Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Martina Gyenes

Pavla Bruchalu si pamätáme ako modrookého fešáka z&nbsp;Markízy, ktorý tvoril nerozdeliteľnú kamarátsku dvojicu s&nbsp;Mariannou Ďurianovou. Kým moderátorku stále živí televízia, hoci už iná, on svoj život takmer pred desiatimi rokmi nasmeroval inam. Získal slobodu, má milión aktivít a&nbsp;aj vďaka jeho cestovnej agentúre, v&nbsp;ktorej je sprievodcom, sú jeho dni doslova nabité zážitkami. „Žijem veľmi aktívne a&nbsp;veľmi pekne. Som spokojný, pretože môj život nie je stereotypný,“ zhodnotil vyštudovaný herec pri poháriku vína.

O&nbsp;tom, že nie je stereotypný, presviedčate ľudí aj v&nbsp;cestovateľskom podcaste...

Áno, vždy, keď sa vrátim z&nbsp;ciest na Slovensko, tak ma okrem dabingu zamestnáva napríklad aj nahrávanie jedného z&nbsp;najpočúvanejších podcastov, Travelistan. Robíme ho traja chalani, ktorí radi cestujeme. Keď je možnosť, stretneme sa na Slovensku, ale pri našej vyťaženosti sa často stáva, že ho nahrávame tak, že jeden je v&nbsp;Amerike, druhý v&nbsp;Ázii, tretí v&nbsp;Európe. Ale technicky sa to dnes už dá. Naučila nás to aj koronová doba. Najviac ma však časovo zamestnáva cestovná agentúra. Učím ľudí užívať si život aj mimo Slovenska, ukazujem im, aký je svet krásny – od Nového Zélandu až po Havaj.

Znie to veľmi osobne. Ako si máme predstaviť ľudí, ktorým odkrývate svet? Sú to batôžkari alebo tí, čo potrebujú luxus?

Povedal by som to takto – sú to ľudia, ktorí môžu investovať do spoznávania sveta, ale učím ich cestovať tak, aby nevyhadzovali peniaze na to, čo nie je dôležité. Napríklad je zbytočné luxusné ubytovanie, keď viete, že večer prídete na izbu a&nbsp;ráno pôjdete zasa niekam inam. Slušne prespať sa dá aj za pár drobných. Ale hlavne učím ľudí spoznávať krajinu cez národ, cez gastronómiu, cez kultúru, vidia, čo je to reálny život na ulici. Pretože v&nbsp;klasickom dovolenkovom rezorte to všetko nespoznáte. Keď sa budete prechádzať ulicami a&nbsp;ochutnáte miestny streetfood, to, čo sa reálne varí, až vtedy môžete povedať, že ste boli v&nbsp;tej krajine. Samozrejme, nemám nič proti, ak si ľudia chcú ísť oddýchnuť do rezortu, môj spôsob cestovania s&nbsp;ľuďmi je však o&nbsp;spoznávaní krajiny iným spôsobom.

Aké sú vaše obľúbené destinácie?

Nemám problém ísť do akejkoľvek krajiny na svete, ale milujem hlavne Južnú Ameriku. Veľmi rád beriem ľudí do Kolumbie, Argentíny či Brazílie. Najmä Argentína je úžasná krajina, pretože v&nbsp;nej nájdete ľadovce, vodopády aj vinohrady. Má svoj temperament, čo reprezentuje hlavne ohnivý tanec tango argentino. Buenos Aires je podľa mňa jedno z&nbsp;najkrajších miest, je veľmi európske. Aj Argentínčania sú asi najeurópskejší spomedzi všetkých národov Južnej Ameriky, pretože až osemdesiat percent tamojších obyvateľov má predkov z&nbsp;Európy. Reálne to vidieť na type ľudí – stretnete tam aj blondínku, ktorú v&nbsp;Kolumbii reálne nenájdete. Ak, samozrejme, nie je prefarbená... V&nbsp;Argentíne nájdete európsku architektúru, pretože všetko vystavali Íri, Nemci a&nbsp;Španieli. Ja sa v&nbsp;Buenos Aires cítim skrátka dobre, veľkým bonusom je spomínaný temperament, ktorý majú „latinoľudia“.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Jedno je cestovať s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;spoznávať svet pre radosť podľa svojho gusta, druhé je sprevádzať cudzích ľudí, brať za nich zodpovednosť a&nbsp;snažiť sa, aby bola dobrá atmosféra. Musí to byť aj drina...

