Monika Beňová v otvorenom rozhovore: V máji sa jej život zmení

Monika Beňová o tom, čím ju dostal partner, čo jej prinesie máj aj prečo zháňa klasické plienky

ROZHOVOR: Monika Beňová o tom, čím ju prekvapil partner aj čo sa udeje v ich životoch v máji 

Ivana Mandáková

Europoslankyňa Monika Beňová a advokát Ľubomír Klčo (37) si užívajú svoju novú rolu rodičov. Z oboch vyžaruje absolútna pohoda a zhodujú sa, že je to zatiaľ najkrajšie obdobie v ich spoločnom živote.

Už vyše mesiaca ste doma s dcérkou. Stále ste plná eufórie alebo už tá prvotná opadla a začal klasický kolotoč, prebaľovanie, kŕmenie, nočné vstávanie?

Stále plná eufórie a adrenalínu. Už sa na tom občas aj v duchu smejem. Leuška ma trošku nacvičuje, lebo takmer každú noc si zvolí iný režim. Napriek tomu, že už som mesiace nespala nepretržite viac ako štyri hodiny, som šťastná, mám energiu na rozdávanie a okrem kruhov pod očami tú nevyspatosť vlastne ani nevidieť. A áno, mať dieťatko je proste o kolotoči jedenia, prebaľovania, nosenia na rukách a nočného vstávania.

Keď sme už sme pri nočnom vstávaní, ako to zvládate?

Viete, že som sa na dcérku veľmi tešila, takže ja toto absolútne neriešim. Navyše, už počas posledných týždňov tehotenstva som v noci veľa nenaspala, takže v tom len pokračujem. Lea je v 99 percentách v noci absolútne skvelá. Jasné, že sa budí hladná, pocikaná alebo občas aj pokakaná, ale v princípe sa rýchlo napapká, prebalím ju, a keď má plné bruško a riťku v suchu, tak rýchlo zaspí.

Teraz má posledných pár dní takú novinku, že sa zobudí v noci a hodinku a pol je hore. Ale leží v postieľke, bľaboce to jej ,eeee‘ a&nbsp;mrnčí, len keď je hladná alebo je mokrá plienka.

Ak by ste zatiaľ mohli porovnať prvý mesiac pri dcérke a synovi Martinovi v minulosti, vidíte rozdiely? Je niečo, čo vás možno ešte zaskočilo?

V prvom rade, Maťa mi z nemocnice prepustili, až keď mal tri mesiace a bol „vytrénovaný“. Takže neplakával v noci takmer vôbec a prebaľovala som ho tiež oveľa menej ako jeho sestru.

Smejem sa na reklamách, že plienka vydrží 12 hodín. Leika má len 6 týždňov, zatiaľ nepije vodu ani čaj, lebo je kŕmená materským mliekom, napriek tomu v noci minieme tri až päť jednorazových plienok.&nbsp;Nezaskočilo ma nič, všetko je presne podľa očakávaní.

V čase, keď sa vám narodil Martin, sme ešte plienky prali, vyvárali a žehlili. Je to teraz jednoduchšie...

Jednoduchšie áno, ekologickejšie nie. Preto premýšľam nad alternatívou aspoň pol na pol. Keď vidím to kvantum umelých plienok, čo denne minie, určite sa pokúsim aspoň cez deň používať bavlnené. Len teraz sa ťažko zháňajú počas korony.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Hovorí sa, že druhé dieťa je väčšinou pokojnejšie, pretože aj mamička už nie je taká vystresovaná ako pri prvom. Je to pravda?

Nie je. Maťo bol pokojné dieťa a Lea je tiež. Sú si povahovo dosť podobní.&nbsp;

Vráťme sa ešte k pôrodu. Ženy okolo päťdesiatky hovoria, že energiu majú na všetko, tak ako v dvadsiatke, len potrebujú dlhší čas na oddych a rekonvalescenciu. Bolo to tak aj u vás po pôrode?

