Hana Lasicová zmapovala osudy svojich predkov. V knihe Slúžka sa inšpirovala príbehom tajomnej tety Anky, ktorá sa po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie dostala do služieb vo vyššej spoločnosti. Zámožnou rodinou boli aj rodičia herečky Emílie Vášáryovej a politologičky Magdy Vášáryovej. Teta Anka tak dostala na starosť Haninu tetu a mamu.

Záhadná opatrovateľka prominentných detí nadchla aj scenáristku Marianu Čengel Solčanskú, ktorá si s Lasicovou sadla za jeden stôl. Výsledkom je druhé vydanie Haninej knihy, ale najmä dramatický film Slúžka, v ktorom sa láme pikantné tabu.

Závoj tajomna okolo tety Anky, ktorá v historickom dome Vášáryových v Banskej Štiavnici dohliadala na Milku a Magdu, Lasicovú fascinoval odmalička. “Mama mi rozprávala príbeh o nej, ktorý ma vždy veľmi zaujímal. Boli v ňom rôzne zvláštne momenty z jej života. No konzultanta na knihe mi robil môj otec. On bol veľmi úsečný a povedal buď je niečo dobre, alebo zle,” zasmiala sa Hana, ktorá spomienky Magdy a pripomienky Lasicu miešala s informáciami z overených zdrojov.

Pri písaní knihy a zbieraní podkladov na film režisérky Solčanskej sa striktne držala toho, čo našla v archívoch. “Toho, čo bolo reálne,” zdôraznila Šarmu spisovateľka, ktorá tému postavenia slúžiek v 20. storočí poňala hlbšie a ponúkla ju cez skutočnú postavu tety Anky s kvapkou fikcie. Hana kvôli filmovému príbehu doslova vymetala archívy naprieč mestami.

“Áno, bola som aj vo Viedni. Tam som našla prepisy rozhovorov z 80-tych rokov. Robili ich so slúžkami, ktoré slúžili za monarchie,” poznamenala Lasicová a ponúkla detaily.

“Bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Človek z toho cíti veľmi potláčané osobnosti a veľa vecí, o ktorých tí ľudia akoby nevedeli vypovedať. Nemali na to slová. Mala som pocit, že tam veľakrát išlo o potláčanú sexualitu a to ma veľmi zaujalo aj v súvislosti s príbehom&nbsp;a&nbsp;filmovým spracovaním Slúžky,” povedala Šarmu Hana.&nbsp;

“Sexualita musela byť potlačená. Slúžka bola niekto, kto nemá možnosť vrátiť sa večer k rodine, k svojmu mužovi, objať ho, pobozkať sa. Nemala na to priestor. Až keď sa vydá, tak končí svoju službu u domácich, ale kým je v nej, tak je asexuálna. Zároveň je veľmi ľahko sexuálne vykorisťovateľná, konkrétne&nbsp; hierarchicki vyššie postavenými členmi rodiny, v ktorej slúži,” dopátrala sa k všeobecnému profilu monarchistických služobníc.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Lasicová z rozhovorov vytiahla aj pikantnosti. “V domoch zámožných rodín sa to robilo aj tak, že izby slúžok boli v blízkosti izieb dospievajúcich chlapcov, aby oni mali takýmto spôsobom prvú sexuálnu skúsenosť,” vykreslila neveselé úskalia práce pre panstvo.

“Slúžka bola akoby otrokyňa. Dostávali minimálny plat, robili 20 hodín denne, voľno mali možno iba pár hodín v nedeľu, ak im ho pani domu poskytla. Čiže boli takýmto spôsobom vykorisťované,” odkrýva Hana, ktorá si nemyslí, žeby sa slúžky ako také z Európy uplne vytratili.

“Existujú! Neviem, ako je to presne, ale myslím si, že je tiež veľa prípadov veľkého finančného a psychického vykorisťovania .Naša slovenská žena ide stále niekam slúžiť do zahraničia. Je to nadčasové,” uvažuje porovnávajúc minulosť so súčasnosťou.

Po exkurze do problematiky pomocníčok po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Hana vrátila ku “svojej” tete Anke. Táto gazdiná z rodiny Vášáryových inšpirovala k spracovaniu jej príbehu, ktorý je viac neznámy ako známy. Aj preto tvorcovia filmu Lasicová a Čengel Solčanská rozhodli zapojiť fantáziu a divákovi svojou optikou ponúkli príbeh lásky dvoch žien.

“S týmto nápadom prišiel môj otec, skvelý dramaturg a my sme s Marianou rýchlo pochopili, že to celý príbeh absolútne zdramatizuje. Je to niečo, na čom sme chceli ukázať nemožnosť lásky slúžky, ktorá je v istom zmysle asexuálna, ale tiež má svoje potreby. A chce lásku, po ktorej každý túži,” vysvetila Šarmu spisovateľka, ktorá nemá dôkaz, či teta Anka niekedy prechovávala horúce city k rovnakému pohlaviu.

