Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Vladimíra vstúpila do sveta politiky v&nbsp;čase, keď pracovala po boku exprezidenta Andreja Kisku. Ako vraví, protokol na najvyššej štátnej úrovni bol prísny, a&nbsp;dnes je rada, že ako poslankyňa má predsa len viac voľnosti, pri ktorej môže byť viac sama sebou.

A&nbsp;keďže je aj mamou takmer trojročnej dcérky Liny a&nbsp;päťmesačného syna Leona, jej šatník je prispôsobený aj mamičkovs­kým povinnostiam.

Počas fotenia nám asistovala aj malá Lina, ktorá ochotne zapózovala. „Vždy som si predstavovala, že keď budem mať dcérku, budem ju obliekať, ako sa u&nbsp;nás na Spiši hovorí, že si ju ‚vyčančám‘, ale Linuška sa mi nedá ani učesať. Má takú chlapčenskú dušu, a&nbsp;preto musí byť oblečenie pohodlné a&nbsp;funkčné. Má rada väčšie tričká, nohavice, legíny. Je to taký ihriskový typ, v&nbsp;šatách ju uvidíte zriedka. Napríklad, keď ideme niekam na večeru do reštaurácie...“

Na strednej a&nbsp;vysokej škole nosila poslankyňa takmer výlučne šaty a&nbsp;sukne. „Spolužiaci na strednej si robili zo mňa srandu, že Vladi ešte aj tenisky klopkajú,“ prezradila o&nbsp;sebe. Jej štýl sa zmenil stretnutím s&nbsp;budúcim manželom, hokejovým reprezentantom Tomášom Marcinkom. Keďže chcela, aby ako pár ladili, prispôsobila sa jeho ležérnemu street štýlu. Aj dnes ju v&nbsp;meste stretnete v&nbsp;mikine a&nbsp;šiltovke.

Svoje si zažila vďaka prezidentskému protokolu, ktorý je veľmi prísny aj čo sa týka oblečenia, farieb či mejkapu a&nbsp;vlasov. „Páčilo sa mi to zažiť, ale bolo to náročné časovo aj finančne, ak ste chceli držať krok so zahraničnými prezidentskými tímami.“

Najobľúbenejší kúsok v&nbsp;Marcinkovej šatníku? „Je to pánska košeľa, ktorá mi je srdcu blízka, pretože ju mal manžel oblečenú na našom prvom rande pred siedmimi rokmi. A&nbsp;ja som známa tým, že mu kradnem zo šatníka tričká aj košele, keďže mám rada voľnejšie strihy. Preto, keď sa chystal spomenutú košeľu vyradiť na charitatívny bazár oblečenia, ktorý pravidelne robíme, som si ju vzala k&nbsp;sebe. Odvtedy ju nosím na doma, ale aj keď ideme prechádzku. Je praktická, ľahko sa v&nbsp;nej dojčí (úsmev).“

Vladimíra nenakupuje zbrklo a&nbsp;keďže nemá v&nbsp;šatníku prehnane veľa kúskov, stane sa jej, že nie vždy stihne vybrať z&nbsp;čistiarne kúsok, ktorý práve potrebuje. To sa jej stalo aj pred jednou pre ňu významnou udalosťou: „Na pos­lednú chvíľu som si kúpila šaty na inauguráciu pani prezidentky Čaputovej. Musím povedať, že mám veľmi pozitívny vzťah k&nbsp;ženským líderkám, a&nbsp;aj naša pani prezidentka nastolila veľmi dôstojnú úroveň tohto úradu, a&nbsp;preto sa mi ňou pozitívne spája aj tento outfit.“

Tento rok zažijú ľudia v&nbsp;Spišskom Hrhove vďaka Vladimírinmu nápadu už 6. ročník charitatívneho bazáru, do ktorého jej svojimi vyradenými kúskami prispievajú aj známe osobnosti. Celý výťažok ide na podporu ženskej dielne, v&nbsp;ktorej pracujú ženy so znevýhodnením: „Najčastejšie ide o&nbsp;zdravotné znevýhodnenie, onkologické pacientky, ženy po transplantácii… Mnohé z&nbsp;nich nechcú byť napriek komplikáciám doma, chcú sa realizovať, no nikto ich nechce zamestnať, keď idú napríklad dva-trikrát do týždňa na dialýzu. Chceli sme im dať šancu,“ priblížila Marcinková.

Bazár má názov Dvakrát dobre: „To jedno dobre znamená pomoc ženám, to druhé dobre znamená pomoc planéte, pretože recyklujeme. Aj ja si tam viem pekne nakúpiť, lebo dámy ako Zuzka Šebová alebo Tánička Pauhofová či rôzne influencerky a&nbsp;podnikateľky, majú krásny štýl a&nbsp;veľmi pekné kúsky. Veľmi sa teším, keď potom vidím aj ženy na Spiši v&nbsp;niektorom kúsku z&nbsp;bazáru. A&nbsp;ja presne viem, v&nbsp;ktorej relácii ho mala predtým Zuzka Šebová oblečený.“

Pre svoju vysokú postavu, takmer 180 centimetrov, nikdy neobľubovala vysoké podpätky. „V&nbsp;puberte som z&nbsp;výšky mala aj komplexy, hrbila som sa a&nbsp;‚zarobila‘ som si na skoliózu. Neskôr som to prekonala.“ Aj vďaka práci si na podpätky zvykla, ale tie jedny, vyššie ako ostatné, dodnes nosí len na fotenie: „Zospodu sú úplne čisté, lebo vonku som ich nikdy nemala. Asi by som v&nbsp;nich neprešla ani krížom cez chodbu (smiech).“