Nespájam cudzích ľudí, ktorí sa vzájomne nepoznajú. Moji cestovatelia sú buď ľudia jednotlivci, alebo manželské páry, či skupina párov, skupina priateľov alebo kolegov z&nbsp;firmy, ktorá takýmto výletom ocení svojich zamestnancov. Nerobím klasické zájazdy, na to je dostatočne veľa iných agentúr. U&nbsp;mňa sa nestane, že sa ľudia prvýkrát vidia na letisku. Chcem eliminovať riziko, že keď sa niekam vyberieme, nestane sa to, že jeden bude vládať, druhý nie, jeden bude chcieť ísť doprava, druhý doľava, tretieho nebude program baviť, niekedy bude chcieť ísť za kultúrou, ďalší športovať... Najlepšie je cestovať s&nbsp;ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy.

Aj pre vás je však riziko, že sa na dva-tri týždne vyberiete na druhý koniec sveta s&nbsp;ľuďmi, s&nbsp;ktorými si nebudete rozumieť. Je to tak?

Vždy sa so záujemcami stretnem vopred, aby som zistil, či to medzi nami funguje. Lebo naozaj odísť na druhú stranu zemegule a&nbsp;v&nbsp;lietadle zistiť, že toto nie je ten správny smer, je neskoro. Ak teda, obrazne povedané, na zemi vzájomne zistíme, že to nie je správna destinácia a&nbsp;nie sme rovnaká krvná skupina, radšej ani nevzlietneme... Ale vždy sa snažím nájsť cestu, keď vidím, že to má význam. Veď ja do danej krajiny necestujem kvôli sebe, ja som tam už bol veľakrát, ale kvôli ľuďom, aby mali zážitok.

Práca s&nbsp;ľuďmi je ťažká, ale ak sa niečo vydarí, vznikne aj pocit eufórie. Zažívate ho?

Pre mňa je neskutočnou satisfakciou, keď vidím, že ľudia plačú od šťastia. Keď vidia, aká dokáže byť krajina, v&nbsp;ktorej sa ocitli, úžasná. Vlastne všetci ľudia, či ste v&nbsp;Amerike, v&nbsp;Ázii, na severe alebo na juhu, sú v&nbsp;niečom rovnakí a&nbsp;nezávisí to od peňazí – každý sa dokáže smiať, každý dokáže plakať, bývame hladní aj unavení... Ja učím ľudí vnímať rozmanitosť, ale aj to, čo nás spája – že máme rovnaké potreby.

Keďže trávite s&nbsp;klientmi intenzívne veľa času, stávajú sa z&nbsp;niektorých aj vaši priatelia?

Určite áno, pretože sme spolu okrem spánku prakticky nonstop. Začíname spolu raňajkami a&nbsp;končíme spolu nočnou zábavou.

Mávate aj odvážne požiadavky typu: „Vezmite ma na južný pól“?

Nerobím veľmi adrenalínové alebo extrémne destinácie typu južný pól alebo divoká Afrika. Nemám to síce problém urobiť, ale musí to byť taká skupina ľudí. Rovnako divoká môže byť aj India, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie krajiny s&nbsp;najúžasnejšími ľuďmi. Tam oceníte, čo všetko máme na Slovensku...

Ste v&nbsp;zahraničí viac ako doma?

Úprimne, áno, som viac mimo Slovenska. Ale keď viem, že ma tu čakajú projekty, manažujem si program tak, aby som tu bol. Nie vždy to je jednoduché. Minulý rok bol trochu „crazy“, veľakrát to vyzeralo tak, že som pricestoval len na jeden deň. Stalo sa aj to, že som v&nbsp;jeden deň priletel z&nbsp;Kolumbie a&nbsp;na druhý som mal odlietať do Brazílie. A&nbsp;práve v&nbsp;ten jeden deň, keď som si mal prať oblečenie, aby som bol pripravený na ďalšiu cestu, som ešte stihol aj nadabovať film s&nbsp;Benom Affleckom.

Vy prepožičiavate hlas Benovi Affleckovi?

Áno... Mám veľmi rád dabing, robím aj animované filmy či Star Trek. Baví ma, keď nemám stereo­typnú prácu. Momentálne som najšťastnejší v&nbsp;tom, že môžem byť aj hercom, aj cestovateľom, aj podcasterom. Za influencera sa neoznačujem, pretože ma sociálne siete neživia, len jednoducho dávam svoje zážitky na Instagram, kde ľudia môžu so mnou komunikovať a&nbsp;vidieť, ako žijem, cestujem a&nbsp;teším sa z&nbsp;každého dňa.

Videli ste kus sveta, máte ešte nejaký cestovateľský sen?

Je veľmi veľa destinácií, ktoré som nenavštívil a&nbsp;lákajú ma. Chcel by som ísť na Špicbergy, na najsevernejší ostrov Európy, ktorý patrí Nórsku. Minulý rok sa mi to nepodarilo, ale budúci rok by som tam chcel ísť skialpovať. Ja som veľmi športovo aktívny. Spájam športy s&nbsp;cestovaním, napríklad keď je možnosť, nájdem si zaujímavú destináciu, kam si môžem odbehnúť polmaratón. Zážitkom bol pre mňa známy polnočný polmaratón v&nbsp;nórskom meste Tromsø, ale aj môj prvý súťažný polmaratón v&nbsp;Portoriku. Vravím si, keď už, nech je to niečo špeciálne.

Vedeli by ste v&nbsp;niektorej z&nbsp;krajín, ktorú ste videli, aj žiť?

Moja obľúbená destinácia mimo Slovenska je španielska Valencia. To mesto milujem zo všetkých najviac a&nbsp;je istým spôsobom mojím druhým domovom. Keď mám viac času, idem si oddýchnuť práve tam. A&nbsp;myslím si, že tam raz aj ostanem žiť. Milujem španielsky temperament, španielsku kuchyňu, španielske víno. Na Španieloch mám rád to, že sa tak veľmi vedia tešiť zo života. Je to národ, ktorý nesedí doma na gauči a&nbsp;nepozerá negativistické informácie v&nbsp;televízii. Tam uvidíte deväťdesiatnikov manželov, ktorí sa držia za ruky a&nbsp;idú si sadnúť do podniku. Ona si dá sangriu, on si dá pohár červeného vína a&nbsp;k&nbsp;tomu ju aj v&nbsp;dobrej nálade plesne po zadku. (Smiech.) Alebo vidíte babičku, ktorá vyjde na priedomie domčeka, posadí sa na lavičku, sleduje okolie. Idete okolo, usmejete sa a&nbsp;máte krásny deň obaja.

Aj by ste sa s&nbsp;ňou dokázali pozhovárať po španielsky?

Elementárne veci ovládam, no musím sa zlepšovať. Ešte neviem voľne konverzovať, ale nemám problém objednať si v&nbsp;reštaurácii.

Koľko jazykov ste vďaka cestovaniu pochytili?

Angličtina a&nbsp;môj základný level španielčiny mi stačí. Tým, že som herec, dohovorím sa aj rukami a&nbsp;nohami alebo pantomimicky. Dokonca sa ešte dokážem aj pohádať. (Smiech.)

Aký má vzťah s Mariannou Ďurianovou? Čítajte na nasledujúcej strane.

Zdá sa, že odísť z&nbsp;televízneho fachu bol naozaj dobrý posun, však?

Áno, ja to neľutujem. Ale nemám žiadny problém ani vrátiť sa do televízie, len nie v&nbsp;dennej relácii. Nikdy som nebol rád zaškatuľkovaný v&nbsp;jednom smere. Ja môžem byť jeden deň na javisku, jeden deň moderovať, tretí deň cestovať... O&nbsp;tom je život.

Do života patria aj priatelia. Kedysi ste boli s&nbsp;Mariannou Ďurianovovu ako dvojičky, radi ste spolu chodili aj do spoločnosti. Ste stále v&nbsp;častom kontakte?

Áno. Tým, že sme odišli z&nbsp;Markízy, naše priateľstvo sa neskončilo, rovnako som v&nbsp;kontakte aj s&nbsp;Jankou Hospodárovou. Keď je možnosť sa stretnúť s&nbsp;Mariannou, vždy to využijeme. Sme paradoxne viac v&nbsp;kontakte ako predtým.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/byvala-televizna-hviezda-pavel-bruchala-45-ma-dzob-ktory-mu-mozno-zavidiet">AKO SI ŽIJE PAVEL BRUCHALA? POZRITE SI FOTOGALÉRIU.</a>

Bývalá televízna hviezda Pavel Bruchala má džob, ktorý mu možno závidieť

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás