Sväťa Malachovského sme zastihli na nakrúcaní markizáckeho seriálu Horná Dolná v Novej Lehote na Považí. Zimný čas, ktorý skrátil filmárom dni, by herec najradšej zrušil: „Keď sa rýchlo zotmie, stále mám pocit, že nestíham. Skoršia tma je skrátka vec, ktorá nie je pre mňa dobrá.“ Dlhé zimné večery tlačia tiež ľudí doma „k peci“.
Ste typ, ktorý si oddýchne skôr v prírode alebo doma na gauči pri dobrom filme?
Obidve veci mám rád, ale na jednu aj na druhú treba čas, ktorého mám teraz nedostatok. S pribúdajúcimi rokmi je pre mňa príroda väčším lákadlom. Tam totálne vypínam hlavu. Je to pre mňa veľmi podstatná vec, ktorú musím robiť na pravidelnej báze.
Relaxom je pre vás vraj aj maľovanie, je to tak?
Neviem, či som vôbec povolaný, aby som o tomto rozprával... K výtvarnému umeniu mám neskonalú úctu a sám seba preto pasujem naveky vekov len za amatérskeho maliara. Kreslenie ma bavilo odmalička, bola to forma relaxu a doteraz to tak je. Skúšal som maľovať všetkými možnými technikami, aj olejom, ale najradšej kreslím komiks, vymýšľam si rôzne postavičky. Kresby hneď rozdávam, preto nemám doma prakticky žiadnu zásobu.
Naposledy si u mňa objednal obrázok môj sused, klavirista Peter Šandor z Polemicu. Obaja sme nadšenci Simpsonovcov a on dlho chcel mať obraz, ktorý visí v dome tejto kreslenej rodinky. Urobil som mu kópiu jedna k jednej. Komiksy dokonca rád kreslí aj môj desaťročný syn Teo, vidím, že to po mne podedil.
Zrelaxovaný človek ľahšie znáša stres. Cítite pandémiu ako záťaž na psychiku aj v tej súvislosti, že vaše pľúca nie sú celkom v poriadku? Nedávno ste sa zdôverili, že máte pľúcnu fibrózu.
Beriem to veľmi športovo. Nie je to síce jednoduchá diagnóza, ale u mňa je v takom štádiu, že je to v poriadku. Mám nasadenú liečbu a dodržiavam to, čo mi môj ošetrujúci lekár povie. Čo sa týka korony, som veľmi opatrný, nič nezľahčujem, ale ani nepreháňam. Určite bolo väčšou záťažou na psychiku, keď sme boli odstrihnutí od roboty.
Vnímate nakrúcanie v Novej Lehote ako istý druh podpornej terapie? Veď keď sa spojí príroda, humor a dobrý kolektív, je to ako liek.
Áno, takto to vnímam aj ja. Mám k tomu ešte bonus – som z hubárskej rodiny, odmalička sme často chodili na huby. Takže keď je tu sezóna, rád vybehnem s košíkom do lesa. Priznám sa, poznám naozaj veľa hríbov, ale, samozrejme, som opatrný. Aj syna, ktorý zdedil hubárske nadšenie, učím, že v tomto sa človek môže pomýliť len raz. Keď si človek len trošku nie je istý, netreba to riskovať. Máme svoje miesta, kam chodíme. Mojím favoritom medzi hubami je kuriatko.
Moja mama robila fenomenálny kuriatkový perkelt, žiaľ, nestihol som si od nej zobrať recept, takže ho neviem urobiť ako ona. Tento rok mi nevyšiel čas ani na zaváranie húb, skúsim to na budúci.
Váš herecký kolega z Hornej Dolnej Juraj „Šoko“ Tabaček lezie po skalách. Neinšpirovali ste sa?
Ja by som to nemohol robiť vzhľadom na moju váhu. Na to treba byť podstatne ľahší, aby sa človek udržal na rukách. Tento druh športu ma nikdy špeciálne nelákal, možno preto, že je to istá forma risku a ja som skôr opatrný. Ale mám za sebou výstup na Kriváň a s bratom sme v mladšom veku zdolali aj iné kopce. Pocit, keď vyjdete hore, je perfektný, ale také to prepadnuté nadšenie neprežívam.
Ja som robil závodne basketbal a lyžovanie, kým som nešiel na konzervatórium, a tieto športy ma dodnes bavia. Milujem aj inlajnové korčule, bicyklujem a veľmi veľa chodím. Asi šesť mesiacov som denne urobil 15 000 krokov. Ale pokazili sa mi hodinky, ktoré merajú kroky, nemám čas ich dať opraviť. (Smiech.) Idem sa k tomu vrátiť, je to super.
Syn Teo s vami chodí občas na nakrúcanie Hornej Dolnej. Objavil sa už aj v komparze?
On sa do Novej Lehoty veľmi teší, lebo kolegovia sú k nemu veľmi zlatí, vypĺňajú mu čas, rozprávajú sa s ním a on má z toho veľký zážitok. Páči sa mu pokojný dedinský život, je tu fantastický vzduch, a keď je teplo, veľa času trávi v lese, chodí po okolí. Som tomu rád. Pred kamerou však nestál.
Nie som zástancom toho, aby niekde hral za každú cenu. Keď sme párkrát potrebovali do scénky postávajúce dieťa, použili sme ho, ale bolo to v inom projekte. On teraz ani nemá takúto ambíciu. Skôr sa mu páči Tvoja MINI tvár znie povedome, lebo naozaj geniálne spieva najmä vážnu muziku. Pre mňa je raritou počuť desaťročné dieťa spievať opernú áriu. Napriek tomu ho nikdy nebudem do ničoho nútiť, nech sa rozhodne.
