Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Sväťa Malachovského sme zastihli na nakrúcaní markizáckeho seriálu Horná Dolná v Novej Lehote na Považí. Zimný čas, ktorý skrátil filmárom dni, by herec najradšej zrušil: „Keď sa rýchlo zotmie, stále mám pocit, že nestíham. Skoršia tma je skrátka vec, ktorá nie je pre mňa dobrá.“ Dlhé zimné večery tlačia tiež ľudí doma „k peci“.
Ste typ, ktorý si oddýchne skôr v&nbsp;prírode alebo doma na gauči pri dobrom filme?
Obidve veci mám rád, ale na jednu aj na druhú treba čas, ktorého mám teraz nedostatok. S&nbsp;pribúdajúcimi rokmi je pre mňa príroda väčším lákadlom. Tam totálne vypínam hlavu. Je to pre mňa veľmi podstatná vec, ktorú musím robiť na pravidelnej báze. 
Relaxom je pre vás vraj aj maľovanie, je to tak?
Neviem, či som vôbec povolaný, aby som o&nbsp;tomto rozprával... K&nbsp;výtvarnému umeniu mám neskonalú úctu a&nbsp;sám seba preto pasujem naveky vekov len za amatérskeho maliara. Kreslenie ma bavilo odmalička, bola to forma relaxu a&nbsp;doteraz to tak je. Skúšal som maľovať všetkými možnými technikami, aj olejom, ale najradšej kreslím komiks, vymýšľam si rôzne postavičky. Kresby hneď rozdávam, preto nemám doma prakticky žiadnu zásobu.
Naposledy si u&nbsp;mňa objednal obrázok môj sused, klavirista Peter Šandor z&nbsp;Polemicu. Obaja sme nadšenci Simpsonovcov a&nbsp;on dlho chcel mať obraz, ktorý visí v&nbsp;dome tejto kreslenej rodinky. Urobil som mu kópiu jedna k&nbsp;jednej. Komiksy dokonca rád kreslí aj môj desaťročný syn Teo, vidím, že to po mne podedil.

Zrelaxovaný človek ľahšie znáša stres. Cítite pandémiu ako záťaž na psychiku aj v&nbsp;tej súvislosti, že vaše pľúca nie sú celkom v&nbsp;poriadku? Nedávno ste sa zdôverili, že máte pľúcnu fibrózu.
Beriem to veľmi športovo. Nie je to síce jednoduchá dia­gnóza, ale u&nbsp;mňa je v&nbsp;takom štádiu, že je to v&nbsp;poriadku. Mám nasadenú liečbu a&nbsp;dodržiavam to, čo mi môj ošetrujúci lekár povie. Čo sa týka korony, som veľmi opatrný, nič nezľahčujem, ale ani nepreháňam. Určite bolo väčšou záťažou na psychiku, keď sme boli odstrihnutí od roboty.
Vnímate nakrúcanie v&nbsp;Novej Lehote ako istý druh podpornej terapie? Veď keď sa spojí príroda, humor a&nbsp;dobrý kolektív, je to ako liek.
Áno, takto to vnímam aj ja. Mám k&nbsp;tomu ešte bonus – som z&nbsp;hubárskej rodiny, odmalička sme často chodili na huby. Takže keď je tu sezóna, rád vybehnem s&nbsp;košíkom do lesa. Priznám sa, poznám naozaj veľa hríbov, ale, samozrejme, som opatrný. Aj syna, ktorý zdedil hubárske nadšenie, učím, že v&nbsp;tomto sa človek môže pomýliť len raz. Keď si človek len trošku nie je istý, netreba to riskovať. Máme svoje miesta, kam chodíme. Mojím favoritom medzi hubami je kuriatko.
Moja mama robila fenomenálny kuriatkový perkelt, žiaľ, nestihol som si od nej zobrať recept, takže ho neviem urobiť ako ona. Tento rok mi nevyšiel čas ani na zaváranie húb, skúsim to na budúci.

