V tlači sa spomína, že si úspešný horolezec, cestovateľ, publicista, učiteľ... Poďme trošku počítať. Na koľkých cestách si bol? Dá sa to vôbec spočítať?

Je to okolo sedemdesiat výprav a ciest. Musím ich znovu spočítať, lebo každý rok aspoň jedna–dve pribudnú. Keby si mohol, ktorú by si si zopakoval? Rád spomínam na výpravu do centrálnej Sahary, do Hoggaru v roku 1973, výpravu do Antarktídy v roku 2000 či na Atacamu a Robinsonov ostrov v roku 2003. Bez rozmýšľania by som si zopakoval cesty s mamou... Na Galapágy, potulky po Srí Lanke, Kalahari či cestu po Indonézii, kde sme navštívili ostrovy Bali a Lombok.

Ktorá cesta bola pre teba najkrajšia vďaka prírode a scenériám?

Som geograf, dokonca som sa špecializoval na geomorfológiu. Povrch planéty Zeme je jedinečný, ťažko vyberať. Na jednej ceste som vnímal všetky typy geografickej krajiny „v jednom ťahu“. Bolo to počas cesty kolo sveta známej ako „Alloute“ s Alexom Mlynárčikom v rokoch 1980 – 1981.

A najkrajšia vďaka tým, s ktorými si stretol alebo s tebou cestovali?

Bola to jedna z prvých ciest do už spomínaného Hoggaru, ale aj malé výpravy s Jarom Oršulom a Milanom Šimuničom v posledných rokoch. Výborne sa mi cestovalo aj s Alexom Mlynárčikom na ceste okolo sveta. Viaceré cesty sú pre mňa nezabudnuteľné práve v súvislosti s ľuďmi, ktorých som tam stretol. Na ceste pod Fitz Roy, v Rio Gallegos sme stretli Karola Bizona, ktorého rodičia pochádzali z Horných Obdokoviec, z tej istej dediny ako moja mama! Úžasný zážitok. Mal viacero pokračovaní. V Mendóze, kde neskôr Karol pôsobil, sme spolu leteli až takmer na dotyk k mojej obľúbenej Aconcague. Karol aj s manželkou nás navštívili aj v Bratislave a spoločne sme išli do Horných Obdokoviec.

Je miesto, kde si ešte nebol a kam by si veľmi, ale veľmi chcel ísť?

Takých miest je niekoľko. Nachádzajú sa v Antarktíde a v Tibete.

Cítiš sa skôr ako cestovateľ alebo ako horolezec či publicista?

Som geograf, a preto sa viac cítim cestovateľom. Pravdaže, publicistika a iná moja literárna tvorba často čerpá aj z horolezectva

Prezraď čitateľom, ako v súčasnosti najradšej tráviš svoj voľný čas?

Najradšej by som ho naplnil dlhými túlačkami po našich stredne vysokých vrchoch. Som nenasýtený mäkkým hôľnym reliéfom našich Karpát a krásou našich vrchov. Zbožňujem Choč, Rozsutec, Kľak, Babiu horu, Ostredok, Roštún a Vysokú v Malých Karpatoch.

Čo je pre teba nesmierne dôležité? Za čo by si sa „pobil až do krvi“?

Za to, čo mi v okolí, v ktorom žijem, najväčšmi chýba – pobil by som sa za spravodlivosť.

Dal si si nejaké novoročné predsavzatie? A prezradíš ho?

V roku 2009 som si pripomínal svoje prvé výstupy vo Vysokých Tatrách, na ktoré ma otec vzal. Boli to dva štíty v hlavnom hrebeni Tatier – Vysoká a Gánok. Chcel som na ne vystúpiť na počesť svojho otca na šesťdesiate výročie. Nepodarilo sa mi to ani vtedy, ani vlani. Rád by som na tie štíty vystúpil tento rok.

Posledná otázka – vzhľadom na to, že si muž činu a častejšie sa ti podarilo aj naplniť to, čo si si predsavzal, čo by si poradil čitateľom? Kadiaľ vedie cesta k vytýčenému cieľu?

Ciest k vytýčenému cieľu je nespočetné množstvo. Je dôležité prepracovať sa k vlastnému systému, ako sa cesta k vytýčenému cieľu dá dosiahnuť. Nech už je to však akýkoľvek systém – všetky cesty k osobnému vytýčenému cieľu majú spoločného menovateľa: odvahu, pracovitosť, sebazaprenie, vytrvalosť, pracovitosť. A jedna špeciálna rada cestovateľom. Cestovateľská skúsenosť nie je nič iné, ako schopnosť ísť znovu a znovu v ústrety novým, nepredvídaným problémom.

Kto je František Kele

Vystupovať na kopce začal už ako dvanásťročný. Zdolal takmer stovku končiarov rôznych pohorí sveta. Z exotických vrcholov vynikajú najmä výstupy na Kilimandžáro, Aconcaguu, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus aďalšie. Vo Vysokých Tatrách uskutočnil viac ako päťsto výstupov. Je prvým slovenským cestovateľom, ktorý pôsobil na všetkých svetadieloch, vrátane Arktídy a Oceánie. Je spoluzakladateľom Sekcie pre výskum vysokých pohorí pri Slovenskej geografickej spoločnosti Slovenskej akadémie vied a spoluzakladateľom združenia AntArktis. Zúčastnil sa na sedemdesiatich expedíciách, absolvoval tri cesty okolo sveta. Pred pár týždňami prevzal z rúk premiérky Ivety Radičovej mimoriadne ocenenie Krištáľové krídlo za celoživotné dielo.

Kto je Táňa Keleová-Vasilková

Najúspešnejšia slovenská spisovateľka, ktorá pôvodne pracovala ako novinárka. Podľa recenzentov jej kníh je Táňa priam nabitá tvorivou energiou. Zatiaľ vydala dvadsaťdva kníh, čo je asi milión kusov predaných výtlačkov.