Vôbec nie. Naopak, v nemocnici boli skôr prekvapení, že som dcérku chcela mať hneď pri sebe. Doniesli mi ju polhodinu po pôrode a odvtedy je stále so mnou. Cisársky bol v pohode. Ja patrím k šťastlivcom, ktorým sa rýchlo hoja rany a sú menej citliví na bolesť.&nbsp;

Ako prebieha momentálne váš deň?

Ráno vstávam okolo siedmej – ôsmej, Leuška vtedy ešte spí, lebo väčšinou papá ráno okolo piatej – šiestej a ja si potom ešte trošku ľahnem. Ľubo mi pred odchodom do kancelárie nechá v izbe kapučíno a raňajky, tak to zjem a idem sa umyť a obliecť, kým sa dcérka zobudí, čo je medzi deviatou a desiatou.

Umyjem ju, prezlečiem z pyžamka, nakrémujem a ideme do obývačky. No a potom už je to ten „kolotoč“ kŕmenia a prebaľovania a prechádzky. Okolo piatej – šiestej podvečer príde domov jej tatinko, na to sa vždy veľmi teším. Vezme ju a ja mám dve – tri hodinky len pre seba. Buď spím alebo vybavujem nejaké veci.

Okolo ôsmej Leušku oblečiem po umytí do pyžamka a dáme ju spolu spinkať. Niekto jej vždy zaspievame, lebo to miluje, a vždy pri tom zaspí.&nbsp;

Ja ju vyzlečiem a prinesiem do kúpeľne a Ľubo ju okúpe. Ja som ju kúpala raz, keď bol v karanténe kvôli kovidu.

Pomáhajú obaja. Absolútne. Sú úžasní a obdivujem ženy, ktoré to zvládajú bez pomoci.

Vy si potrpíte na značkové, kvalitné veci. Kupujete také aj malej?

Lea veľmi rýchlo rastie. Kupujem jej normálne, bežne dostupné oblečenie, ale ona ho hlavne veľa dostáva.&nbsp;

Mamičky zvyčajne od radosti nakupujú svojim deťom kopu hlúpostí. Už ste sa aj vy na niečom "vybláznili"?

Nie. Tento rok je dosť zvláštny a nie úplne komfortný, čo sa týka túlania po obchodoch. Nemáme nakúpené nič zbytočné ani nezmyselné.&nbsp;

Na fotografiách, ktoré zverejňujete na sociálnej sieti sa zdá, akoby vám po pôrode kilá hneď odišli. Ste už naozaj na váhe ako pred pôrodom?

Veľmi rýchlo mi odišli tehotenské kilá a aj niečo viac. Ale pripisujem to najmä dojčeniu a nočnému vstávaniu.

Udržiavate sa predsa len, nejako špeciálne, cvičením a stravou?

Len prechádzkami. Stravou vôbec nie, naopak, jem veľa sladkého, lebo potrebujem energiu.

Nedá sa neopýtať sa, či ste za malú Leu dostali od partnera aj nejaký darček :-).

Teraz trochu mimo materstva. Stíhate sledovať, čo sa deje v politike, alebo ste si dali na chvíľu pauzu, aby ste sa nemuseli rozčuľovať?

Čo sa týka povinností v rámci Európskeho parlamentu (EP), fungujem na 80 percent. Sme v online režime, takže to ide. Navyše v EP ma nič nerozčuľuje. A&nbsp;sledujem, samozrejme, aj tú domácu politiku.

Ako teda vnímate manažovanie krízy premiérom? Sledujete, ako je to v iných krajinách?

Myslím, že dnes je už väčšine ľudí jasné, že Igor Matovič na funkciu predsedu vlády tak akosi nedozrel, ale teda, nezvláda ju. Žiaľ. Lebo práve teraz by krajina a aj spoločnosť potrebovali kompetentného, odvážneho a zodpovedného premiéra.