Nikdy o svojich emóciách nehovorila. Magda Vášáryová vtipne poznamenala, že snáď sa po premiére filmu s lesbickým nádychom budú môcť ukázať v Banskej Štiavnici. “My nie sme vôbec konzervatívna rodina. Absolútne nie,” zasmiala sa Lasicová a vážne dodala: “V tomto smere sa vôbec nestotožňujem so žiadnym konzervativizmom”.

Hana objasnila aj ďalší rozmer toho, prečo ju téma opatrovateliek priťahuje ako magnet. “Keď som vyrastala, tak som samozrejme tiež mala pani, ktorá sa o nás so sestrou starala. Vtedy sa to volalo pani k deťom. Obidvaja moji rodičia boli v tej dobe divadelníci, ktorí mali večerné predstavenia, takže niekto tam bol potrebný a my sme mali tetu Balty. Bola so mnou do mojich troch do deviatich rokov,” uviedla Lasicová s tým, že opatrovateľka, rovnako ako teta Anka, už nežije.

“Na tetu Balty si spomínam ako na osobu, ktorá mi bola neskutočne blízka a ja som sa s ňou potom stretávala až do jej smrti. Bola z Bratislavy, myslím, že bola na invalidnom dôchodku a takto si zarábala počas komunizmu,” objasnila Lasicová, ktorá knihu o Balty po vzore Anky neplánuje napísať.

Tete Anke síce nekolovala v žilách krv prominentnej rodiny, ale Magda Vášáryová (74) sa k nej správala, akoby tomu tak bolo. Bývalá herečka a diplomatka na obetavú slúžku dodnes s láskou spomína, rovnako aj na dobu, ktorá pre nemanželské či nepokrstené deti mala jasné pravidlá.

Do akej miery ste pripomienkovali knihu, možno scenár k filmu Slúžka?

Ja som kľúčová, pretože vlastne ja som vodila moje malinké deti tete Anke, ktorá bola zo Štiavnice. Do konca jej života som sa zaujímala o to, ako žije, či sa jej dobre vodí a či niečo nepotrebuje.&nbsp;

Bola na vás prísna alebo skôr ako kamarátka?

Ona bola pri mne do mojich 12 rokov. Ja si nemyslím, že bola prísna, ale deti sa vtedy vychovávali trochu inak. Samozrejme, že si nedovolila ma biť, to v žiadnom prípade. Keď som mala 12 rokov, tak mi začala vykať, lebo tak bola naučená z pánskej rodiny, kde predtým slúžila.

Ako sa k vám dostala do rodiny?

Ona bola nemanželské dieťa a vtedy sa tomu hovorilo pankhart. A keď sa jej mama chcela vydať, tak ju museli dať preč. Takže keď mala 12 rokov, tak ju predali do služby.

Postavenie nemanželských dievčat bolo náročné...

To by som nepovedala, lebo toto sa týkalo aj chlapcov, pokiaľ boli nemanželskí. Takisto ako nepokrstené deti, keď zomreli, tak sa hádzali do neposvätenej pôdy, nesmeli byť pochované na cintoríne. To len dnes robíme kultúru smrti.

Voľakedy ak narodené dieťa zomrelo ešte nepokrstené, tak takto skončilo. Mojej starej mamy som sa pýtala, ktorá takto stratila tri deti, či to vtedy bolo normálne. Opýtala som sa jej, kde sú tie deti pochované a ona si ani nepamätala, respektívne nevedela. Čiže my žijeme v úplne inom svete, my žijeme v zbožštení detí. Dnes je zygota (bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek, pozn. red.) považovaná už za decko a pritom podľa kresťanstva by malo byť obťažené smrteľným hriechom. Preto kedysi&nbsp; neprijímali nepokrstené deti a hádzali ich bez pohrebu na neposvätenú zem.

Mortalita bola okrem toho vysoká.

Áno, úmrtnosť bola veľmi veľká v tom čase, preto títo ľudia utekali aj z lazov, aby im deti kňaz rýchlo pokrstil, aby ho nehodili niekam len tak bez pohrebu. A pokiaľ bolo pokrstené dieťa, tak už malo aj pohreb za prítomnosti kňaza a bolo pochované do posvätnej pôdy.&nbsp;

Vráťme sa k tete Anke, mrzko častovanej pankhartovi. Ako to teda bolo s ňou?

