Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

V auguste to budú dva roky, čo Višňa (41) skončil s profesionálnym hokejom. Z ľadu ho stiahlo zranenie chrbta a dlhodobo pretrvávajúce obrovské bolesti platničiek.

Každé ráno vraj musí byť v spálni opatrný. Dôvod nie je pikantný, ale prozaický. „Nechcem sa sťažovať, ale cítim to, platničky stále bolia. Niekedy sa mi dá chodiť, inokedy je to horšie… Najmä rána sú zlé, keď mám vstať z postele, ale vždy sa nejak rozhýbem. Katka sa na mne smeje, že vyzerám ako dôchodca,“ vraví vyslúžilý hokejista.

„Môj kondičný tréner mi poradil, že musím mať zatiahnuté brucho a snažiť sa pohnúť cezeň. Keby som ho uvoľnil, hneď ma sekne. Chrbát treba úplne odbremeniť a držať všetko vnútorným bruchom. Takže každé ráno a aj pred spaním ešte strečujem, plus chodím na masáže a regeneráciu. Priznám sa však, že masáže troška flákam,“ tvári sa previnilo.

Ako sa cíti dva roky bez profesionálneho hokeja? „Zvykám si… Už som sa s tým vyrovnal. Dá sa povedať, že som žil v bubline a teraz žijem reálny život. Vnímam, ako sa majú ľudia na Slovensku. Z niektorých vecí, najmä politických, som znechutený. Stále sa s Katkou bavíme, či neodídeme. Keď tu nebude pohoda, zbalíme sa a pôjdeme preč. Rozmýšľam nad Malorkou. Je to kúsok, len dve hodiny letu, a páči sa mi atmosféra, aj keď manželke až tak nie. Uvidím, ako to dopadne,“ priznáva.

Ľubo je na rozdiel od aktívnej hokejovej kariéry zrazu každý deň doma. Rodinka si s ním konečne užíva výlety a dovolenky, posledné dva roky trávili Vianoce na Maldivách a v Dubaji, naposledy v jeho niekdajšom pôsobisku Los Angeles. „Bol som na zápase a bolo to veľmi príjemné. Dali ma na veľkú obrazovku a v bufete som videl svoj a Paľa Demitru dres vedľa seba. Nezabudli na nás... Je to jedenásť rokov, čo som tam naposledy hral. Bolo to dojemné, ľudia si chodili po podpisy a chceli sa fotiť,“ spomína Višňa.

Ukončenie jeho kariéry odbremenilo aj manželku od vyvárania špeciálnych jedál. „Už nie som taký náročný ako počas kariéry, Katka mi nemusí variť zvlášť. V kuchyni jej príliš nepomôžem, cez ňu chodím veľmi rýchlo, príliš sa tam nezdržiavam. Ale rád grilujem, aj viac ráz do týždňa. Kvôli deťom som sa naučil robiť hamburgery,“ vraví s úsmevom.

Rovnako si zo seba a manželky uťahuje, že sú taxikári. Sedemročná Lilly a Maxim, ktorý je tretiak, majú podľa jeho slov veľa krúžkov a aktivít.

Dcéra robí gymnastiku, krásne spieva, tancuje a v zime sa venuje korčuľovaniu. Deväťročný syn chodí na box, parkúr, plávanie a chcel by sa venovať motoristickému športu, chystá sa na detské motokáry. Vyzerá to však, že na ľade nebude mať Ľubo nasledovníka. Maxim sa síce s hokejkou kedysi rád naháňal, ale už ho to prešlo. „Asi mesiac po mojom rozlúčkovom zápase skončil aj on. Mrzí ma to, ale možno je to lepšie pre neho. Mal by to v živote ťažké, porovnávali by ho so mnou a nerešpektovali.“

Višňa je známy záľubou nielen v rýchlych autách, ale s nadšením sa preháňa aj na bicykli. Ním si vynahrádza to, čo mu z profi hokeja chýba – námahu, adrenalín, chuť dosiahnuť viac a viac. „Chýbajú mi najmä emócie, dokonca aj stres pred zápasom. Ale zvykám si a na bicykli sa snažím niečo zo súťaženia zachovať. Pripravujem sa na tri- štyri etapy Giro d´Italia. Schodil som už Francúzsko a Monako na kopci. Beriem to nielen ako tréning, vidím, že priemerka mi stúpa, ale aj ako odreagovanie, vyčistenie hlavy. Hlavne cez zimu som zavretý vo fitku, v lete chcem byť vonku. Platničky mi to často komplikujú, po dvojhodinovom bajku sa svalstvo scvrkáva a potrebujem to vystrečovať.“

Pred rokom si hokejista prevzal výnimočný skvost – limitku športového BMW, z ktorého je na svete len dvesto kusov. Dnes priznáva, že prahne po ďalšom úlovku. „Mám vo výhľade opäť limitku, auto by malo prísť začiatkom roka. Dúfam, že sa to podarí. Aby som sa k nemu dopracoval, musím kúpiť najprv iné auto z tej značky. Hotová motanica,“ smeje sa Ľubo.

Priznáva, že bavorák skôr ofukuje v garáži, ako by ho ničil na cestách. „Málo na ňom jazdím, zatiaľ si ho nechávam ako investíciu. Spravil som na ňom len pár kilometrov.“ Dovolí sadnúť za volant aj manželke? „Katka ho má k dispozícii, kedykoľvek sa môže previezť. Zatiaľ sa na ňom však nevozila, bojí sa ho sama šoférovať,“ vysvetľuje Ľubo. Priznáva, že Katka ho za volantom krotí, keď sedia spolu v aute. Odkedy majú deti, sú obaja opatrnejší.