Často sa dnes hovorí, že stačí pekne žiť a dieťa sa pridá. Súhlasíte s tým?
Myslím si, že je to pravda, ale doplnil by som to. V poslednom čase som začal rozlišovať ľudí – spokojných a nespokojných. Spokojný človek rozširuje okolo seba dobrú energiu, úsmevy, ochotu, je spokojný s tým, čo dosiahol, teší sa na to, čo ho čaká. Nemá problém rozdávať dobro okolo seba. Nespokojný človek frfle, niečo nestíha, niečo mu nevyšlo, nejde z neho dobrá energia. A deti sú spokojné vtedy, keď sú spokojní rodičia. A keď majú „dostatok“ z toho rodiča pre seba. Problém tejto doby sú mobilné telefóny. Aj ja sám si za to dávam po prstoch, že som veľakrát pri nich a nie s nimi. Preto si myslím, že keď sme s deťmi, mali by sme s nimi naozaj byť. Venovať sa im a dať im svoj čas, ktorý im môžeme naplno vyčleniť. A vtedy sa k nám deti v tom peknom žití pridajú.
Ako sa pozeráte s dnešnou optikou na svoje účinkovanie v SuperStar? Prihlásili by ste sa do tejto súťaže znovu?
Určite áno. Ak chcete dať o sebe vedieť, niet lepšieho spôsobu. Často si spomínam na slová pána Karla Gotta, ktorý povedal, že keď začínal, prihlásil sa do súťaže Hľadáme mladé talenty. A to je to isté. Svojho času sa príliš riešilo, či je to dobré alebo zlé, spomínali sa „rýchlokvašky“ a podobné slová. Ale to len vyzeralo, že všetci majú všetko, vo finále nikto nemal nič. Vtedy sa to celé len začalo. Verejnosť a aj niektorí účastníci sa trochu pomýlili v tom, že nadobudli pocit, že všetko dosiahli, že začali na vrchole kariéry. Včera sme ho nepoznali, dnes vyhral, má nový album a sú ho plné noviny. Áno, tak to pôsobilo, ale v skutočnosti sa tam len začala kariéra, na ktorej bolo treba pracovať.
Akú máte spätnú väzbu od fanúšikov? Zmenili ste niekomu svojou piesňou život?
Najviac ma asi potešilo, keď ma počas korony pristavili v meste a povedali mi, že žijú v cudzine, ale podarilo sa im pricestovať na Slovensko a že im práve moja hudba v zahraničí robí radosť a stále si ju púšťajú. Takýchto prípadov mám viac, keď prostredníctvom mojej hudby mali Slováci za hranicami kontakt s domovinou a našou kultúrou. Ja sa vo všeobecnosti rád stretávam s fanúšikmi.
Vaša žena je váš kritik alebo fanúšik?
Hmm... Asi oboje. Samozrejme, povie, keď sa jej niečo nepáči, ale vždy od nej cítim podporu. Je so mnou už tak dlho, že počula hocičo, kadejaké prvotiny, hotové veci. Dokonca bola pieseň, ktorá je veľký hit, ale ona na ňu reagovala, že to nie je nič moc. (Smiech.)
Vaše najväčšie hity sú Mandolína či Neľutujem. Nelezú vám, v úvodzovkách, na nervy?
Nie, veď sú to krásne skladby. Či hrám na súkromnej oslave pre dvadsať ľudí, alebo na festivale, kde je 10-tisíc ľudí, v oboch prípadoch si to chce s nami každý spievať. Je to niečo magické, nadčasové, čo sa podarilo, pričom som mal aj kus šťastia a zmenilo mi to život. Uvedomujem si, že práve ony ma ako keby stvorili, a preto ku mne prirodzene patria.