Budúci rok by sme sa už proti kovidu mohli dať očkovať. Pôjdete?

Pôjdem. Od mája budem s najväčšou pravdepodobnosťou opäť každý týždeň dva razy na dvoch medzinárodných letiskách a v budovách s tisíckami ľudí. Očkovanie je otázka zodpovednosti. Voči sebe a aj ostatným.

Mnoho mamičiek dnes odmieta aj povinné očkovania. Čo na to hovoríte?

Považujem to za nezodpovedné voči vlastnému dieťatku a aj voči deťom, s ktorými prichádza do kontaktu. Som generácia povinného očkovania, nikto vtedy nepil Savo a nejedol namiesto riadneho zaočkovania sódu bikarbónu...

... a ani nebol pod paľbou anonymných kritikov a radcov na sociálnej sieti.&nbsp;Ste pripravená čeliť náporu rozhorčených mamičiek, ktoré budú na vás ukazovať prstom, že odchádzate od sedemmesačného bábätka do zahraničia do práce?

Prosím vás, svoj život nežijem iba na sociálnych sieťach. Žijem ho so svojou rodinou a s reálnymi ľuďmi v reálnom čase. Každý nech sa stará o&nbsp;seba, svoj život a svoju rodinu a hneď tu bude všade lepšie a veselšie. Hysterickí internetoví „pisálkovia“ majúci tie tzv. rady a názory na všetko a na každého sú zúfalci a taký je aj ich svet. Nech si v ňom vypisujú, čo len chcú :-).

Bol by partner ochotný ostať na materskej? Respektíve, požiadali by ste ho, aby sa vzdal svojej kariéry na nejaký čas a ostal doma s dcérkou?

Prečo by sa mal muž, ale aj žena „vzdať kariéry“ kvôli dieťatku a rodine? To sú predsudky, ktoré spravidla väčšinovo degradujú ženy a vytvárajú úplne nezmyselnú predstavu, že sa musíme rozhodnúť buď – alebo. Všetko sa dá zosúladiť a zladiť. Máme super babku aj prababku, zvládneme to aj bez vzdávania sa „kariér“.

Hovorí sa, že keď ženy porodia dieťa, zabúdajú na to, že chlapi sú tiež v istom zmysle deti, a prestávajú sa im venovať. Upriamia sa skrátka iba na dieťa, mysliac si, že muž to automaticky akceptuje, lenže oni sa potom cítia na vedľajšej koľaji. Máte to na pamäti?

Mám. A nie je to tak. Žena chce ostať aj ženou, partnerkou, priateľkou a milenkou. Akurát je pri tom občas unavená a vo vlasoch alebo na tričku môže byť trochu detskej „grcky“. Ale je to, samozrejme, aj o partnerovi. Žiaden normálny určite neočakáva v prvých mesiacoch, že jeho žena bude chodiť po dome v ihličkách a čipke. Proste je to o vzájomnom rešpekte a o láske.

Čím vás prekvapil partner s príchodom dieťaťa v zmysle, že ste v ňom objavili nejakú vlastnosť či črtu, o ktorej ste netušili?

Ľuboš je nadšený otec. Vie sa postarať o Leušku absolútne bezpečne a rovnako ako ja. A spieva jej uspávanky, to je fakt krásne.

Čo by ste popriali známym aj neznámym ľuďom do ďalšieho roka?

Nech je lepší ako tento, nech sme všetci zdraví, nech zavládne porozumenie medzi ľuďmi. Láska, šťastie a spokojnosť nech napĺňajú každý jeden deň.

Monika Beňová v otvorenom rozhovore: V máji sa jej život zmení

Súvisiace články

Monika Beňová o desivej vete lekára pred pôrodom, čo povedala dcére, aj tvrdý odkaz kritikom

Europoslankyňa Beňová priznáva: Toto nedokážem prestať robiť!

PRVÉ FOTO: Monika Beňová porodila dcérku Leu. Prezradila jeden milý detail

Výber pre vás