S Danou (45) sa poznáme od prvej triedy gymnázia. Boli sme pätica dievčat, ktoré sú dodnes najlepšie kamošky. Ani ju, ani mňa by však nenapadlo, že raz budeme príbuzné. Moji rodičia vtedy ešte žili spolu a boli sme fungujúca rodina. No potom sa im manželstvo rozpadlo. Moja mama sa zaľúbila, odišla a tato zostal sám. No a časom mu do života vstúpilo „Uško“.

Ako si vnímala môjho tata, keď sme chodili na gymnázium?
Ako tvojho otca, ktorého všetky tvoje kamarátky milovali, až na to ostatní rodičia trochu žiarlili. Už vtedy bol pre nás náš tatinko.

Kedy sa z tatinka stala láska?
Keď sa ma po gymnáziu ujal a pomohol mi, lebo som sa nedostala na vysokú školu. Rok som musela pracovať a on mi zohnal miesto v televízii. Začali sme spolu chodiť na filmovačky a nejako sa to vyvinulo.

No svojej kamoške si sa nepriznala, však?
Taká vec sa ťažko oznamuje, to je teda pravda. Prísť a povedať – vieš ja a tvoj tato... Skôr sme preto tomu nechali voľný priebeh, až to raz prasklo.

Tato mal vtedy pred päťdesiatkou. To má dosť mužov mladé frajerky, ale zväčša si ich neberú za ženy, hlavne ak je medzi nimi dvadsaťsedemročný rozdiel.
Ja som to neriešila, lebo keď je človek zamilovaný, rozum odchádza na vedľajšiu koľaj. Bola som ako v tranze. Ale Pavel to riešil, dokonca sa bol poradiť so psychologičkou, ktorá bola pobúrená a takýto vzťah mu prísne zakázala. Vraj si má hľadať seberovné. Dnes je sama rozvedená, kým my o rok oslávime striebornú svadbu.

V rodine vtipkujeme, že ho vlastne oženila tvoja mama.
Je to trochu pravda, lebo keď mi raz daroval k narodeninám prsteň, mama zareagovala – jéj, to je zásnubný? Takže sa možno fakt oženil, ani nevedel ako. Spočiatku však nebola nadšená predstavou, že bude mať zaťa staršieho, než je ona sama... Určite to bol pre ňu šok, musela to spracovať. Ale zase je dobre, že má pred ním rešpekt. Mama je človek sršiaci energiou a potrebuje pevnú ruku zaťa, lebo by inak bola ako svokra asi dosť náročná.

Ty si zase „vyženila“ dve deti – dvadsať a pätnásťročné.
Dobré bolo, že jedno bola najlepšia kamarátka, aj keď je jasné, že sme sa museli naučiť vedľa seba žiť. A Kuba sme trošku mučili, hlavne svojou kuchyňou, keďže sme mali obdobie, že sme varili len špenát a šošovicu. Dodnes ju nemôže ani cítiť a obdobie hladovania ho poznačilo tak, že dnes je to gurmán, čo si strašne potrpí na kvalitné jedlo.

Aj tato to s takýmito dvoma gazdinkami nemal práve ľahké. Pamätáš sa, ako sme piekli hus?
Jasné, išli sme ju kúpiť na trh a jedna nás zaujala, aké je lacná. Už bola v pekáči, keď do kuchyne prišiel tato a všimol si, že z neho trčia paprče s pazúrmi. Namiesto kačky sme sa chystali upiecť starú sliepku na polievku.

Dodnes nie je varenie tvojou najsilnejšou stránkou. Máme zaužívaný termín, že ako stredovekárka obľubuješ „čiernu kuchyňu“.
To sú ohováračky. Dávno varím dobre a tatinkovi nosím raňajky do postele. Ale keďže sme jeden čas mali kuchyňu v inom dome, občas som na hrnce naozaj zabudla. Hoci to sa mi stáva dodnes. Sadnem si k počítaču a až dym ma upozorní, že mám niečo na sporáku.

Pamätáš sa, ako ti mama našej kamarátky dohovárala, že manželovi nesmieš hovoriť tatinko?
Ale Pavel je pre mňa aj tatinkom. Možno preto, že môj otec zomrel, keď som mala päť rokov. Mala som síce nevlastného otca, ale ten vlastný mi chýbal, a tak trochu som ho našla v tatinkovi. Podľa mňa aj to je zárukou trvalosti nášho vzťahu, že v ňom mám trošku aj otca, ktorý je pre mňa autoritou, dám na jeho názor, skúsenosti...

Od začiatku ste vedeli, že chcete deti?
Áno, ale nebrali sme sa preto, že sme museli. Paľko sa narodil až dva roky po svadbe. Kačenka však bola prekvapením, lebo mala byť, až keď skončím vysokú.

