Presne ôsmeho mája oslávime deň víťazstva nad fašizmom, ktorý má na svedomí milióny životov. Otrasné je, že myšlienky nacizmu, fašizmu a antisemitizmu sú v rôznych podobách prítomné aj dnes. Myšlienka spochybňovania existencie koncentračných táborov stále nezomrela. Tých, čo ich prežili, je však čoraz menej.

Treba ich príbehy pripomínať. Pri sledovaní januárovej spomienkovej ceremónie pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorú prenášali mnohé televízie do celého sveta, naskakovala husia koža. Zúčastnilo sa jej okolo dvesto väzňov, niektorí z nich si zaspomínali na hrozné časy.&nbsp;

Táto téma sa veľmi dotýka aj herečky Evy Matejkovej (69). Jej otec sa tiež ocitol v koncentračnom tábore. „Ja tým žijem celý svoj život. U nás doma, v našej rodine, sa o tom veľmi veľa hovorilo. Ocko bol tiež rok v tábore, v zajatí. Najprv normálne išiel ako mobilizovaný vojak do povstaleckej armády. No a keď ich zajali, tak ho zachránilo len to, že bol v uniforme. Bol tam rok, a keď sa vrátil, tak bol zdevastovaný tak fyzicky, ako aj mentálne.

Človeka takéto prostredie a podmienky veľmi poznačia. Po vojne, samozrejme, začínal odznova a potom zase prišli komunisti a zase sme to v rodine nemali ľahké,“ zaspomínala si herečka so smútkom v hlase.

Herečka sa narodila až päť rokov po vojne, ale pamätá si, že ako dieťa cítila smútok a zlé spomienky boli v ich rodine stále prítomné. „Mama dlho prežívala, čo sa v ich životoch udialo. U nás doma to bol taký dozvuk a pre mňa ako dieťa, keď sa môžem priznať, najväčším strašiakom bolo to, že nám akýsi systém opäť ublíži. Mala som v hlave, že ak nebudeme dobrí, potrestajú nás a bude vojna. Mala som naozaj veľký strach,“ povedala nám herečka, ktorá vyrastala v Môťovej pri Zvolene a od desiatich rokoch v Sliači.

„A teraz sa opäť bojím. Hoci sa Kotlebovci nedostali do vlády, ale stále majú veľmi veľa priaznivcov, či už tých, čo im dávajú hlasy, alebo je mnoho skrytých neonacistov,“ skonštatovala vydeseným hlasom.

Najhorší sú podľa herečky tí, ktorí sa možno navonok tvária sväto, no pritom sú silnými rasistami. „Viem a cítim, že ten fašizmus je vo veľa ľuďoch, ktorí sa tvária normálne, dokonca sa prezentujú tým, že vyznávajú kresťanské hodnoty. Pravdaže, veď aj Tiso bol kňaz, však...“ poznamenala herečka ironicky.

Jedným dychom dodala, aké je dôležité, aby sa apelovalo na mladých a viac sa o histórii hovorilo: „Prosím, netreba to vypúšťať z pamäti, aj keď to boli roky hrôzy.“

Na časť mladých ľudí má ťažké srdce: „Ja neviem, čo si najmä tá mladšia generácia, ktorá to už našťastie nezažila, myslí! Ako sa môže niekto ironicky vyjadrovať o holokauste, mávnuť rukou, keď oproti nemu stojí žena, ktorá ho prežila. Musí sa dušovať a dokazovať, že to tak bolo! A mladý človek sa s ňou naďalej háda, že tomu neverí.

Starenka sa ho spýta, či sa bol pozrieť v Osvienčime, či videl tie hrôzy. Mladík jej tvrdí, že tam bol, ale že to sú všetko kulisy, ktoré tam v súčasnosti nainštalovali. A túto príhodu mi, žiaľ, povedala deväťdesiatročná pani, ktorá sama prežila muky v koncentračnom tábore,“ zaspomínala si herečka so smútkom v hlase.

Herečka pokračovala a opísala ďalší príklad, ktorý ju nahneval. „Keď istý novinár povedal, že najmenej polovica, ak nie trištvrte jeho rodiny skončila v Osvienčime, jeden z kotlebovcov argumentoval takto: Ako to môžete vedieť, možno sú niekde na Novom Zélande, len vám to zabudli povedať. To je vrchol!“ podotkla rozhorčene.

Eva Matejková neznáša, ak ľudia tvrdia, že aj v iných krajinách a kontinentoch žijú dobrí aj zlí. „Stále hovorím mladým ľuďom, že neporovnávajte Američanov s Rusmi. Nie teraz, v tejto situácii. Kedy a kde Američania obohnali ostnatým drôtom ľudí? Keď boli oni v západnom Nemecku, tak sa tam konal hospodársky zázrak po vojne a my sme tu boli za ostnatým drôtom, lebo sme patrili pod Rusov, tak je to trošku rozdiel, nie?“

Herečka je presvedčená, že si máme vážiť to, ako teraz žijeme. Spomienky na vojnu má len z rozprávania, no komunizmus zažila naplno. Na toto obdobie spomína v mnohom s ťažkým srdcom.

„Poviem vám, že to bolo veľmi smutné obdobie. Žiť a vlastne nič neprežiť a nič nemať, je hrozné. Ja sama som žila štyridsať rokov v neslobode. A ak si niekto myslí, že to je vymyslené, tak to vymyslené nie je.&nbsp; Chýbali nám slobody, nič sme nemohli a to je pravda! Ja som napríklad vo svojich osemnástich o veľa veciach snívala a myslela som, že sa mi to azda raz splní. Veď kto by netúžil cestovať a učiť sa jazyky a mnohé iné veci?“ povedala herečka, ktorá na začiatku vysokej školy prežila veľkú platonickú lásku s Nemcom Thomasom. Rozdelila ich prakticky politika. V druhom ročníku sa však dala dokopy s budúcim manželom, celoživotnou láskou Mariánom Slovákom. Ale to je už iný príbeh.

Na režime ju hnevalo aj elitárstvo: „To je najhoršie, že vždy sa nájdu nejaké výnimky, ľudia, ktorí môžu viac než ostatní.“ Tak ako aj za Slovenského štátu, tak aj počas komunizmu sa podľa nej žilo ľahšie tým, ktorí sa upísali režimu.

Minulý režim valcoval mnohých ľudí, ktorí s ním nesúhlasili. „Veľmi vtedy trpeli umelci. Radšej nepracovali, ako napríklad náš pedagóg na VŠMU, pán profesor Šimečka v šesťdesiatom deviatom, v období po okupácii „spriatelenými krajinami“. V sedemdesiatom ho potom vyhodili, tak robil žeriavnika,“ spomína.

„Niektorí umelci sa dopúšťali hrôz. Poslali ľudí všelikam a my sme ich ešte oslavovali, ako Ľuda Ondrejova,“ vypichla herečka básnika, ktorý je priamo zodpovedný za smrť šiestich členov slovenskej rodiny v koncentračnom tábore. „A ja to teraz viem, lebo si to všetko ešte pamätám, a to je niekedy moja nevýhoda, pretože ľudia si neradi pamätajú zlé veci. Takže každý, kto si dobre pamätá, tak je nepriateľ číslo jeden,“ uzavrela herečka, ktorá sa počas rozhovoru naozaj poriadne rozohnila.

Otca mi zdevastovali v koncentračnom tábore – spomína herečka Eva Matejková

Výber pre vás

Otca mi zdevastovali v koncentračnom tábore – spomína herečka Eva Matejková

Súvisiace články

Ako zasiahol koronavírus do plánov tehotnej Eriky Judínyovej?

Z natáčania zdrhol neurológ Pavel Traubner a nechal na pľaci čakať štáb pre vážne dôvody

Veľká radosť pre chorú Anetu Pariškovú. Prezradila, ako je to s manželom. DOJEMNÉ FOTO

Koronavírus pôrod nenabúral: Syna privedie oslávenkyňa Dominika Cibulková na svet v zahraničí

Dojímavá spoveď chorého Hryca: Dcéra Wanda mi pomôcť nemôže. Zasiahnu vojaci?

Výber pre vás