Herec o pracovné ponuky, v ktorých hrá odvážneho chlapa, nemá núdzu. Ako drsný potetovaný väzeň sa objaví aj v novom seriáli Autoškola. Aj keď hercovi táto rola pristane, s drsniakom nemá v civilnom živote nič spoločné, teda okrem svalov. Ako sa nám priznal, považuje sa nielen za opatrného bojka, ale aj citlivku. „Rozplačem sa aj pri filme, veľmi často som dojatý. Naposledy na maminej oslave som išiel povedať príhovor a nedopovedal som ani jednu vetu. Veľmi som začal plakať, potom ona chcela niečo povedať a začala zase ona plakať, hneď som to chcel zachrániť, ale opäť som sa neudržal. My sme taka plačlivá rodina, všetci veľa plačeme,“ priznáva rodený Bystričan.

Veľa cvičí..... ale aj 
 cestuje. Snaží sa
 prekonávať obrovský 
  strach
 z lietania.
Veľa cvičí..... ale aj cestuje. Snaží sa prekonávať obrovský strach z lietania.
Zdroj: Archív

 

Marte Sládečkovej dvíha priateľ tlak. To, čo jej vyvádza v aute, by zniesol málokto!

Bububu

Je prirodzené, že herec svojou citlivou povahou nepatrí k ľuďom, riskujú. „Uf, patrím k veľmi prezieravým ľuďom. Nikdy neriskujem a poriadne si rozmyslím, či niečo a niekde uskutočním. No veď teraz počúvajte, možno sa vám to bude zdať smiešne, ale ja som taký poverčivý, že až! Už som spomínal a netajím sa tým, že mám strach z lietania. Ja sa tam hore nenudím, mám čo robiť.

Veľa cestuje, ale bojí sa 
 lietania.
Veľa cestuje, ale bojí sa lietania.
Zdroj: Archív

Som v pozore a sledujem všetky symboly okolo seba. Keď sadám do lietadla a niekto sa tam smeje, hneď si vravím, nesmejte sa, veď nikdy neviete, ako náš let dopadne. Sedím na sedadle a hľadám kadejaké znamenia, čo by mi napovedali, aký ten let bude a ako dopadne. Sledujem kadejaké znamenia a priznám sa, že z toho robím divadlo. Stále sa len obzerám, že čo sa kde deje,“ prekvapuje.

FOTO: Šaty moderátorky Plesu v opere Lucie Hurajovej sú odhalené!

Na staršie

Keď herec pred dvoma rokmi nakrúcal seriál ZOO, musel sa dopraviť do Afriky, kde sa natáčalo až niekoľko častí. Prezradil, že na palube lietadla urobil veľký rozruch a všetkým sa priznal, že sa veľmi bojí. V tom momente ho stevardky neprestali spúšťať z očí a jemu to vraj robilo veľmi dobre – v tom zmysle, že sa cítil bezpečnejšie. Vraj veľa urobil aj fakt, že to boli skôr staršie ženy, ktoré v ňom vyvolávali pokoj a boli neustále na očiach, ani na moment sa neskrývali za závesmi. Janko má však ešte jedno odporúčanie pre tých, ktorí sa boja – mali by lietať tak často, ako sa dá a ich strach sa bude zmenšovať.

Aj keď priznáva, že je 
 citlivejšia povaha, 
 väčšinou
 ho obsadzujú do 
 tvrdých a akčných rolí.
Aj keď priznáva, že je citlivejšia povaha, väčšinou ho obsadzujú do tvrdých a akčných rolí.
Zdroj: Martin Domok

To bol „trapas“!

Janko je opatrný aj za volantom a nehrá sa na žiadneho cestného piráta. „Ja mám čas. Aj keď niekam nestíham, čo sa stáva dosť často (smiech), nejazdím rýchlo a neriskujem. Na križovatke radšej počkám, nech sa všetci uponáhľaní dostanú, kam chcú a tak si prejdem ja. Aj zápchy beriem v pohode, pustím si nahlas hudbičku, v zime si zakúrim a čakám,“ vysvetľuje.

Takto vyzeral za mlada.
Takto vyzeral za mlada.
Zdroj: archív

Zároveň si zaspomínal aj na časy, keď sa učil šoférovať. „Vodičák som si urobil ako osemnásťročný, ale nejazdil som vôbec. Nemal som k tomu ani vzťah a v Banskej Bystrici som to príliš nepotreboval. Keď som mal pred tridsiatkou, začali mi prichádzať ponuky z Bratislavy a to bol ,trapas‘! Pri jednej úlohe ma posadili do auta a ja som sa musel priznať, že neviem šoférovať.

Samozrejme, že som sa niečo rýchlo naučil a odjazdil to, ale hanbil som sa. Potom som si vstúpil do svedomia a povedal som si, že je načase sa to opäť naučiť. Desať rokov som nejazdil, takže som pozabúdal dosť vecí. Kamarát mi potom požičal auto a behal som ním po Bratislave. Našťastie som sa do toho opäť dostal,“ uzatvára s úsmevom.