Starší muži majú niekedy z malých detí strach, to však nebol tatov prípad.
On má, naopak, deti veľmi rád. Pokojne by ich mal aj teraz. Prinášali mu ohromnú radosť, vychutnával si ich. Keď boli bábätká, ležali mu na písacom stole, na lampu im zavesil hrkálky a boli spokojné. Hoci sa stalo aj to, že som raz zo školy zavolala, čo robí náš malý Paľko, a tato, že je niekde v záhrade. Hneď som znervóznela, kde je moje rokapolročné dieťa, a vyslala ho za ním. No a Paľko bol vylezený na vysokom rebríku vedúcom na povalu, odkiaľ už nevedel dole, tak tam len sedel a kvíkal.

Často ste sa stretávali s predsudkami vinou veku?
Raz sme boli v šou Andrei Vadkerti, ktorá sa začala rozčuľovať, aké je to nezodpovedné mať v takomto veku deti, že si neužijú otca, že sa to nepatrí. Pritom, keď sme už tí historici, v minulosti boli manželstvá s vekovým rozdielom bežné a nikto sa nad tým nepozastavoval. Navyše, koľkí z mojich rovesníkov sú už rozvedení a my máme pred striebornou svadbou. Paľo má dvadsaťtri, Kačena dvadsaťjeden rokov, takže do dospelosti ich Pavel doviedol a majú nádherný vzťah.

Napriek tomu, tato už má po sedemdesiatke. Čo generačné rozdiely?
Nedávno mi môj syn vravel, že sa v škole rozprávali o generačných rozdieloch a on odpovedal, že si niečo také vôbec neuvedomuje. Veď aj jeho babka je na Facebooku. My v našej rodine všetci mladneme a môj muž špeciálne. Skôr sa bojíme, ako ten čas rýchlo plynie. Mal by sa trošku pribrzdiť. Zatiaľ sme však, našťastie, zdraví a pri sile a žiadne rozdiely nepociťujeme. Naopak, Pavel nám svojou energiou dáva všetkým poriadne zabrať. Všetci naokolo sú hotoví z jeho tempa – životného aj pracovného.

Tato prevrátil tvoj život naruby aj tým, že dievča z paneláka presťahoval na dedinu, kde žije obklopené psami, mačkami, koňmi, somármi.
Áno, a to som bola človek, ktorý sa hrozne bál zvierat. Určite si pamätáš, ako som ťa na gymnáziu uplácala, že umyjem riady, ak podržíš vaše boxery. Aj keď som v Budmericiach už bývala, nakupovala som im rožky a po jednom ich hádzala, aby som ich zamestnala, kým prebehnem do domu. No dnes si už život bez zvierat a vidieka neviem predstaviť. Došlo to tak ďaleko, že na štyridsiatku som si želala somára.

Spája vás i povolanie, aj ty si historička. Nakoľko ťa tato ovplyvnil v tejto oblasti?
Hlavne je pre mňa obrovským stimulom, lebo je vorkoholik, takže mne nezostáva iné, než ním byť tiež. No a, samozrejme, je mojím obrovským radcom, prvý číta moje knihy, hovorí mi svoj názor, no zaujíma ho aj ten môj.

Prezradíš, čo mu na tebe prekáža?
Neporiadok. Vyriešil to tak, že sa zamuroval do zadnej časti domu, kde má svoj vlastný priestor. V tomto je po ňom Paľko, kým Kačena je, bohužiaľ, po mne.

A čo prekáža tebe?
Niekedy je až príliš hyperaktívny, mohol by sa trochu upokojiť.

Na čo sa tešíte?
My sa tešíme, že naše deti študujú, že sa im darí, tešíme sa z veľkých detí, z vnúčat, zo zvieratiek, obaja máme veľa pracovných plánov...

Kým tato sa sústreďuje na najstaršie dejiny, tvojou doménou je stredovek a rytieri. Na výročie svadby si preto od tata dostala repliku starého meča...
Ako sa ukázalo, popravčieho. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Ale je pravda, že stredovek ma fascinuje. Hlavne Žigmund Luxemburský. Mimochodom, podľa mňa Pavel je jeho prevtelením. Rovnako vyzerajú, majú rovnaké povahové vlastnosti. Stále nachádzam nové a nové paralely.

Aké presne?
Aj Žigmund bol veľmi životaschopný, mal množstvo energie, bol výborný rozprávač, vedel si dať rady v každej situácii. No bol to trochu aj taká podšívka a bol na ženské.

Áno, tato rád vraví, ako sa teší, že mu už dorástli Kačenine spolužiačky, lebo my sme mu už zostarli.
Jasné, občas sa sťažuje, ale zase vraví, že za šera a z diaľky sa to ešte dá. No ja som mu povedala, že mňa už má na doživotie