Vyhadzovali ma z reštaurácií! Konečný prehovoril o vzťahu s Čaputovou: Jej NIE víta!

Zuzana Čaputová deň pred svojimi päťdesiatymi narodeninami vyhlásila, že vo funkcii zostane už len rok. Vraj nemá dostatok síl prezidentovať ďalšie volebné obdobie. Má na to osobné dôvody, najmä to, že jej odporcovia útočili nielen na ňu, ale aj jej rodinu.

Svoje o tom vie aj jej bývalý priateľ Peter Konečný. Pár tvorili v čase, keď bojovala o post hlavy štátu. Fotograf a hudobník stál po jej boku, a keď vyhrala, cez volebnú noc dostal tričko s nápisom prvý frajer Slovenskej republiky. Následne však vyplávalo na povrch, že dvojica išla od seba.

Čaputová to nekomentovala a Konečný dnes tvrdí, že dôvod ich rozchodu vlastne nepozná. Na vlastnej koži však pocítil odvrátenú stránku (ne)­popularity. Čo všetko prezradil Šarmu?

Ako vnímate, že sa pani prezidentka rozhodla nekandidovať? Povedala, že to robí z osobných dôvodov, keď zvážila svoje sily pokračovať vo funkcii ďalších šesť rokov. Vyhodnotila to tak, že by už neslúžila národu tak, ako si predstavuje.

Myslím si, že to je zlá správa pre Slovensko a určite dobrá správa pre mňa osobne. Bol som za tie roky, najmä v prvom období, konfrontovaný s vecami, ktoré ďaleko prekračujú hranicu príjemného.

Myslíte váš vzťah, keď ste ešte boli spolu?

Nie, mám na mysli niečo iné. Keď som čítal o útokoch na jej rodinu, že sú jedným z dôvodov, prečo zvažuje odchod, veľmi dobre som rozumel, čo tým myslí. Kedysi som bol vystavený podobným útokom, len s tým rozdielom, že to vtedy nebolo ani komu povedať, nieto ešte nejako riešiť. Bolo to veľmi nešťastné obdobie a útoky boli naozaj silné.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Môžete byť konkrétnejší?

To veľmi ťažko, lebo prichádzalo mnoho vecí napríklad cez sociálne siete, ktoré som, samozrejme, ignoroval. Nerád by som konkretizoval, lebo sa mi neskôr podarilo zistiť pozadie niektorých správ a nepovažujem za bezpečné to teraz hovoriť z môjho hľadiska. Bez urážky spomeniem aj mediálne útoky, keď sme boli rozídení, ale ešte to nebolo medializované, a ja som denne čelil nepredstaviteľnému množstvu možno aj pozitívne mienených atakov na moju osobu. Keď to teraz pocítila aj ona a pocítila ten atak na svoju rodinu, tak… Takto, neprajem jej nič zlé, ale určite som zažíval niečo podobné. Okrem fyzického útoku, že by na mňa niekto zobral predmet a ovalil ma ním, som zažil všetko. Od vyhadzovania v reštaurácii, vyštvávania od stola, všetko…

Takto to bolo asi po rozchode, nie? Alebo to pokračuje do dnešných dní?

Dnes už je to zanedbateľné. Nehovorím, že sa nestretnem so zopár atakmi a niektoré veci myslia ľudia aj dobre, ale môžu byť veľmi nepríjemné. Ale to je debata na knižku, nie na rozhovor.

Máte to pani prezidentke za zlé? Ona má z titulu funkcie svoj tím, bodygardov, ale vy ste po rozchode aj na nenávisť zostali sám…

Trafili ste klinec po hlavičke. Nehovorím, že jej to vyčítam, nechodila na strednú prezidentskú, ale možno niekomu z jej tímu alebo Úradu na ochranu ústavných činiteľov mohlo napadnúť, že tu je človek, ktorý je hodený cez palubu.

Ako sa vám podarilo eliminovať všetky negatívne veci a kde ste našli vôľu prekonať to?

Určite v množine toho negatívneho sa nachádzali aj pozitívne veci, lebo medializácia mi otvárala dvere, ktoré som mal predtým zatvorené, napríklad v umeleckej sfére. Myslím, že mi pomáhalo sústrediť sa na toto. Na druhej strane bolo ťažké odlíšiť šance, ktoré prichádzali, či sú myslené úprimne a prišli vďaka tomu, že si niekto všimol, čo celý život robím. Lebo boli aj neúprimné ponuky, keď sa niekto cezo mňa chcel dostať k pani prezidentke. Ťažko sa to rozoznávalo a myslím, že mnohých šancí som sa vtedy nechopil, lebo som mal pocit, že je za tým nejaký iný úmysel, ktorý som už, samozrejme, nevedel vyhodnotiť. V každom prípade mnohí vzácni ľudia pri mne zostali a mnohých vzácnych ľudí som našiel a sústredil som sa na svoju prácu, na umenie.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Ako ste spracovali rozchod?