Detský život nemal hodnotu a nemanželskú tetu Anku dali do služby. Ona za to dostala nejaké peniaze, ale hlavne jej matka sa mohla vydať a mala potom syna. Ja som toho syna poznala a myslím, že ešte aj žije. Stále sa starám o hrob tety Anky a vždy aspoň raz do roka idem na jej hrob.&nbsp;

Ste jej za niečo zaviazaná?

Ja som jej vďačná, pretože bola so mnou. Popri tom viedla domácnosť, bola slúžkou, ale starala sa hlavne o mňa. Naučila ma veľmi veľa vecí. Ja viem všetko ako klasická žena – od šitia, cez štrikovania, háčkovania, varenia, žehlenia, prípravy šodó (sladká omáčka zhotovená z vína a vajec, pozn. red.) To všetko ja od mojich detských rokov ovládam.

Bol z jej strany nejaký rozdiel v prístupe k vám a ku sestre Milke?

Samozrejme, lebo moja sestra už chodila do školy, takže sa obávam, že jej vykala už od začiatku. Ja som bola bábätko, takže mne začala vykať až v 12-tich rokoch. Snažila som sa ju presvedčiť, aby mi nevykala, ale nepodarilo sa mi to.

Vo filme Slúžka vykreslili vzťah dvoch žien. Ako to bolo v skutočnosti?

Vôbec nevieme, čo teta Anka v skutočnosti prežívala, pretože ona o tom nehovorila. Bola som príliš malá, aby som z nej niečo ťahala&nbsp;a&nbsp;už ako 15-ročná som odišla zo Štiavnice a potom som sa už tam vyskytovala veľmi málo, takže…

S príbehom o láske dvoch žien prišiel váš manžel Milan Lasica.

To bolo preto, že mal dramatrugické videnie. A povedal si zrejme, že pokiaľ by to bol milostný príbeh, ktorý je opísaný 700-krát, tak to nebude až také zaujímavé. Myslím si, že teta Anka nikdy nepoznala ani lásku, ani nič. Teda mala moju lásku, lebo ja som ju milovala.

Možno na platonickej úrovni niekoho milovala aj ona.

Toto naozaj nikto nevie. A nikto to už ani nebude vedieť. Je to jej tajomstvo.

A kedy ste prišli vy prvýkrát do kontaktu s inak orientovaným chlapcom alebo dievčaťom?

Keď som začala filmovať, lebo v umeleckom svete, ktorý je normálny a kultúrny, tam to nikdy nebol žiadny problém. Ja som to videla a prispôsobila som sa tomuto svetu.

- Ich predkovia sa v 15. storočí presťahovali do Turca

- Mama Emílie a Magdy bola katolícka Nemka zo Švábov, ktorá sa naučila po slovensky v 14 rokoch

- Otcov rod, pôvodne Vasári, pochádzal z Talianska, odkiaľ prišiel na želanie kráľa Žigmunda, ktorý im na východe dnešného Maďarska daroval za zásluhy zem

- Starý otec sestier sa tam narodil ako “poškrabok” 50-ročnej matke a keď mal 14 rokov, chradnúci rodičia ho poslali do Banskej Štiavnice, lebo tam boli vydaté jeho dve sestry

- Magda vie čítať švabach (gotické lomené písmo s veľkou ozdobnosťou pozn. red.)

- Otec sestier bojoval v SNP, mama pôvodom Nemka mala po vojne zakázané vyučovať a neustále sme ako rodina boli pod dozorom.

- Magdu vypočúvala ŠTB prvýkrát v škole, keď mala 6 rokov. Zisťovali, ako doma rozprávajú a kde majú zakázané knihy. “Keď som mala tri alebo štyri roky dobre som vedela, že niektoré veci skrátka povedať nemôžem.

Tajomstvá doby, keď prekvitali Vášáryovci: Homosexualita, pankharti i zneužívanie

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás

Tajomstvá doby, keď prekvitali Vášáryovci: Homosexualita, pankharti i zneužívanie

Súvisiace články

Keď lietajú iskry: Čudný rozvod, kopačky aj PEKLO v Kollárovom háreme!

Evelyn sa po odmlčaní pripomenula: Kšeft so vzácnou osobou!

Prezidenti v Tatrách: Zeman opäť perlil, Čaputovú s darčekom odrovnal jednou vetou

Vdova Magda Vášáryová šokovala: Dedičstvo po Lasicovi je fuč!

Nočný záťah Oklamčáka a Andrásyho: Spomienky na búrlivé žúry s dievčatami na byte!

Záhadná žena na mieste činu: Po smrti Linh (†18) sa hýbalo s dôkazmi!

Nová známosť herca Michala Kubovčíka: Pristihnutí na letisku

Nepoučiteľná Gottová na kolenách: Prišlo trpké vytriezvenie

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás