Obľúbený spevák a komik Marián Čekovský v&nbsp;otvorenom rozhovore pre Šarm prezradil, ako sa vníma v&nbsp;speváckej šou a aké je jeho súkromie po prevalení kauzy, že ako ženáč splodil dieťa so svojou kolegyňou Natašou Džunkovou. V&nbsp;rozhovore sa dozviete aj ďalšie veci, ktoré ste o&nbsp;ňom netušili.

Keď prišla ponuka byť súčasťou SuperStar, aká bola vaša reakcia?

Ja som ju prijal, ale nie v&nbsp;momente… Mojím poslaním je venovať sa hudbe, pracovať s&nbsp;muzikantmi, pomáhať spevákom, ktorí sa chcú niekam dostať, a&nbsp;keď som zistil, akých budem mať kolegov, tak to moje srdce zaplesalo a&nbsp;povedal som si: Ci pana, idem do toho!

Dosiaľ mali porotcovia v&nbsp;súťaži špecifickú úlohu. Paľo Habera bol vždy za nekompromisného kata a&nbsp;iní mali tiež svojský prístup. Zatiaľ sa ukázalo, že vy budete zabávačom šou, alebo sa mýlime?

Nič iné mi neostáva, ako byť sám sebou. &nbsp;Hudbu milujem odjakživa, ale objavujem sa vo viacerých zábavných programoch, čo však nedegraduje moju schopnosť byť aj súčasťou hľadania talentov. Dokonca si myslím, že by sme s Paľom a&nbsp;Leošom boli zaujímavá trojkapela. Samozrejme, Monika vie spievať a&nbsp;tiež Patrícia.

Veľa ľudí možno netuší, že spieva naozaj krásne, hoci je herečka. Mne vyhovuje, že porotu tvorí päť rôznych charakterov. Paľo zrazu nie je úplne „katovský“, povie síce striktne, čo si myslí, ale navrhne, aby sme sa my rozhodli. Nemusíme sa hrať na krutých... Vzniká spravodlivý súd nad tým, aby to malo aj hlavu, aj pätu. Ja som tam za toho, ktorý dáva šancu. Mám tam aj klavír a&nbsp;ak niekto povie, že mu to nevyšlo a&nbsp;chce inú pesničku, sadnem si zaň a&nbsp;spolu to dáme. Potom sa uvidí, čo ukáže.

Porotkyňa Monika Bagárová je tehotná. Má nejaké výhody?

Výhoda je, že nás v&nbsp;porote nie je päť, ale šesť, a&nbsp;tešíme sa na to bábätko. Uvidíme, ako to dopadne, pretože by sa malo narodiť v&nbsp;čase finále. Uvidíme, kedy sa napokon prihlási na svet. Držím obom palce, je to zážitok. Zisťujem a&nbsp;vraciam sa do obdobia, keď som aj ja čakal na príchod dieťaťa, a&nbsp;spomínam si na to obdobie s&nbsp;láskou a&nbsp;radosťou.

Ako ste sa vlastne stali spevákom? Máte to asi v&nbsp;génoch, nie?

Moji rodičia boli hudobníci. Otec bol síce chemický inžinier, ale hral na niekoľkých nástrojoch a&nbsp;veľmi dobre. Mama je aj&nbsp;speváčka a&nbsp;s&nbsp;akordeónom prešla pol sveta. Tak sa naši stretli a&nbsp;narodili sme sa my so sestrou&nbsp;Ľubicou. Naším druhým vyjadrovacím jazykom je hudba. Pre nás to je krásna vec. Snažím sa spievať slovensky a&nbsp;neviem, ako to robím. Ale robím to rád a&nbsp;ak ma niekto súdi, nech ma súdi, ja to milujem.

Takže hudbu beriete ako svoje poslanie?

Nie je najdôležitejšie valcovať hitparády, ale bol by som šťastný, keby si niekto rád púšťal moje pesničky, aj keď sa pominiem. Napríklad pieseň „Myslím, že môže byť“ je pre mňa klenot a&nbsp;hádam ju niekto bude počúvať, keď tu nebudem. To je poslanie umelca. V živote sú dôležité dva dni – jeden, keď sa narodíte, a&nbsp;druhý, keď zistíte, načo ste sa narodili a&nbsp;čo je váš život.

Spomenuli ste sestru Ľubicu, ktorá je skvelá skladateľka. Aký máte vzťah, respektíve súperili ste niekedy medzi sebou?

Ľubica je motivačný človek a&nbsp;tým, že je o&nbsp;dva roky staršia, bola mi príkladom po smrti nášho otca. Vedela mi poradiť aj v hudbe, keď som sa jej opýtal. Aj mama mi veľa vecí povedala, ale v&nbsp;detskej izbe som bol s&nbsp;Ľubicou a mali sme tam klavír. Hrali sme znelky zo seriálov, pretože ona mala dar počuť ich až do jadra piesne a vďaka tomu sme začali hrať.

