"Nie je normálne, že si pacienti musia sami organizovať dobročinné zbierky na lieky, aby mohli dýchať,“ upozorňuje na smutný fakt moderátorka Adriana Kmotríková, ktorá v televízii TA3 rozbieha novú reláciu Život s diagnózou.

Šarmantná blondínka v nej rieši zdravotné ťažkosti ľudí, pozýva si do diskusie odborníkov a sama sa popritom vzdeláva, aby sa v problematike dobre orientovala.

Zmenili ste zameranie svojej relácie a tematicky už pokrývate aj iné diagnózy, nielen cystickú fibrózu. Prečo?

Počas minulého roka sme vyrobili 10 relácií o tejto menej častej, ale vážnej chorobe, ktorou na Slovensku trpí 350 detí a mladých ľudí. Prebrali sme väčšinu dôležitých tém, ktoré sa jej týkajú, aj to, že každý dvadsiaty tretí z nás je nositeľom chybného génu CF bez toho, aby o tom vedel.

Niektorým pacientom sme pomohli kúpou potrebných prístrojov na odhlienenie dýchacích ciest či finančnou zbierkou na lieky. A to, že sa teraz venujem iným ochoreniam, ani náhodou neznamená, že na pacientov s cystickou fibrózou a ich rodiny zabudnem. Spoznala som v nich úžasných a vzácnych ľudí, ktorí si zaslúžia našu pozornosť a pomoc. A najmä pozornosť rezortu zdravotníctva!

Som vďačná za to, že ich poznám, opäť mi ukázali, ako statočne sa dá kráčať životom, ktorý vám pripravil trápenie. Zostávam s nimi a s ich lekármi v kontakte a vždy, keď budem môcť, pomôžem. Aj v mene pamiatky na moju Natálku.

A je takmer isté, že sa k relácii Život s cystickou fibrózou z času na čas ešte vrátim. Ich boj s naším zdravotným systémom totiž ešte zďaleka nie je vyhratý.

Aká to pre vás bola skúsenosť, žiť problémami takýchto pacientov?

Predovšetkým cystická fibróza bola mojou srdcovou záležitosťou, pretože sa ma osobne dotýka, a v takom duchu som aj pristupovala k relácii. S citom a emóciou. Radujem sa z úspechov pacientov spolu s nimi a smútim taktiež spolu s nimi.

Na túto chorobu totiž zomierajú mladučkí ľudia na prahu dospelosti. Viackrát som v posledných mesiacoch bezmocne plakala, keď odišiel niekto z nich. Najhoršia je pritom skutočnosť, že vo vyspelom svete pre nich už dlhé roky existujú lieky na báze génovej terapie!

K nám na Slovensko sa začali dovážať iba pred pol rokom a aj to nie pre všetkých. Deti a mladí ľudia, ktorí odišli, sa ich už nedožili a to je na tom to najsmutnejšie.

Nový formát relácie nazvaný Život s diagnózou, pri ktorom sa budeme stretávať každú druhú nedeľu, by nemal byť o takýchto ťažkých ochoreniach, skôr o bežných zdravotných problémoch, ktoré majú mnohí z nás.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Podľa akého kľúča vyberáte diagnózy do relácie?

Prvé vydanie bolo o migrénach a bolestiach hlavy, v ďalšom sme hovorili o alergiách na peľ, roztoče, potraviny... A keďže sa tieto zdravotné ťažkosti týkajú mnohých ľudí, zaviedli sme novinku.

Diváci sa pred každou reláciou môžu prostredníctvom emailu opýtať odborníka v štúdiu na svoj konkrétny problém. Prvá časť o migrénach mala taký veľký divácky ohlas, že nakoniec nebolo možné v&nbsp;30-minútovej relácii odpovedať na všetky otázky divákov.

Na jednej strane ma teší záujem, na strane druhej ma mrzí, že niektorí svoje odpovede nenašli.

Aké zdravotné problémy trápia Slovákov? Spomínajú sa najmä kardiovaskulárne a onkologické ťažkosti, ale trebárs i obezita a alkoholizmus…

Nerobila som prieskum, vo výbere zdravotných ťažkostí sa riadim intuíciou, vnímam svet okolo seba, sledujem správy. Ale ku všetkému z toho, čo ste vymenovali, sa plánujem dostať. Aj psychické ťažkosti, zubné kazy a slabý zrak sa nás však týkajú.

Vy sama ste mali onkologické ťažkosti, príde vo vašej relácii čas aj na túto tému?

Nie je to program o mne, ale tým, že mňa samu postihli ťažké diagnózy, viem sa vcítiť do kože pacienta, ktorý bojuje.

Pre vás ako tvorcu, ktorý si robí takmer celý servis okolo relácie, to znamená hľadanie si viac informácií, faktov, osloviť nových odborníkov. Musí to byť náročné. Pomáha vám niekto?

Nie. Námet, dramaturgiu a scenár tvorím sama, hostí do štúdia si tiež vyberám a pozývam ja. Pred reláciou (a to sa týkalo aj cystickej fibrózy) si musím čo možno najkomplexnejšie naštudovať problematiku. A čím hlbšie sa do nej dostávam, tým viac ma zaujíma.

Občas už mám také nutkanie odpovedať aj za lekárov v&nbsp;štúdiu. (Smiech.) Je to veľmi zaujímavá práca, baví ma, napĺňa a som rada, že som dostala príležitosť týmto spôsobom možno aj niekomu pomôcť.

Obmedzuje tvorba relácie vaše súkromné aktivity? Čo ste jej, okrem času, obetovali?

Ak vás vaša práca baví, robíte s ľuďmi a pre ľudí, neľutujete predsa ani jednu minútu, ktorú jej obetujete. Všeobecne si myslím, že šťastný je ten človek, ktorý svoju prácu vníma ako poslanie a má možnosť ho robiť. Nech je to akékoľvek povolanie. A tiež si uvedomujem, že sú oveľa ťažšie práce, ako je tá moja.

Prídete mi už ako televízna zdravotná ombudsmanka, ba povedal by som – tieňová ministerka. Aj vďaka relácii Život s cystickou fibrózou ste tlačili na zákonodarcov, aby menili zákony, schvaľovali nové lieky. Už len diskusiou ste robili tlak na legislatívu. Aký ohlas to malo u kompetentných?

Na zákonodarcov nie, ale práve pre kompetentných v zdravotnom systéme sme vysielali niekoľko relácií, aby sme im ukázali, koho životy majú v rukách. Spolu s rodičmi detí s cystickou fibrózou a ich pacientskymi organizáciami sme takto pred rokom bojovali o kategorizovanie novej účinnej liečby z USA a zaradenie do zoznamu liekov, preplácaných zdravotnými poisťovňami.

To sa napokon podarilo, ale tento nový liek dostáva na Slovensku sotva jedna tretina z tých, ktorí ho nutne potrebujú. Je príliš drahý na to, aby si ho mohli kúpiť rodiny na záchranu svojich detí. Ale čo je vyššia hodnota ako život? Tvrdenie, že zdravie si za peniaze nekúpime, v tomto prípade určite neplatí. Nie je normálne, že si pacienti musia sami organizovať dobročinné zbierky na lieky, aby mohli dýchať!

Teraz je podaná žiadosť na ministerstvo zdravotníctva o kategorizáciu ďalšej skupiny týchto liekov. Pridajú deťom desiatky rokov plnohodnotného života, bez nich nemajú šancu. Ak ministerstvo žiadosť zamietne, samozrejme, že sa nevzdáme a budeme pokračovať.

Trúfli by ste si na horúce kreslo ministerky zdravotníctva aj v kontexte týchto pohnutých časov?

No, zopár vecí by som tam určite rada zmenila, ale v prvom rade si myslím, že by zdravotníctvo malo byť mimo akejkoľvek politiky. Vidíme sami, kam sme sa dostali…

Nuž a trošku aj k vám osobne. Ako sa máte? Čo máte nové a ako zvládate koronačasy? Niekde som čítal, že hráte na klavíri.

Áno, hra na klavíri sa stala v koronakríze mojou veľkou záľubou, každý deň si sadám ku klavíru, hrám staré a učím sa nové skladby. Je to moja radosť, ktorú som predtým roky zanedbávala, veľa som zabudla a teraz to dobieham.

Hudba celkovo je pre mňa liek na všetko, milujem ju, počúvam vážnu hudbu, keď som smutná, a keď som veselá, v kuchyni si spievam a tancujem. To je teraz jediné miesto, kde môžem.

Pred krízou som chodievala tancovať s Peťom Modrovským do jeho tanečnej školy Dansovia a veľmi mi to chýba. Takisto aj tenis s iným Petrom. Ale čo sa dá robiť.

Verím tomu, že očkovanie nás postupne dostane z najhoršieho a aspoň časť nášho života sa opäť vráti do starých koľají.

Viackrát som bezmocne plakala: Adriana Kmotríková prežila náročné chvíle

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás