Andrejovi Bičanovi, manželom Krausovcom, Martine Šimkovičovej ani Vere Wisterovej sa nepodarilo dodržať manželský sľub. Hoci si prisahali, že ostanú spolu navždy, za „asistencie“ verejnosti postupne ukončujú svoje manželstvo. Známym ľuďom sa jednoducho nie vždy podarí vyriešiť si súkromné veci naozaj v súkromí. Ani Petre Polnišovej nevyšiel deväťročný vzťah s Francúzom Matthieuom Darrasom. Herečka sa však dokázala rozísť celkom potichu. Žiadna mediálna vojna ani osočovanie. Možno aj preto, že jej manžel je cudzinec a so slovenskými médiami sa mu ťažko komunikuje. Na druhej strane, rečová bariéra neprekážala partnerovi Very Wisterovej, aby o nej porozprával, že mala pletky s inými mužmi už počas ich vzťahu...

Tak, ako pokojne Petra pôsobí a vystupuje na verejnosti, zvládla aj túto ťažkú životnú situáciu. Hoci sa nikdy k svojmu rozchodu nevyjadrovala, pre Šarm minulý rok v marci predsa len niečo priznala. Povedala, že s Matthieuom im záleží na tom, aby čo najmenej potrápili svoje deti. „Hoci som osoba, ktorá pracuje v telke, nemyslím si, že všetky veci, ktoré prežívam, patria verejnosti. Jasné, už sa to stalo, napriek tomu sme sa normálne dohodli ako slušní ľudia a naozaj sme dobrými rodičmi svojich detí.“ Ukázalo sa, že to nie sú iba prázdne slová a dohodu bývalých partnerov im môže závidieť každý, kto sa rozvádza a má deti.

Fotografovi Plus JEDEN DEŇ sa totiž podarilo vypátrať, že Petra s Matthieuom majú príkladnú striedavú starostlivosť. Svojim synom Simonovi (8) a Félixovi (6) vytvorili napriek všetkému pevné rodinné zázemie a pocit domova. Podarilo sa im to však aj preto, že nie sú odkázaní na život pod jednou strechou. Petra má podľa našich informácií v Bratislave dva byty. V jednom z nich sa spolu s bývalým partnerom striedajú pri deťoch a ony sa tak nemusia stále niekam baliť a presúvať od jedného rodiča k druhému. V tomto prípade je dohoda o to vzácnejšia, že jeden z rodičov je cudzinec. Keďže sa Petra nebude sťahovať do Francúzska, pretože tu si buduje kariéru a deti sú zvyknuté na slovenské pomery, musel sa podriadiť práve otec Matthieu. Urobil tým pre deti veľa.

Spôsob striedavej starostlivosti, keď sa deti nemusia nikam presúvať, považuje za najlepšie možné riešenie aj detská psychologička Gabriela Cviková. „Je to takzvaný škandinávsky model. Deti sú stabilizované v jednom priestore – majú jednu posteľ, jedny hračky, používajú stále tú istú kúpeľňu... Ak sa to dá, je to z môjho pohľadu najideálnejšie. Ale existuje mnoho úvah na tému striedavej starostlivosti,“ hovorí.

Podľa odborníčky je pri striedavej starostlivosti dôležitý zámer, prečo sa pre tento model rodičia rozhodli. To, že svoje deti milujú, je jasné. Ak ide o to, že jednoducho chcú s deťmi byť a zažívať každodenné radosti a starosti, nemať ich iba na výlety, je to super. Upozorňuje však, že môže za tým byť aj to, že jeden z partnerov je k striedavej starostlivosti dotlačený. Môžu byť rôzne situácie. Napríklad žena je urazená a chce mužovi ukázať, že nebude všetko iba na jej pleciach. Muži zase môžu mať dojem, že výživným by prispievali aj na život exmanželke, a aby sa vyhli výživnému, chcú striedavú starostlivosť.

„Takže nastáva boj, napätie, nedorozumenia, rodičia si dokazujú moc a deti sa často stávajú rukojemníkmi striedavej výchovy, ktorá sa často glorifikuje,“ myslí si Gabriela Cviková. „Keď som mala k striedavej starostlivosti zaujať odborné stanovisko, vždy som skúmala kvalitu komunikácie medzi matkou a otcom detí alebo dieťaťa. Myslím si, že v prvom pláne je veľmi dôležitá komunikácia medzi dospelými. Naozaj nájsť spôsob, ako sa čo najlepšie postarať o deti. Keď hľadáme spôsob a keď nám ide o dobro detí a nájdeme ho, tak sa potom z toho tešíme. Je to spoločná radosť, ktorú posúvame aj na deti. Ale ak hľadáme rôzne zámienky a chceme dokázať, že druhá strana je o ničom, tak deťom podsúvame, aj nevedome, informáciu, že druhá strana nestojí za nič. Vytvárame v nich neistotu a potom sa tendenčne prikláňajú na jednu alebo druhú stranu. Či už z ľútosti, zo sentimentu, z vypočítavosti,“ vysvetľuje psychologička. Upozorňuje aj na významnú úlohu starých rodičov, ktorí môžu narobiť veľa dobrého aj veľa zlého. Tiež by mali odsunúť svoje urazené pocity za svojho syna alebo dcéru a podporovať ich, aby sa zmierili s bývalým partnerom.

Je jasné, že nie každý vlastní dva byty ako Petra Polnišová. Ale okrem finančného zázemia je u väčšiny parterov aj tak problém skôr komunikácia. Takže vráťme sa do reality. „Najlepšie pre striedavú starostlivosť je, keď sú deti týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča. Malým deťom je to jedno, ale pri deťoch, ktoré chodia na základnú školu, je to veľmi dôležité. Aby si stále nemuseli prenášať veci. Zo svojej skúsenosti viem, že deti mávajú zdvojené veci. Školské knihy, oblečenie, obľúbenú hru... tak je to najlepšie. Je to dobré aj preto, aby deti nemuseli počúvať: Mama ti to zabudla pribaliť alebo otec ti to zasa neopral,“ vysvetľuje odborníčka. Problém môže nastať, ak majú rodičia rozdielny životný štýl. Napríklad týždeň u mamy sa nesie v znamení zdravej stravy a športu. Ale otec si radšej sadne k telke a dá si niečo dobré, ale nezdravé. Je to ťažké pre deti aj pre rodiča, ktorý preferuje zdravý životný štýl. Kým dostane deti opäť do nejakého módu, napríklad na bicykel, opäť sa balia a odchádzajú k otcovi. Stále sa začína odznova. Podľa psychologičky aj tieto veci treba brať do úvahy, keď sa určuje, ako bude vyzerať starostlivosť o deti po rozvode.

Petra Polnišová dokázala to, čo jej kolegovia nie. Takéto veci sa po rozchode podaria iba málokomu

Výber pre vás