Martina Korbašová

Herečka priznala, že ak chce vedieť, čo sa stane, zájde ku kartárke. Zatiaľ sa jej splnilo všetko okrem chlapa. „Možno iba zabudol správne prestúpiť,“ smeje sa herečka a rozosmiala tým aj vešticu. Hoci na lásku nezanevrela, zbavila sa všetkých platonických lások. Tvrdí, že nečakať esemesku ani telefonát je oslobodzujúce. Svojim blízkym kolegom, ktorí sa minulý rok postavili pred oltár, Petre Vajdovej a Tomášovi Maštalírovi, zo srdca praje šťastné vzťahy, aj keď…

Minulý rok bol v divadle celkom turbulentný. Nielen preto, že ste prišli o riaditeľa, ale vaši dvaja kolegovia sa zosobášili. Tomáš Maštalír tajne s Kristínou a Petra Vajdová sa z odvykacej kúry pobrala rovno pred oltár s Martinom, s ktorým už čaká aj dieťa.

Z Peti mám radosť. Keď sú takéto situácie, ktoré vám pozitívne menia život, je to super. Či už je to svadba, alebo očakávanie dieťaťa. Ženu materstvo zmení určite.

Tomáš Maštalír vraj zatajil sobáš aj pred vami kolegami. Ako to v divadle vnímate?

Tak ako Tomáš tajil svadbu a priateľku, aj my tajíme svoje blahoželania.

Priniesol vám aspoň fľašu vína alebo nejaké koláče?

Takže nikto z kolegov mu neblahoželal?

Ako je to vo vašom súkromnom živote? Otáčate sa späť a hodnotíte svoje rozhodnutia, situácie, ktoré sa vám prihodili?

Niekedy som bilancovala s ťažkým srdcom, alebo som nerada spomínala, ale tento rok prešiel celkom spokojne. Asi preto, že som nemala citové turbulencie. Myslím si, že hodnotenie roka, či bol dobrý, alebo zlý, väčšinou súvisí s tým, že sa niekto s niekým rozchádza alebo schádza. Myslím si, že city nami najviac zamávajú. Podľa mňa nad vecami rozmýšľame len preto, že máme počas sviatkov voľno. Keby sme boli v robote, tak nemáme čas hodnotiť. Takto si sadnete pred televízor, pozeráte sa na rozprávky a poviete si, že ten rok zase rýchlo prešiel a už si v hlave premietame, čo sa udialo.

Aká konkrétna situácia sa vám teda v hlave premietne, keď sa povie rok 2018?

Pre mňa to bol príjemný, pokojný rok.

Nechávate veci na osud, alebo chcete vedieť, čo vás čaká a zájdete si k veštici?

Chodievam ku kartárke. Dávam si urobiť aj numerológiu, tej verím. Myslím si, že ženy k týmto veciam dosť inklinujú, rady vieme, čo nás čaká. Poznám tiež aj mužov, ktorí chcú poznať svoj osud a idú k veštici. Ale každá kartárka vám povie, že toto sú karty, cestu vám však môže skrížiť niekto, kto vám celkom zmení život. To, čo mi povedala moja kartárka, všetko sa mi splnilo, najmä čo sa týka práce. Čo je však zvláštne, v každom výklade kariet mi vychádza, že už sa pri mne objaví nejaký chlap. Tak jej vždy poviem, že asi zase zabudol správne prestúpiť. Tak sa potom na tom smejeme. Ale vždy mi k tomu povie, že musím tomu sama veriť.

Možno ho len naozaj pri sebe nevidíte.

Žeby? To sa mi nechce veriť. Podo mnou sa musí zatriasť stolička, vtedy viem, že sa pozerám správnym smerom. Musím mať pocit, že ho chcem stále počuť, vidieť. Vtedy je to pre mňa to pravé orechové. Netreba sa siliť do vzťahov. Okolo seba vidím kopu zlých partnerstiev. Neviem, či je to dobou, pretože rok 2018 bol vraj rokom čistenia vzťahov. Všetci, ktorí majú byť spolu, tak budú aj naďalej, tí, ktorí nemali byť spolu, išli od seba.

Spomínali ste, že okolo vás je veľa zlých partnerských vzťahov. Čomu to pripisujete?

Keď vám niečo vadí, mali by ste to partnerovi vysvetliť, pretože inak z toho bude ešte väčší problém. Treba hľadať riešenia, a keď to jednoducho nejde, povedať si, nebuďme spolu. Ale viem, že upratovanie vo vzťahoch je veľmi ťažké. Veľa ľudí nič nerieši, nechávajú si negatívne pocity v sebe, tak im plynie život a ostávajú vo vzťahoch, v ktorých sa trápia. Takto im prejdú najlepšie roky života. Majú síce vedľa seba partnera, partnerku, ale šťastní nie sú. Na čo je to dobré?

Možno je pre ľudí lepšie ostávať aspoň v nejakom vzťahu, ako by mali ostať sami. Aj vy ste mnohokrát tvrdili, že ženu, ktorá nemá status manželky alebo partnerky, spoločnosť akceptuje menej.

