Príbeh manželov Menzelovcov pripomína trochu film so zápletkou, o ktorej by ste povedali, že to scenárista prepálil. Nádejná atlétka Olga sa nechcela živiť športovým drilom, dala sa preto na štúdium novinárčiny. V druhom ročníku vysokej školy jej osud prihral do cesty slávneho režiséra, s ktorým urobila rozhovor do rozhlasu. Nebol vraj v nálade, a tak mu dvadsaťdvaročná krásna študentka otvorene priznala sklamanie z toho, aký je protivný. Jej drzosť ho dostala a pozval ju, aby sa prišla pozrieť na neho do divadla. O pár rokov mali v Thajsku svadbu, Olga Menzelová totiž netají, že status mladej priateľky bol pre ňu už ponižujúci.

Dieťa nechcel

Kameňom úrazu v manželstve bola túžba mladej ženy po dieťati. Ona ho chcela, on nie. Režisér starší o štyridsať rokov argumentoval tým, že je starý a bojí sa, aby dieťa bolo zdravé. Vydatá Olga sa teda zariadila – nejaký čas žila s režisérom Jaroslavom Brabcom a zo vzťahu sa plánovane narodila dcéra Anička. Jiří Menzel manželkino dieťa do svojho života s láskou prijal. Po piatich rokoch pribudla do rodiny Menzelovcov dcéra Evička, ktorá je režisérova vlastná dcéra. Režisér bol namäkko, svoje odmietanie otcovstva napokon oľutoval. Život rodiny však nebol štandardný – Olga Menzelová dokonca určitý čas žila s dcérami v inom byte. Dôvodila, že manžel chce mať svoj pokoj. Vždy sa však navštevovali a mali spoločné aktivity.

Rodina v čase, keď ešte netušili, v akej vážnej situácii sa ocitnú.
Rodina v čase, keď ešte netušili, v akej vážnej situácii sa ocitnú.
Zdroj: Profimedia.sk

Boj o život

Život naruby manželom otočilo životunebezpečné ochorenie. Oscarového režiséra Jiřího Menzela v roku 2017 takmer zabila baktéria meningokok. Jeho stav bol naozaj vážny, musel urgentne podstúpiť operáciu mozgu a nasledoval ročný boj o záchranu v nemocnici a v rehabilitačných zariadeniach. Režisér potreboval invalidný vozík, logopéda… ale hlavne lásku. A tú mu jeho manželka dala. Rozhodli sa, že mu všetku zdravotnú starostlivosť zabezpečia doma. Keď bola pred pár dňami Olga Menzelová preberať za svojho manžela v Bratislave cenu Slnko v sieti za úlohu vo filme Tlmočník, povedala nám: „Jirka je výnimočný človek, vzdelaný, chytrý a má zmysel pre humor. Mala som asi veľké šťastie.“ So smiechom hneď dodala: „Ale on tiež! Jirka je od 8. októbra doma a ja mu hovorím: Keby si si vzal rovnako starú babu, ako si ty, tá sa o teba nepostará, máš veľké šťastie. Smejeme sa, ale niečo na tom bude.“ Veľký vekový rozdiel určite vníma: „My sme si nejako vzájomne porozumeli, hoci rozdiel je, samozrejme, veľký. Štyridsať rokov nie je málo.“

Humor musí byť

„Ak chcete vedieť, aký je Jirka, pozrite sa na jeho filmy – je tam jeho poetika, zmysel pre humor aj to, že má rád ženy. Vždy hovoril, že pri jeho filmoch sa musia ľudia smiať aj plakať naraz. Myslím, že to tak je. Napriek tomu, že sme v ťažkej situácii, pretože Jirka je stále vážne chorý, tak si užijeme veľa humoru. V tom je výnimočný. Choroba často zmení osobnosť človeka, ale Jirka sa v nej prejavil vo svojej podstate – je to nesmierne láskavý človek aj v chorobe. A to je vzácne.“

Človek musí podľa Olgy Menzelovej brať veci s istou ľahkosťou, pretože by sa zbláznil. „Nemôžete sa všetkému poddať. Jirka ochorel 19. novembra 2017 a počas toho roka niekoľkokrát takmer zomrel. Bolo to veľmi vážne. Samozrejme, nie vždy je vám do smiechu, ale on ma naučil pozerať sa na svet z lepšej stránky. A to je to dôležité do života. Pretože keď sa hrabete v negatívnych veciach, nepomôžete tomu, ale keď sa aj v ťažkej situácii pokúsite otočiť a dívať sa na to z lepšej stránky, pomôže vám to,“ hovorí z vlastnej skúsenosti. Na poznámku, že by už mohla napísať knihu, reaguje: „To áno, o tom, ako mať doma nemocnicu.“

Pripravené na život

Dcéry Anička a Eva situáciu jasne vnímajú a podľa Olgy Menzelovej je to v istom zmysle vklad do ich budúcnosti. „Dievčatá sú skvelé. Pozitívum vnímam v tom, že vidia, ako sa o Jirku intenzívne staráme. Keď bol v nemocnici, chodila som tam väčšinou dvakrát denne, ony so mnou tri-štyrikrát do týždňa. Vedia, že keď sa niekomu niečo v rodine stane, tak je normálne postarať sa o neho, nie ho dať niekam do zariadenia a navštíviť ho raz-dvakrát za štrnásť dní. Pre ne je to podľa mňa veľký benefit do života. Už teraz sa to premieta v tom, že keď ideme po ulici a vidia starú babičku, ktorá vlečie tašku, majú okamžite potrebu jej pomôcť,“ hovorí.

„Do ťažkej situácie prišli dievčatá pomerne skoro, ale život nie je ružový, nebudú ich čakať v živote len ružové veci. Keď na to budú skôr pripravené, tým lepšie pre ne,“ myslí si. „Ja som vlastne Jirkovi za tú situáciu vďačná. Zistila som, že zvládnem aj to, čo by som nečakala. Je fantastické, že ho môžeme mať doma so všetkou starostlivosťou, ktorú mu venujeme, a že to je možné. Je to dôležité aj pre dievčatá, lebo je s nami veľa času. To je najviac,“ hovorí Olga Menzelová. Priznáva, že cena za domáci pobyt ťažko chorej hlavy rodiny nie je malá. „Má perfektnú starostlivosť, akú má jeden človek z tisíca, myslím si.“

Deti mu dávajú silu.
Deti mu dávajú silu.
Zdroj: Facebook

Ako bojová loď

Domáce prostredie robí často zázraky, ale ona je opatrná v snívaní: „Meningitída bola vážna… Ja už dnes neplánujem, som opatrná. Jirka ochorel v decembri a ja som si v januári hovorila, že určite budeme v lete pri mori… Už to nerobím, pretože je to trápenie samého seba. Človek sa má radovať z malých pokrokov, pretože keď si kladiete pri takom vážnom zdravotnom stave vysoké ciele, tak môžete byť iba sklamaná.“ Vážne chorý režisér má veľkú vôľu žiť a sú to práve deti, ktoré ho motivujú. „Keby dievčatá neboli, i ja keby som nebola, myslím, že tu už dávno nechce byť,“ hovorí.

Človek sa niekedy pýta, či urobil všetko. Olga Menzelová hovorí: „Ja viem, že viac už neviem urobiť.“ U koho nachádza podporu ona sama? „Ja som taká bojová loď, vydržím veľmi veľa. Ale už viem, že človek, ktorý sa stará o chorého blízkeho, nesmie zabúdať ani sám na seba...“