Snažil som sa izolovať. Žil som v bubline, v ktorej bola pani prezidentka milovaná, a do tej bubliny rátam aj svoju rodinu. Asi si ani neviete predstaviť, aké to je, keď ani tým najbližším nemôžete povedať, čo prežívate, lebo by ste im brali ideály. A ani medzi priateľmi, v podstate nikde to nemôžete povedať.

Ako to myslíte? Je pani prezidentka priveľmi zidealizovaná?

To som tým nechcel povedať a nemyslím si to. Myslím, že vtedy nebola a ani v tejto chvíli nevidím komplexnejšiu osobnosť na ten post.

Keď hovoríme o ideáloch, asi aj ona mala na začiatku romantické predstavy, ktoré mohli plynúť z nepoznania funkcie, ktorej sa chopila.

Ja si myslím, že celý tím okolo nej sa na to, naopak, pozeral triezvo. Už len z toho dôvodu, že stať sa prezidentkou nebola vec, ktorá bola jej pôvodným cieľom a nápadom. To bola vec, ktorú jej ponúkli z jej politickej strany, a ona nepovedala hurá, ale že o tom porozmýšľa. Jednoducho, pri iných prezidentoch a kandidátoch sa dá povedať, že si to vysnívali alebo im to prišlo zaujímavé, skrátka, zrodilo sa to v ich hlavách, ale toto nebol jej prípad. Nemyslím si preto, že by tam bolo sklamanie z predstáv, lebo nežila v predstavách o tejto funkcii. Možno neskôr, keď už sa blížil výsledok, tak nejaké predstavy z jej strany boli, ale to si už netrúfam hodnotiť. To vie len ona, ako to bolo.

Mohli by ste po rokoch konkretizovať dôvod vášho rozchodu? A ešte podotázka – prišiel váš rozchod počas kampane alebo až po nej?

Nechcem to nejako konkretizovať, ale rozchod určite neprišiel počas kampane, až po nej. A čo sa týka dôvodu rozchodu, na ten sa musíte opýtať jej, ten som sa nejako nedozvedel.

Ste s ňou v kontakte?

Nie sme spolu v kontakte. V podstate celý čas nie sme v kontakte.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Plánujete ju opäť kontaktovať po skončení vo funkcii?

Ja mám momentálne svoj pekný vzťah…

Tak o tom by ste mi mohli povedať viac...

O tom budem iba mlčať. (Smiech.)

Prezraďte aspoň to, či je to niekto z vášho okolia alebo nový človek?

Nový človek to je aj nie je a nie je to osoba z umeleckej brandže.

Čím novým sa mi ešte pochválite?

Zažívam obdobie, o ktorom by sa dalo povedať, že všetkého, čoho sa chytím v umeleckej sfére, sa podarí. No ako som už spomenul, mám aj krásny vzťah, ale mám aj krásne ponuky na výstavy. Asi o rok sa má po veľkej rekonštrukcii otvárať synagóga v Trenčíne a podpredsedníčka židovskej náboženskej obce, pani Hodálová, ma oslovila s výstavou. Je pre mňa obrovská česť vystaviť tam svoj projekt Personal Holocaust. Okrem toho hrám v džezovom orchestri, čo bol vždy môj sen, lebo okrem fotky som sa celý život venoval hudbe. Bol som kontrabasistom a basgitaristom a sníval som hrať v orchestri s „nosom na notách“.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Chodíte aj koncertovať?

Napríklad začiatkom júla hráme v záhrade na bratislavských Kramároch, ktorá sa volá Wine O´ Clock.

Máte ešte nejaký sen?

Ťažko povedať, lebo keď som mal minulý rok veľkú výstavu v Holíčskom zámku, tak som si myslel, že už v živote nebudem mať nič podobné, a o týždeň prišla ponuka zo synagógy v Trenčíne. (Smiech.) Neviem... Naozaj sa mi momentálne darí. Podieľal som sa na vydaní troch známok. Bola medzi nimi známka Solidarita s Ukrajinou, na ktorú som mimoriadne hrdý. Do konca mesiaca vyjde CD, ktoré gitarista Stanko Počaji postavil na poézii z mojej zbierky. Spievajú tam úžasní speváci ako Peter Lipa, Kamil Mikulčík a podobne. Naozaj sa nemôžem sťažovať.