Ja som ju prosil, aby mi zahrala a&nbsp;ukázala, ako sa to robí. Vďaka nej sme nepotrebovali žiadne noty. Ona to počuje a&nbsp;vie hrať, a&nbsp;na tom sme postavili naše celoživotné priateľstvo a&nbsp;aj to hudobné vzájomné ladenie. Doťahovali sme sa ako všetci a&nbsp;aj sa ešte občas doťahujeme, ale pracujeme na spoločných projektoch. Dúfam, že to tak bude naďalej. Ľubica prináša tomuto slovenskému národu krásny klenot aj v tom, že je ako prvá Slovenka zapísaná do Guinnessovej knihy rekordov ako autorka opery. O tom naozaj málokto vie. Takže moja sestra robí meno aj vo svete a ja sa ho budem teraz snažiť cez SuperStar robiť nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;Česku.

V&nbsp;súkromí sa stretávate často?

Bol som u&nbsp;nej pred pár dňami, ale musel som odísť, pretože sme chceli oslavovať, a&nbsp;to by som prišiel domov o&nbsp;týždeň. Viete, ako východniari oslavujú... Ona je veselý človek a&nbsp;nikto ju nepozná tak ako ja. Riadime sa vetou, ktorú mi povedal Marcel Forgáč: „Mať sestru, brata, je mať hrudu zlata.“ Sestra mi rozumie ako človek vo všetkom. Milujem napríklad vianočné obdobie, keď si sadneme za klavír a&nbsp;užívame si to...

Dotýka sa vás to, čo sa jej stalo v&nbsp;súkromnom živote, že ju manžel, herec Sväťo Malachovský, opustil pre inú ženu?

Nie, nie, to vôbec nie. Život to zariadil tak, ako to malo byť. Myslím si, že jej hudba má aj na základe takýchto situácií oveľa väčšiu hodnotu. Ak človek nezažíva v živote ťažké momenty, potom nečakanú a&nbsp;zložitú vec berie ťažšie. Ja sa teším, že ona to všetko môže preniesť do svojej skvelej tvorby. To, čo sa nám deje v&nbsp;osobných životoch, je vlastne požehnaním. Nikomu sa nič vážne nestalo, máme veľkú rodinu a&nbsp;máme obaja krásne deti, ktoré nám robia radosť. Nič sa nedeje. Dotklo by sa ma, keby bola nešťastná, ale&nbsp;to naše šťastie je v&nbsp;našich deťoch.

Keď vravíme o&nbsp;deťoch, ako sa majú vaše deti?

Moje deti sú super. Mám dve dcérky. Hannah má devätnásť a&nbsp;Sofia pätnásť rokov, to sú z&nbsp;môjho manželstva. Potom mám s&nbsp;Natašou Alexeja, ktorý má tri a&nbsp;pol roka. Myslím si, že máme krásne deti a&nbsp;mám pre koho žiť, tvoriť nový príbeh pre tieto životy. Teším sa, keď ešte spoločne prežijeme život a&nbsp;hudba nám to spestrí.

Zdedili deti niečo po vás? U&nbsp;malého Alexeja sa to zrejme ešte nedá určiť, ale čo dievčatá?

Myslím si, že všetky tri deti zdedili niečo. Hannah kreslí a&nbsp;maľuje, Sofia spieva a&nbsp;hrá na basovej gitare. Obe sú vedené k&nbsp;hudbe a musím povedať, že Sofia má naozaj talent. No musia sa snažiť, aj keď Sofia má teraz pubertálne obdobie. Ja tú pubertu nechávam voľne odznieť... Ony sú na východe, ale som s nimi často v&nbsp;kontakte, vždy si na ne nájdem čas. Robím všetko preto, aby boli šťastné, a&nbsp;tak to cíti aj malý Alexej. Robia mi všetci veľkú radosť, a&nbsp;keby som mohol, tak by som mal aj desať detí. Deti sú veľká radosť a&nbsp;omladzujú.

Ako zvládate v tomto veku úlohu otca trojročného dieťaťa?

Takže žijete s&nbsp;ním a&nbsp;jeho mamou Natašou?

Áno. Žijem s&nbsp;Natašou a&nbsp;malým Alexejom. Sme veľká rodina a&nbsp;aj baby malého zbožňujú. Rešpektujú sa. Nedivím sa, veď je to krásny malý blondiačik po mojom otcovi. Ja som po mame tmavý. To je náš chlapec a&nbsp;náš otec, ktorý sa nám vrátil v&nbsp;jeho podobe.

Stíhate sa venovať takej veľkej rodine?

S&nbsp;Božou pomocou áno. Ale človek má toho toľko, koľko si na seba naloží. Na život netreba tak veľa. Láska je najdôležitejšia, pretože ak máte veľa peňazí a&nbsp;žiadnu lásku, tak sa veľa prípadov skončilo smutne. Netreba si zamieňať hodnotu za cenu. Takže má zmysel milovať rodinu.

Chceli by ste si rodinu ešte rozšíriť?

Keby som mohol, určite by som si neodoprel ešte jedno dieťa. To je reálne radosť.

Kto vyberal meno pre Alexeja?

Môj dedko bol Alexej, takže meno som vyberal ja. Teším sa, že to meno som mohol vrátiť naspäť do hry. Prajem všetkým, aby si vychutnávali ten skvelý pocit, že máte rodinu, ktorá miluje vás a&nbsp;vy ju.

Marián Čekovský sa nezdá! Neuveríte, po čom tak veľmi TÚŽI!

Výber pre vás