Váš herecký kolega z&nbsp;Hornej Dolnej Juraj „Šoko“ Tabaček lezie po skalách. Neinšpirovali ste sa?
Ja by som to nemohol robiť vzhľadom na moju váhu. Na to treba byť podstatne ľahší, aby sa človek udržal na rukách. Tento druh športu ma nikdy špeciálne nelákal, možno preto, že je to istá forma risku a&nbsp;ja som skôr opatrný. Ale mám za sebou výstup na Kriváň a&nbsp;s&nbsp;bratom sme v&nbsp;mladšom veku zdolali aj iné kopce. Pocit, keď vyjdete hore, je perfektný, ale také to prepadnuté nadšenie neprežívam.
Ja som robil závodne basketbal a&nbsp;lyžovanie, kým som nešiel na konzervatórium, a&nbsp;tieto športy ma dodnes bavia. Milujem aj inlajnové korčule, bicyklujem a&nbsp;veľmi veľa chodím. Asi šesť mesiacov som denne urobil 15 000 krokov. Ale pokazili sa mi hodinky, ktoré merajú kroky, nemám čas ich dať opraviť. (Smiech.) Idem sa k&nbsp;tomu vrátiť, je to super.
Syn Teo s&nbsp;vami chodí občas na nakrúcanie Hornej Dolnej. Objavil sa už aj v&nbsp;komparze?
On sa do Novej Lehoty veľmi teší, lebo kolegovia sú k&nbsp;nemu veľmi zlatí, vypĺňajú mu čas, rozprávajú sa s&nbsp;ním a&nbsp;on má z&nbsp;toho veľký zážitok. Páči sa mu pokojný dedinský život, je tu fantastický vzduch, a&nbsp;keď je teplo, veľa času trávi v&nbsp;lese, chodí po okolí. Som tomu rád. Pred kamerou však nestál.
Nie som zástancom toho, aby niekde hral za každú cenu. Keď sme párkrát potrebovali do scénky postávajúce dieťa, použili sme ho, ale bolo to v&nbsp;inom projekte. On teraz ani nemá takúto ambíciu. Skôr sa mu páči Tvoja MINI tvár znie povedome, lebo naozaj geniálne spieva najmä vážnu muziku. Pre mňa je raritou počuť desaťročné dieťa spievať opernú áriu. Napriek tomu ho ni­kdy nebudem do ničoho nútiť, nech sa rozhodne.

