začala deťom školská dochádzka, zase sa to zmenilo, ale veľmi mi chýba ten predošlý spôsob života,“ spomína Katka.

Priznáva, že dva roky im trvalo nájsť si nový systém a na všetko si zvyknúť, no už sa dostávajú do nového režimu. Skrátka predtým vedeli, čo sa kedy bude diať, každý deň bol naplánovaný a mimo sezónu mal zas Višňa letnú prípravu. „Všetko sme teda dopredu vedeli a plánovali, aj kedy pôjdeme na letnú dovolenku. Zrazu môžeme robiť, kedy čo chceme, tak robíme všetko na poslednú chvíľu. Disciplína nám chýba, ale aj adrenalín,“ smeje sa.

Museli si nájsť nové činnosti, Katka sa vrhla na milované kone. „Mávam preteky, takže teraz chodia podporovať oni mňa. Deti sú zas v škole, každý deň majú nejaký krúžok. Síce sme sa spoliehali, že aspoň cez Maxa budeme v hokejovom dianí, ale o to viac si teraz užívame majstrovstvá sveta. Je nám to vzácne, opäť to zažívame. Práve som si vravela, aké by to bolo, keby Ľubo hral, ináč by som to prežívala,“ zamýšľa sa Katka a prezrádza, že mala aj rituály.

„Keď išli hrať von a necestovala som s nimi, zapaľovala som sviečky a prosila, nech vyhrajú. Keď prehrávali, prestala som pozerať zápas. Samozrejme, že to nemalo žiaden vplyv na výsledok, robila som to z poverčivosti. Náš spoločný rituál s Ľubom bol, že som mu vždy piekla bábovky na cesty, ľúbi orieškovú. Veľa lietali a vedela som, že nie vždy je tam strava bohviečo, alebo niekedy sa už nevarilo v noci na hoteloch, tak som sa snažila zabaliť mu bábovku, keby ho prepadol hlad.“

Z hokejového života jej ešte ostali priateľky, partnerky Ľubových bývalých spoluhráčov. „Osobne sa už vídame oveľa menej, skôr sme v kontakte cez telefóny a sociálne siete. Vidím baby, ako žijú a sem-tam si niečo napíšeme. Od nás som hlavne v kontakte s Majkou Demitrovou, sme blízke priateľky, a ešte s Peťou Nagyovou, manželkou Laca Nagya. Občas keď je nejaká hokejová akcia, veľmi sa teším, že sa stretneme zas ako kedysi. To boli krásne, naozaj zlaté hokejové časy,“ spomína nostalgicky.

Katka na rozdiel od iných partneriek hokejistov, ktoré sa s nimi dali dokopy ešte počas štúdií, už pracovala, keď si s Višňom padli do oka. Naozaj sa teda obetovala hokeju, musela sa vzdať svojej kariéry. Neoľutovala to? „Skoro osem rokov som pracovala v marketingu známych spoločností. Neľutujem, ale niekedy rozmýšľam, kam by sa môj život uberal... Ale naozaj to rozhodnutie vôbec neľutujem, veď mám krásnu rodinu a aj život v zahraničí mi dal veľa. Perfektne som sa naučila jazyk, ale hlavne keď človek cestuje, nevidí ten svet tak, ako keď tam žije. My sme boli požehnaní destináciami, kde sme pôsobili. Mali sme šťastie, že sme boli v tých lepších mestách a niečo sme aj pocestovali. Mohla som zažiť život Američanov, čo mi dalo veľa skúseností, iný pohľad na svet a život,“ vraví.

Priznáva, že zo začiatku, keď odišla za Ľubom do Ameriky, mala predstavu, ako si to užije. No rýchlo prišlo vytriezvenie. „Najprv si človek chce oddýchnuť od práce a snaží sa užívať si, akoby bol na dovolenke. Ale po troch mesiacoch mi už môj dovtedajší život chýbal. Chýbal mi kolektív, tvorivá činnosť. Väčšinou som bola sama a tým, že to bolo ďaleko, nemohli za mnou všetci len tak pricestovať. Keď som hocikedy pred tým snívala, že keby som niekedy mala takú možnosť len si užívať – čítala by som si knižku pri bazéne, opaľovala sa, zabehala si, išla do sauny, tak zrazu som sa nemala s kým o to podeliť. Keď to nie je zdieľané, nerobí to takú radosť. Baví to človeka chvíľu a potom ho to omrzí,“ vysvetľuje.

Preto začala študovať marketing a manažment. „Bolo to super a bavilo ma to. Ale poslali nás do Kanady, otehotnela som a potom sa venovala už len rodine. Na Edmonton mám krásne spomienky, aj keď tam bola šialená zima. Mínus štyridsať stupňov a nie že dva tri dni, ale mesiace! Ľudia nevychádzali von. Ale narodil sa tam Maxík a bola super partia. Tím bol perfektný, rodinne založený, aj sa tam veľa žúrovalo, no ja som bola tehotná, takže som bola skôr pozorovateľ,“ smeje sa a dodáva, že v klube držali spolu ako jedna veľká rodina.

Rodina je u Katky stále prvoradá, ale dúfa, že čoskoro sa bude môcť zapojiť aj do pracovného kolotoča spolu s manželom, keď sa mu podarí vybudovať štadión. „Verím, že nám tento plán vyjde a budeme pripravovať mladé hokejové a športové talenty.“

Patrí Ľubomír Višňovský k vašim hokejovým idolom?

<a href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/rozhovor-otvorena-spoved-manzelky-lubomira-visnovskeho-zivote-bolestou-hokej-nam-chyba" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si viac fotografií v našej galérii.</a>

ROZHOVOR: Otvorená spoveď manželky Ľubomíra Višňovského o živote s bolesťou: Hokej nám chýba

Výber pre vás

ROZHOVOR: Otvorená spoveď manželky Ľubomíra Višňovského o živote s bolesťou: Hokej nám chýba

Súvisiace články

Sokyne či kmotry? Čo robili Heribanová s Turekovou pod jednou strechou

Speváčka Barbora Švidraňová: Zmeny na jej tele majú spirituálny význam!

Andrásy slovne zlynčoval našich hokejistov: Nedá sa na vás dívať, ste ako zo zoo!

Modelka Michaela Hlaváčková, vnučka herca Olda Hlaváčka, ukázala frajera: Je to Adelin ex!

Paľo Habera vzal do úst vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi. Nie je to tak, ako sa zdá

Výber pre vás