Na Českých levoch mala životopisná dráma o českom skladateľovi Josefovi Myslivečkovi úctyhodných jedenásť nominácií, z ktorých šesť premenila. Zvíťazila aj v najprestížnejších kategóriách ako najlepší film a réžia. Vojtovi Dykovi však unikla soška za mužský herecký výkon a režisérovi a scenáristovi Petrovi Václavovi za scenár. Kto si ich film pozrie, možno si pomyslí, že právom. Herecký výkon Dyka rozhodne nebol nadpriemerný a scenár tiež. Dokonca ani réžia, hoci tú Levom ocenili.
Dobrý zámer, ale...
Filmu sa nedá uprieť zaujímavá téma. Petr Václav zoznámil krajanov s českým skladateľským géniom, ktorý bol svojho času najmä v Taliansku populárny a uznávaný skoro ako jeho nástupca Mozart. No kým Wolfgangovi „jeho Pražania rozumeli“, o Myslivečkovi väčšina z nich netušila. Je preto záslužné, že Václav vzkriesil túto zaujímavú a rozporuplnú osobnosť. Slabinou je, že sa mu skladateľov príbeh nepodarilo pretlmočiť do filmového jazyka.
Dyk, ako ho nepoznáme
Il Boemo je monotónny a Dykov výkon plochý. Niekde v rozhovore herec povedal, že na DAMU ho nenaučili, ako zahrať, že nemá nos, ktorý Myslivečkovi odpadol pre syfilis. Nuž, naozaj to nezahral, všetko za neho zahrala výborná maska. Jeho výraz sa však veľmi nemenil, či komponuje, zvádza ženy, žasne nad vladárom na nočníku alebo umiera na pohlavnú chorobu, je stále rovnaký. Možno v taliančine je jeho prejav plnokrvnejší, v češtine je to však monotónna nuda. Jediný moment, keď akoby ožil a zrazu je to ten Dyk s iskrou, ako ho poznáme, sú chvíle, keď diriguje. Vidno, že hudba mu bola lepším režisérom než Václav.
Salieriovci
Práve vďaka Myslivečkovej hudbe je posedenie v kine znesiteľné, rovnako vďaka nádhernej výprave a kostýmom. Spraviť z Myslivečka aj na plátne plnokrvnú osobnosť sa však nepodarilo. Rovnako ako z jeho mileniek, ktoré splývajú v zle rozlíšiteľnú masu. Viem, že tvorcovia snímky nemajú radi, keď sa ich dielo prirovnáva k Formanovmu Amadeovi. Možno si ho však študijne mohli pozrieť, inšpirovať sa a zamyslieť, ako natočiť originálny životopis s ideovou nadstavbou. Takto sa viac priblížili Salieriho priemernosti než Myslivečkovej mózartovskej genialite.