Ale tie ženy nikdy nevyskúšali byť chvíľu samy. Aj v práci musíte ísť sama za seba. Ja si to neviem predstaviť, nevedela by som byť vo vzťahu kvôli spoločenskému statusu. Aj keď áno, spoločnosť to vníma inak a žien, ktoré sú bez mužov, sa nemá kto zastať. O tom som už hovorila veľakrát. Najviac v živote je sloboda a zdravie. A oboje môžete mať aj vo vzťahu, ktorý dobre funguje. Mám okolo seba šťastné páry, svojich priateľov a veľmi rada s nimi trávim čas. Dobíjajú ma dobrou energiou a je pre mňa balzam na dušu, keď môžem pozorovať, že to funguje tak, ako má.

Túžili ste niekedy po svadbe?

Asi keď som bola mladšia, ale priznám sa, že som to pri nikom vnútorne necítila. Aj tak je dôležité, aby chlap cítil, že tá žena je jeho vyvolená a o to je to silnejšie.

Vraj by sme sa mali zbaviť očakávaní, aby sme neboli sklamaní a mali by sme brať život tak, ako prichádza. Máte v tomto roku vzťahové očakávania?

Lásku určite nezatracujem, ale niekedy nemôžete osud veľmi tlačiť. Podľa mňa to príde. Naučila som sa čakať. Ale vyčistila som stôl od platonických vzťahov. Je veľmi oslobodzujúce, keď už nečakám žiadne esemesky ani telefonáty. Som rada, že som sa k tomuto dopracovala. Ale stále sa mám na čo tešiť. Najviac na to, že ma doma čaká syn. Z toho som šťastná. Naozaj. Nehovorím to ako klišé, tak to cítim. A nezamieňam si lásku k dieťaťu chýbajúcim partnerom. Láska k deťom je predsa úplne iná.

Ako by podľa vás prijal Quido nejakého muža po vašom boku?

Neviem si to predstaviť. Keď bol menší a niekto ma objal alebo priateľsky pobozkal, bol prekvapený. Raz sa aj rozplakal, že prečo ma ten ujo bozkáva. Vtedy mal asi päť rokov. Vysvetlila som mu, že sme kamaráti a kamaráti si dávajú pusu, keď sa stretnú alebo sa lúčia. A či by teraz niekoho zniesol, vám poviem, keď to príde. Teraz sa mu začína puberta, takže je to celkom iné. Myslím si, že dieťa vycíti, keď je mama milovaná a podľa toho prijíma človeka, ktorý je pri nej. Ale určite to chce postupné zoznamovanie sa a pravidelné trávenie spoločného času. Okrem toho môj syn má rád pravidelnosť, či už ide o tenisové tréningy, chce vedieť, čo bude robiť, má rád naplánované veci. Takže si myslím, že je to len o nastavení a vysvetlení. Aj s deťmi musíme komunikovať, to je to isté ako v partnerskom vzťahu.

Váš Quido má dvanásť rokov, chce sa ešte k maminke túliť, alebo už chytá maniere, že je všetko trápne?

Našťastie sa stále pritúli. Chlapci sú vraj takí, ale podľa mňa je to aj o tom, čo mu vštepujem. Napríklad keď šoférujem a sedí vpredu, tak ma drží za ruku. Alebo aj babku, keď ich veziem, napríklad ideme lyžovať, drží moju mamu za ruku. Majú veľmi dobrý vzťah. Myslím si, že moja mama to potrebuje, ale aj ja to potrebujem, je to niečo úžasné. Veď ktoré dieťa v puberte vám dá ruku… Skôr vám odvrkne, aj keď musím priznať, že aj u nás sa to niekedy stane. Minule som videla v jednom nákupnom centre situáciu, keď si rodičia odovzdávali deti. Neviem, asi mali striedavú starostlivosť, ale bolo vidieť, že mama už predtým plakala. Keď sa s dcérami lúčila, tej staršej, ktorá mohla mať toľko ako Quido, povedala, aby ju aspoň objala. Tá malá jej odvrkla, že načo? Skoro mi vyhŕkli slzy. Neviem, čo ma to pochytilo, ale nedalo mi, a tak som podišla k tej malej a povedala som jej: Nezabudni, že mama je len jedna. Mala som strašnú potrebu jej to povedať.

Bola veľmi prekvapená, nepovedala nič, ale verím, že si to v dobrom zapamätá a že mamu nabudúce objíme. Dávate si novoročné predsavzatia?

Máte nejaké neduhy, zlozvyky, ktorých by ste sa chceli zbaviť?

Chcela by som minimálne každý druhý deň vybehnúť do posilňovne aspoň na dvadsať minút na bežiaci pás. Kvôli srdcovo-cievnej činnosti. I keď ja sa hýbem na javisku a veľa chodím pešo, ale toto je iný pohyb. A neduhy? Žijeme len raz a treba si zo všetkého zobrať kúsok. Dať si dobré víno, stačí pohár, dva, tiež dobré jedlo… Aj zhrešiť môžeme. (Smiech.)

ROZHOVOR: Diana Mórová sa nekašle - dohovára aj cudzím deťom. Malej slečne povedala...

Výber pre vás