V&nbsp;Hornej Dolnej ste entomológom, teda vedátorom, ktorý študuje hmyz. Prenikli ste vďaka svojej postave do tajov hmyzu?
Tým, že je to komediálny seriál, nemal som veľmi ako. Scenáristi síce boli takí zlatí, že mi napísali niekoľkokrát do niekoľkých dielov aj latinské výrazy, takže som sa niečo naučil, ale keď sa ma opýtate, čo to bolo, už vám nepoviem. My máme tzv. chvíľkovú pamäť – naučíme sa text, použijeme ho a&nbsp;potom vytesníme pre iný projekt. Hoci mám odmalička rád prírodopisné filmy, pozerali sme ich s&nbsp;mojím bráchom, teraz na nejaké podučenie nebol čas ani priestor.
Aký máte vzťah k&nbsp;hmyzu?
Nemám problém so žiadnym hmyzom. Nemám rád jedine komáre. Ani nie kvôli tomu, čo robia, ale kvôli zvuku, veľmi mi prekáža. Možno by som mal problém chytiť škorpióna, ale aj to by som „prekusol“. Nemám ani arachnofóbiu, pokojne vezmem pavúka do ruky. Pamätám si na jednu perfektne nakreslenú maďarskú rozprávku o&nbsp;pavúčikovi, s&nbsp;ktorým sa nikto nechcel hrať, lebo sa ho všetci báli, aj zvieratá. Dodnes si pamätám na jeho smutný výraz. Ale veď on za tých osem nôh nemôže. Aj pavúk je len človek. (Smiech.)
Trhali ste ako chlapec muchám krídla?
Nikdy v&nbsp;živote, nenávidím to! Mali sme doma príklad, maminu, vzdelaného človeka, ktorý miloval prírodu. My sme jej hovorili: Mami, teba raz budú všetky tie zvieratá ťahať do neba. Každý týždeň sme mali doma iné zviera, ktoré zachraňovala. No a&nbsp;my sme potom robili to isté.
Pamätám si, ako náš ocino po predstavení išiel domov a&nbsp;natrafil na tri deti, ktoré si pohadzovali polomŕtveho netopiera. Zobral im ho a&nbsp;neuveríte, ale on nám visel v&nbsp;obývačke na záclone niekoľko týždňov. Mamina ho kŕmila injekčnou striekačkou do úst, vypiplala ho. Potom sa k&nbsp;nám vracal ešte pol roka – polietal nad našou terasou a&nbsp;odletel. My sme mali doma psy, mačky aj holuba, vrabca, azda všetky druhy vtákov. Jednak sme zvieratá zachraňovali, ale my s&nbsp;bratom sme si ich ako chalani aj pýtali.
Ochutnali ste niekedy hmyz?
Ochutnal som v&nbsp;Japonsku smažené larvy sršňov. Som v&nbsp;tomto nejaký posunutý, nemám problém, je to len v&nbsp;hlave. Ale nechutilo mi to bohvieako. Hľadal som tam náznak orieškovej chuti, aj som ho našiel, ale nie je to moja šálka kávy. Hovorí sa, že štvrtina planéty sa živí hmyzom a&nbsp;čaká nás to všetkých, či chceme, alebo nie. Môj brat Martin zasa ochutnal niekde v&nbsp;Thajsku pavúka, tarantulu.
Ja mám svoje hranice, nezjem všetko. Vo Vietname vám predajú vajíčko aj so zárodkom vnútri. Je to také mäkké, zárodok je už veľký, pomaly sa začína operovať. Oni to tam jedia, ale toto by som už nedal...
Čo vás zo živočíšnej ríše fascinuje?
Veľa vecí. Chcel som zažiť potápanie medzi žralokmi. Už som si to aj zisťoval, robí sa to v&nbsp;Juhoafrickej republike aj v&nbsp;Kalifornii. Žraloky biele, to sú tie ľudožravé, sa nalákajú na návnadu a&nbsp;potom vás spustia v&nbsp;klietke dole. Dosť sa však proti tomu klietkovému ponoru brojí a&nbsp;aj ja som si potom povedal, že je to také čudné, to nechcem. Chcel by som v&nbsp;prirodzenom prostredí stretnúť žraloka obrovského, to je bezbranné megaobrovské krásne zviera. To by som chcel zažiť, potápanie ma veľmi láka.
Vráťme sa k&nbsp;entomológii. Z&nbsp;ríše hmyzu je zaujímavá modlivka, ktorá počas párenia zvykne od hladu odhryznúť samčekovi hlavu. Ten vďaka tomu, že jeho pohlavné ústrojenstvo neovláda mozog, môže v&nbsp;pohode dokončiť svoju prácu. Keď je po akte, samička ho v&nbsp;rámci posilnenia zožerie celého. Čo si myslíte o&nbsp;tomto predátorskom úkaze?
(Smiech.) Modlivky sú špecialita, so synom ich pokojne berieme do ruky, hráme sa s&nbsp;nimi. Páčia sa mi, všimnite si, že dokážu otáčať hlavu ako človek za zvukom alebo pohybom, vyzerá to bizarne. A&nbsp;viaceré druhy hmyzu to majú tak, že samičky zožerú samčekov, aj u&nbsp;pavúkov to tak je. Asi je dobre, keď to tak príroda zariadila.
A&nbsp;čo ľudská ríša? Zmenili sa podľa vás v&nbsp;priebehu storočí ženy na predátorky?
Určite sa to posunulo, ženy sú teraz viac odvážne. Pri zoznamovaní si často dovolia viac ako muži, sú menej plaché. Akoby sa to trochu otočilo. Ale pre mňa ženy navždy zostanú nežným pohlavím. Myslím, že váhy stále fungujú – medzi mužmi sú zženštení a&nbsp;medzi ženami sú zasa muži, je to tak.
Páčia sa vám skôr tiché ženy alebo také, ktoré si vedia presadiť svoje? S&nbsp;akým typom by ste šli na rok na pustý ostrov?
Mám rád ženy, ktoré vedia vnímať humor, to je podľa mňa základ aj do vzťahu. Lebo v živote je veľmi veľa situácií, ktoré sa dajú vyriešiť len s humorom a nadhľadom. Ale ja nemám vyhranený typ. Viete, mamina mi hovorila: Sväťko, hovor len vtedy, ak máš čo povedať. Takže ak žena veľa rozpráva, ale aj veľa pri tom obsahovo povie, tak je to v poriadku. Prázdna „ukecanosť“ po čase unaví. Ja sa považujem za polointroverta, nie som typ, ktorý je centrom pozornosti a baví celú spoločnosť. Takže mi ani neprekáža, keď je niekto introvertný, mlčanlivejší, ale keď niečo povie, má to váhu. To je o. k., to tiež sedí. Neviem, či som odpovedal na otázku. (Smiech.)&nbsp;
&nbsp;

Sväťo Malachovský hrá v Hornej Dolnej odborníka na hmyz: Ako mu chutili smažené sršne

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás

Sväťo Malachovský hrá v Hornej Dolnej odborníka na hmyz: Ako mu chutili smažené sršne

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Herečka Danka Gudabová z Hornej Dolnej o súkromí: Čakala som na PRINCA na bielom koni

Nečakané zmeny v Hornej Dolnej: Títo pred kamerou skončili!

Hudobníčka Ľubica Čekovská: Od syna žiada to, čo sama neznášala

Herci Hornej Dolnej trávia spolu aj noci. Čo sa tam deje

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás