Adela a Viktor prekopali svoje spolužitie od základov. Mysle sa im viac zazelenali, preto napríklad vyhlásili vojnu hovädzím burgerom. Na dážď čakajú s nádržami a moderátorka si pitnú vodu čapuje do vlastnej fľaše. Majú po jednom batohu a peniaze investovali do domu v ekologickom rezorte. Spravodajca okrem toho na sociálnych sieťach živí v ľuďoch environmentálnu (pre)výchovu a zároveň upozorňuje, že nie všetko, čo vyzerá eko, tým je aj v skutočnosti.

Klimatické zmeny sú čoraz väčší problém. Ako vnímate ich dôsledky vy? 


Adela: Vnímam čoraz viac sa vyskytujúce extrémy počasia a veľké suchá. Netreba sa však pozerať len na našu krajinu, ale aj inam. Nuž a horia nám pľúca Zeme – dažďový prales. Nevyzerá to dobre.

Viktor: Veľkým podnetom, že som si veci začal viac uvedomovať, bola určite Adel a jej mamina, ktorá už roky v záhrade zachytáva do obrovských nádrží dažďovú vodu a je ekologickým guruom rodiny Banášovcov. Cítil som, že veľa ľudí z môjho okolia berie tému ochrany životného prostredia ako niečo vzdialené. To je aj dôvod, prečo moje príspevky a texty na túto tému nebudú mať nikdy taký výtlak, než keby som sa odfotil na pláži so svojou manželkou s proseccom v ruke a zaželal čitateľom krásny dník. Myslím si, že deň, keď sa to otočí, sa blíži, len či už nebude neskoro.

Vy nie ste len pasívny krikľúň. Oslovili ste starostov, ako bojujú s klimatickými zmenami v mestách. Čo vám odpísali?

Viktor: Každému primátorovi okresného mesta som napísal mail, ako zadržiavajú vodu vo svojom meste. Niektoré samosprávy majú ukážkové projekty – zelené strechy, dažďové jazierka, nádrže zachytávajúce dažďovú vodu. Vegetácia je totiž najprirodzenejšou klimatizáciou a najefektívnejšou zbraňou v boji proti suchu. Niektoré mestá však odpísali, že v tejto oblasti nerobia nič a podobné opatrenia pre ne nie sú prioritou. Tento prístup chcem pomôcť zmeniť.

Presedlali na ekologickejšie formy dopravy.
Presedlali na ekologickejšie formy dopravy.
Zdroj: Daniela Matušková, Facebook/ Demänová village, Archív V.V.

Čo keby ste vzali kreslo ministra životného prostredia?

Viktor: Dúfam, že nie je vyrobené z pravej kože. (Úsmev.) Nemyslím si, že mám na to kvalifikáciu. To, že sa prejdem po nemocnici, zo mňa nerobí lekára. Vďaka novinárskej skúsenosti sa však v problematike snažím vzdelávať a zorientovať prostredníctvom verejne dostupných dát, ktoré potom interpretujem.

Čiže politika, kde by ste možno mali páky niečo zmeniť, vás neťahá?

Viktor: V prvom rade by som musel mať politickú ambíciu a tú nemám. Osud politikov sa priamo odvíja od verejnej mienky a vďaka tomu sme už aj u nás mnohokrát zažili, že tlak zdola ich núti robiť zmeny a prehodnocovať priority. Mojím cieľom je prebudiť v ľuďoch vedomie k svojmu okoliu, ktoré potom budú vyžadovať aj od svojich volených zástupcov. Ale ja takým zástupcom byť nechcem.