Vo filme Olgy Sommerovej Michael Kocáb – rocker verzus politik je scéna, kde je umelec pozvaný do slovenského prezidentského paláca. V&nbsp;takýchto chvíľach je nejeden hosť trochu v&nbsp;rozpakoch. Aj preto, že naša prezidentka je príťažlivá žena. Tu to však bolo presne naopak. Na Zuzane Čaputovej vidno, ako si hudobníka so štátnickou minulosťou váži a&nbsp;je ním aj očarená. Nečudo, tento muž je naozaj príťažlivý, a&nbsp;to z&nbsp;každej stránky.

Nie náhodou bola premiéra dokumentu 17. novembra, teda na výročie Nežnej revolúcie. Michael Kocáb bol jedným z&nbsp;jej lídrov a&nbsp;zohral kľúčovú úlohu v&nbsp;tom, že sa nezmenila na krviprelievanie. Syn kňaza totiž nerazil buričský názor revolucionárov, že nepriatelia majú visieť na kandelábroch. Stavil na to, že aj medzi vojakmi a&nbsp;políciou boli ľudia slušní a&nbsp;so svedomím. Už vtedy sa ukázal ako zrelý štátnik, ktorý bol ochotný rozprávať sa s&nbsp;nimi a&nbsp;hľadať riešenia. Aj vďaka tomu sa November nezmenil na masaker.

Neznamená to však, že by bol mäkký a&nbsp;ústupčivý. Naopak, svojou nekompromisnosťou dosiahol to, za čo mu tlieskal nielen parlament, ale celý svet – odsun sovietskych vojenských jednotiek z&nbsp;československého územia. Ako smutné memento tu po nich zostal len dobre známy ružový tank. Bol najvyšší čas, aby odišli. Kocáb totiž odhalil bunker, kde si Sovieti ukryli jadrový arzenál, pri ktorého ničivej sile by bola Hirošima len bezvýznamná epizódka. Keď o&nbsp;svojom objave rozpráva v&nbsp;dokumente a&nbsp;ukazuje jadrovú hlavicu, pôsobí to ako z&nbsp;Jamesa Bonda. Ibaže toto nebola fikcia.

Jeden zo zakladateľov Občianskeho fóra sa v&nbsp;roku 2009 stal ministrom pre ľudské práva a&nbsp;národnostné menšiny a&nbsp;neskôr vládnym komisárom pre ľudské práva. Hoci sa celý život angažoval v&nbsp;politike, nikdy neprestal byť umelcom. Ani v&nbsp;čase, keď komunistický režim robil všetko pre to, aby Pražský výběr vymazal z&nbsp;kultúrneho života. Práve naopak, zákazmi popularita kultovej kapely len narastala. Nielen preto, že bola zakázaným ovocím a&nbsp;kritikom establišmentu. V&nbsp;Pražskom výběre sa stretli geniálni muzikanti na čele s&nbsp;Kocábom a&nbsp;Pavlíčkom. To však trochu robilo problémy, keďže na jednom smetisku súperili dva dominantné kohúty. Bol to tiež dôvod, prečo jeden čas Pražský výběr nehral.

Napriek problémom však kapela, ktorá vznikla v&nbsp;roku 1977, nikdy neprestala existovať a&nbsp;s&nbsp;koncertuje dodnes. Pankerské rockové šou však nie sú jediným rozmerom Kocábovej tvorby. S&nbsp;veľkým úspechom sa vyštudovaný organista venuje aj klasickej hudbe. Najvýznamnejším dielom je balet Odysseus, ktorý sa hral po celom svete a&nbsp;päť týždňov dokonca na Broadwayi.

Dnes žije Michael Kocáb v&nbsp;nádhernej vile nad pražskou Trójou. Vraj si ju kúpil, keď zistil, že vo viniciach susednej botanickej záhrady pestujú hrozno, z&nbsp;ktorého sa robí Pražský výběr. Vybudoval si v&nbsp;nej štúdio, kde tvorí a&nbsp;nahráva. Otec štyroch detí v&nbsp;nej prekvapujúco býva sám a&nbsp;najbližšou ženou mu je jeho temperamentná mama, ktorá v&nbsp;snímke vystupuje tiež. Už nežije s&nbsp;Američankou Marshou, ktorá kvôli nemu zostala v&nbsp;socialistickom Československu. (O&nbsp;komplikovanom živote s&nbsp;búrlivákom napísala aj veľmi zaujímavú knihu.) Bohužiaľ, ani tento svetaznalý chlapík sa nedokázal ubrániť druhej miazge, a&nbsp;keď bol na ministerskom poste, zamiloval sa do svojej hovorkyne. Exotická Lejla Abbasová ho očarila natoľko, že kvôli nej opustil rodinu a&nbsp;na zrelé kolená s&nbsp;ňou mal syna Davida. Lenže po piatich rokoch ho kráska opustila.

Vo filme nezaznie jej meno, no odchod od rodiny muzikant označí ako svoje najväčšie zlyhanie. Aj tu však dokázal veľa napraviť. Vidno, že s&nbsp;Marshou, ktorá sa v&nbsp;dokumente, na rozdiel od Lejly, objavuje, sa majú stále radi. Vzťahy sa upravili aj s&nbsp;dcérou Natáliou, ktorá jeden čas proti otcovi rebelovala. Rodina prijala aj benjamínka Davida a&nbsp;navzájom sa všetci majú radi. To, že ho Michael počal, rozhodne neľutuje. Jednoducho aj toto zlyhanie Kocáb zvládol ako chlap.