Piateho januára to bol rok, čo Slovensko stratilo skvelého umelca a rodina Labudovcov smútila za skvelým otcom, dedkom, hercom Mariánom Labudom starším. Herec žil viac ako dvadsať rokov so silnou cukrovkou a mal aj mozgové nedokrvenie. Jeho syn Marián si je istý, že práve cukrovka ho úplne zničila.

Jedna z 
 posledných 
 fotografií herca 
 Mariána
 Labudu staršieho 
 s rodinou.
Jedna z posledných fotografií herca Mariána Labudu staršieho s rodinou.
Zdroj: Archív M.L.

Medzi velikánmi

V osudný piatok nastupoval herec do auta pred svojím domom v Borinke a skolaboval. Na mieste mali byť až dve sanitky, ale záchranári už sedemdesiattriročnému hercovi, žiaľ, nedokázali pomôcť. Pre rodinu, fanúšikov a obdivovateľov to bola obrovská rana.

Ešte pár týždňov pred hercovou smrťou sa Šarm rozprával s jeho synom Majom, ktorý sa tešil, že sa otcovi zdravotne polepšilo. S úľavou nám vtedy povedal: „Otec sa už má lepšie. Je to síce občas ako premenlivé počasie, ale teším sa, že sa rozhýbal. V poslednom čase začal chodiť na prechádzky a dáva si záležať na pohybe. Má síce silnú cukrovku, s tou bojuje, ale inak sa snaží užívať si dôchodok a oddych.“

Jeho syn Marián
 na pohrebe veľmi 
 plakal.
Jeho syn Marián na pohrebe veľmi plakal.
Zdroj: Archív

Zároveň dodal, že u rodičov v Borinke sú s manželkou Andreou a chlapcami veľmi často. Každú nedeľu tam chodia na spoločný obed, ktorý pripraví buď jeho mama, alebo manželka. Priznal nám, že by mu ani vo sne nenapadlo, že čoskoro ho budú pochovávať. Herca pochovali na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, spoločnosť mu robia velikáni ako herec Július Satinský († 61), režisér Martin Ťapák († 88) či prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč († 86).

Herec má hrob
 na Ondrejskom
 cintoríne
 v Bratislave.
Herec má hrob na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Zdroj: Emil Vaško

Pozerá do neba

S hercom Mariánom mladším sme sa rozprávali aj minulý týždeň na premiére hry Josef Švejk v divadle Aréna. Priznal nám, že ani po viac ako roku jeho žiaľ vôbec neutícha.

„No, viete, aj keď je to vyše roka, ale emócie sa neutriasli vôbec. Sú chvíľky, keď som s kolegami, kamarátmi a priateľmi a vtedy sú tie myšlienky v divadle, hlava je zamestnaná. Ale zase príde moment, keď je človek chvíľku sám a je to zlé. Alebo keď končím predstavenie, vždy sa dívam hore do neba a myslím na neho,“ opísal nám svoje ťažké momenty. Smútia aj jeho synovia Riško a Patrik, teda vnuci nebohého herca, ale svojím spôsobom: „Tak viete, oni vyrastajú vo vlastnej, teda našej rodinke a majú otca aj mamu. Nie ako ja...“

Do poslednej chvíle

Na jednej strane je Marián rád, že mu práca odpútava myšlienky, na druhej strane mu spôsobuje bolesť.

„Keď idem do divadla Astorka a uvedomím si, že otec je blízko na Ondrejskom cintoríne, tak ma to vždy rozcíti,“ priznáva. Presne na ročné výročie umelcovho úmrtia sa najbližšia rodina išla hercovi prihovoriť k jeho hrobu a potom si spoločne posedeli v cukrárni pri káve a čaji, kde spomínali na spoločné nezabudnuteľné chvíle. Majo Labuda je dnes sám sebe vďačný, že sa v posledných rokoch snažil s rodičmi tráviť čo najviac času. „V živote sú zvláštne obdobia. Ako dieťa som bol stále s rodičmi. Potom prišiel čas, keď som chcel súkromie a byť viac bez nich. Ale teraz sa zase vrátil pocit, že mi chýbajú. Chcem ísť s nimi aj na dovolenku, skrátka, hocikam, len byť s nimi. Radi chodíme aj na chalupu k bratovi a sme tam celá rodina spolu,“ povedal nám tesne predtým, ako o svojho otca navždy prišiel.

Herec má hrob
 na Ondrejskom
 cintoríne
 v Bratislave.
Herec má hrob na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Zdroj: Emil Vaško

Zvedaví papaláši

Majo mal minulý týždeň spomínanú premiéru, kde si prvýkrát pred divákmi zahral vojaka Josefa Švejka. Nielenže sa opäť po odohraní díval do neba, ale na otca myslel aj počas všetkých skúšok. Dej predstavenia sa totiž točí okolo vojenskej služby a práve keď bol on sám „na vojne“, musel ostatným o otcovi veľa rozprávať.

„Ja som bol na vojne ešte v deväťdesiatych rokoch vo vojenskom umeleckom súbore, takže my sme vystupovali často po vojenských oddieloch a mestách. Moja vojna sa skladala z koncertov a ja som ich moderoval. Mňa vtedy nikto nepoznal, ale poznali môjho otca. Tí papaláši po predstavení a po koncerte stále vyzvedali. Vždy ma podľa mena spoznali a už sa vypytovali, ako sa otec má, čo robí a aký je v skutočnosti.“

S manželkou Vierou
 a synmi Richardom
 a Patrikom.
S manželkou Vierou a synmi Richardom a Patrikom.
Zdroj: Archív M.L.

Už nestihli

V tom čase bol zosnulý herec na vrchole svojej kariéry. Horšie to však bolo v jeho vyššom veku. Zatiaľ čo jeho rovesníci stále hrali v divadlách a seriáloch, on bol postupne vďačný za každú rolu, až kým ponuky prestali chodiť úplne. Jeho syn Marián priznal, že to otca veľmi trápilo a bol z toho frustrovaný. Videl jasnú príčinu, prečo otca prestali obsadzovať. Je si vraj istý, že za tým bolo negatívne „prikrášlenie“ jeho zdravotného stavu a väčšina tvorcov si myslela, že legendárny herec už nedokáže hrať.

Syn Marián sa snažil pomôcť. Vymyslel projekt Vtipnejší vyhráva, do ktorého chcel otca zaangažovať. Už mal vraj aj rozbehnutú propagáciu a prichystané plagáty. Jeho otec sa veľmi tešil, že opäť začne niekde účinkovať, žiaľ, smrť plány prerušila.